Kharmina Buranna – El Arte de Seguir Vivos (2008)

Ani exotický juhoamerický štát Peru nemá núdzu o zaujímavé rockové zoskupenia, venujúce sa náročnejšej progresívnej produkcii. Nepochybnou jednotkou tejto krajiny spod majestátnych Ánd zostane asi navždy kultový band Frágil, ale ani mladšie spolky nechcú zostať zrovna bokom.

Keď v hlavnom meste Lima vznikla v roku 1996 kapela Kharmina Buranna, vychádzala jej pôvodná tvorba z odkazu britského a amerického rocku 60. a 70. rokov a v ich repertoári sa nachádzali cover verzie britských Deep Purple, ako aj amerických Grand Funk Railroad. Navyše Kharmina Buranna inklinovali hodne aj k blues rocku. V roku 2000 sa skupina rozpadla, no po 8 mesačnej nečinnosti sa na jar 2001 reaktivovala, avšak s jasným úmyslom hrať hudbu, ako to robili Genesis, Gentle Giant, Jethro Tull, King Crimson či Focus, no pri použití elementov klasického hard rocku a blues rocku. Vokálny prejav kapely navyše vychádza z bohatých tradícií italo-prog rocku 70.rokov (najmä z Premiata Forneria Marconi a Banco Del Mutuo Soccorso) a aby toho nebolo málo, povýšili blues rockovú ústnu harmoniku na takmer rovnocenný prog rockový hudobný nástroj (spevák Ángelo Pérez-Palma). Časté využívanie flauty (basgitarista Mauricio Hooker) považujem u juhoamerickej kapely za úplne prirodzené. Celá základná štruktúra skladieb je navyše ponorená do bohatých kaskád často archaicky znejúcich a s klasikou koketujúcich klávesových nástrojov Daniela Lópeza.

MAURICIO HOOKER

Po temer siedmych rokoch živého hrania a štúdiového jamovania vypustili Kharmina Buranna na trh 1. augusta 2008 album El Arte de Seguir Vivos, na ktorom hosťovali multiinštrumentalista Octavio Castillo (Frágil) a japonský huslista Pauchi Sasaki. V ten istý deň kapela v Lime naživo predviedla celý materiál albumu aj vo forme koncertu, ktorý bol súčasne labuťou piesňou pre sólového speváka, hráča na ústnu harmoniku a doprovodnú gitaru Ángela Pérez-Palmu (odchod do zahraničia za inými aktivitami). Na jeho miesto prichádza nový spevák Federico Masinas.

Album začína wakemanovským pompéznym introm v 13 minútovom epose Bosque de Piedras a dominujúci zvuk keyboardov sa linie prakticky celou skladbou, mimo krásnej, prostrednej pasáže, kde majú hlavné party vyhradené akustická gitara a flauta. Hlasy oboch spevákov v skupine – sólový Ángelo Pérez-Palmu a doprovodný basistu Mauricio Hookera sú zvučné a sýte, takže počas trvania celého albumu máte až príliš často pocit, že (ak poznáte relatívne dobre súčasnú italo prog rockovú scénu) ak by španielčinu v textoch nahradila taliančina, kľudne si Kharmina Buranna môžete zameniť s niektorou z kapiel, ako sú La Torre Dell AlchimistaH2OFinisterreTaproban, alebo Maschera di Cera… 

Osem minútová Del Parque pre zmenu evokuje ťažšie hudobné kompozície starého italo prog rocku z dielne Museo Rosenbach, či Osanna, alebo mladších Areknamés, navyše skladba je okorenená pasážami drsnej bluesovej harmoniky a má aj atmosféru starých psychedelických európskych kapiel.

Typickou reminiscenciou za starým obdobím Kharmina Buranna z 90. rokov je vyše sedem minútová titulná skladba El Arte de Seguir Vivos. Je to vlastne plnohodnotný blues rockový track s výrazným spevom a v inštrumentálnych pasážach dominuje harmonika v akomsi súboji s bohatými klávesovými a gitarovými fragmentmi. Prekvapujúco interesantný model blues progu.

Takmer 11 minútová dynamická Sueños de Opio zase pôsobí, ako keby vznikla niekde na Apeninskom polostrove, a nie pod Andami. Bohaté vrstvy klávesových nástrojov všetkých druhov a typov (takmer všadeprítomný klavír), spočiatku hutný spev, jemné vstupy flauty a gradácia klávesových orgií v závere – skutočne pôsobivé…

Labra un Lugar (De Sonidos) je ukážkou celkovej dominancie emersonovskej klávesovej hry v podaní Daniela Lópeza a štruktúry skladby, ktorá nesmierne pripomína najlepšie roky veteránov Premiata Forneria Marconi. Baroková kombinácia hry akustickej gitary a flauty v strede a v závere umocňujú krásu hudby, ktorú nám servíruje kvintet Kharmina Buranna.

Celkove je album El Arte de Seguir Vivos veľmi príjemným osviežením aktuálnej progresívne rockovej scény, cítiť z neho nesmiernu radosť z hrania a celkový prejav Kharmina Buranna má napriek všetkým predošlým porovnaniam aj prvky nepochybnej originality, čo je už v tejto dobe skutočne vzácnosť.

SKLADBY:
1. Bosque de Piedras (13:08)
2. Del Parque (8:13)
3. El Arte de Seguir Vivos (7:17)
4. Sueños de Opio (10:39)
5. Labra un Lugar (De Sonidos) (13:00)

ZOSTAVA:
Ángelo Pérez-Palma – lead vocals, harmonicas, acoustic guitar
Daniel López – keyboards, xylophone, glockenspiel
Víctor Otárola – drums, percussion
Mauricio Hooker – bass, flute, recorder, backing vocals
Eduardo Valcárcel – electric & acoustic guitars
+
Octavio Castillo – flute (4)
Pauchi Sasaki – violins (4)
Lalo Williams – string arrangement (4)

El Arte de Seguir Vivos Book Cover El Arte de Seguir Vivos
Kharmina Buranna
Prog Rock
Mylodon Records
2008
CD
5

7 názorov na “Kharmina Buranna – El Arte de Seguir Vivos (2008)”

  1. Tak, hlavne kvôli tomu úvodu, ktorý sa venuje histórii skupiny, som neodolal. Ako už naznačil Snake, obidva albumy skupiny sú na Spotify. Som milo prekvapený. A titulná skladba už je v mojom osobnom playliste…
    Mayak, díky!

  2. Tak a mám to v kľude vypočuté. Antony má pravdu, skoro som to po prvých minútach vzdal. Dobre že som vydržal, nakoniec som si album užil. To prirovnanie k talianskemu progrocku určite že sedí. Teraz si už musím vypočuť aj ich druhý album z roku 2012 aby som si vytvoril kompletný obraz ich tvorby.
    Zatiaľ, napriek tomu že Kharmina Buranna sú skutočne kvalitná skupina s kopou dobrých nápadou, pre mňa ostáva Peruánskou jednotkou naďalej skupina Flor De Loto.

    1. … máš pravdu, ja som pôvodne recenziu písal v roku 2009, ale z dnešného aspektu je kapela Flor De Loto jasnou peruánskou jednotkou, je totiž posledných 15 rokov veľmi aktívna (osem štúdiových albumov a jeden živák) a zároveň je stále invenčná, takže Tvoj dodatok v podstate platí aj všeobecne …

  3. Album jsem vytáhl z archivu, dlouho jsem je neslyšel. Pokud by hráli na celé ploše to, co naznačuje první kompozice, brzy bych začal ztrácet pozornost. Naštěstí až divoce rozmařile míchají styly a rytmy a muzika tak ani na chvíli nenudí. Mají opravdu široké výrazové spektrum, čerpají z dosti protilehlých hudebních končin a pokaždé tomu dají svůj vlastní šmrnc. Skvělé, že tuto exotickou perlu připomínáš. V neposlední řadě zmíním skvělý zvuk.
    Dal bych také 4*.

  4. Hezky napsané. Ta přirovnání k italské scéně mě zaujala, tak jsem si to našel a pustil. Zaplaťpánbůh za Spotify 😉
    Stihl jsem jen kousek (nemám na to teď potřebnej klid), ale ta harmonika je opravdu originální a líbí se mi i “retro” zvuk, kterého kapela dosáhla pomocí klávesových nástrojů. Díky za tip, v průběhu příštího týdne se k němu ještě určitě vrátím.

Pridaj komentár