Poslouchám Sabotage a křičím JÓÓÓÓÓÓÓ odškrtávajíc si další progresivní dílko od Black Sabbath s Ozzym Osbournem. Stále mi připadá neuvěřitelné, kam se tahle kapela dokázala na dvojici nahrávek z let 73 a 75 pohnout. VIAC Poslední velká deska s Ozzym Poslední velká deska s Ozzym
Sabotage
Hard Rock
NEMS
1975
LP
9
Musím sa priznať, že mám slabosť pre spotrebné výberovky. Niekdy mám chuť vypočuť si rad skladieb, takých i onakých, od niektorého zavedeného interpreta. Bez obmedzujúcej uzdy toho, či onoho albumu, bezuzdne, chlipne, vášnivo, len tak, pre radosť. Do ruky mi padla aj výberovka The Dio Years od klasiky žánru (ktorého, azda dodávať nemusím) – Black Sabbath. VIAC Pani Zla v podaní božského Dia Pani Zla v podaní božského Dia
The Dio Years
hard rock, heavy metal
Rhino, Warner Bros.
2007
CD
16
Nepatrím medzi internetových šťastlivcov, ktorí mali v desiatom roku svojho života zmáknuté všetky základné heslá britského, amerického i mongolského hard rocku. V tom veku som miloval dievčatká z košickej Zlatej brány a kým som z toho vyrástol, hard rock, aký dnes preferujem, sa pomaly poberal do večných lovíšť. Tam, kde iní končili, ja som začínal. VIAC Nešťastník menom „Never Say Die!“ Nešťastník menom „Never Say Die!“
Never Say Die!
hard rock
Vertigo
1978
LP
9
CD - Essential, 1996
Black Sabbath – Paranoid. Čo dodať?„Bestofka“ prezlečená za radový album? Isto!
Paranoid
hard rock
Vertigo
1970
LP, CD
8
Black Sabbath je klasika. A to taká, že si ju privlastňujú ako obyčajní rockeri, tak obyčajní metalisti. Džezmeni si nič neprivlastňujú, tí žerú len sami seba, no a klasickou hudbou opojení priaznivci majú iné preferencie. Že sú v tomto v zhode s ostatným popovým a iným konzumom, je len náhoda a rozhodne by som ju nedával do nejakého súvisu. Jasné, že klasická zostava je vždy na čestnom prvom mieste, ale aj kombo Iommi-Dio-Butler-Appice je viac ako hodnotným súperom komukoľvek, kto kedy nažhavil kombá a hlučil z pódia do davu. Neveríte? Tak si pustite Live Evil.Zlo naživo a dobré!
Live Evil
hard rock
Warner Bros.
1982
LP, CD
14
Desáté studiové album Black Sabbath, jež podle gregoriánského kalendáře vyšlo třistaosmého dne roku 1981, je první deskou bez účasti Billa Warda, kterého zastoupil americký bubeník Vinny Appice. Je rovněž druhým albem bez Ozzyho, jehož nahradil Ronnie James Dio, a druhým titulem, který soubor natáčel v losangeleském studiu Record Plant. VIAC Kill Ozzy Kill Ozzy
Mob Rules
Hard Rock
Vertigo Records
1981
LP
9
Pár rokov dozadu – v rodnom meste čakám na zastávke Trojica spoj č. 8. Do príchodu trolejbusu zostáva niekoľko minút. Piatkové večery je prešovské korzo doslova okupované mladými, tak ich nezaujato sledujem a spomínam, ako to bolo za našich čias. Akí sme boli? VIAC Paranoid, 1970 – Klasika žánru, nesmrteľné pecky Paranoid, 1970 – Klasika žánru, nesmrteľné pecky
Paranoid
hard rock
Vertigo
1970
8
CD - Essential, 1996
Nezažil som priamo ten nádherný pocit z objavovania a počúvania jednotlivých diel Black Sabbath, autentickosť a atmosféru 70-tych rokov minulého storočia, takých krásnych a plodných pre hard rockovú muziku. K väčšine štúdioviek birminghamských chuligánov som sa dostal neskôr, počas „vojnových“ rokov v ďalekom Chebe. Nástupom CD nosičov som v 96-tom kúpil všetky remasterované štúdiovky a opäť naplno vychutnal silu týchto skvostov. VIAC Black Sabbath – Black Sabbath, 1970 Black Sabbath – Black Sabbath, 1970
Black Sabbath
hard rock
Vertigo
1970
7
CD - Essential, 1996
Ačkoliv sdílím snad nejrozšířenější názor na naprosto zásadní význam prvních šesti alb „klasiků“ Black Sabbath a jejich postavení v diskografii skupiny, na rozdíl od většiny k nim počítám také sedmý počin, „Technical Ecstasy“. VIAC Black Sabbath – Technical Ecstasy, 1976 Black Sabbath – Technical Ecstasy, 1976
Technical Ecstasy
Hard rock
Vertigo
1976
LP
8
Takto. Stvoriť nové odvetvie hudobného spektra žánrov, pokiaľ možno dekádu pred tým, než sa táto nová vetva presadí, to sa nepodarí každému. Hardrocková kapela Black Sabbath (nerobte sa, že ju nepoznáte!) prijala natoľko temný imidž, až sa premietol i do jej muziky a metal mohol začať sláviť narodeniny. Opomeniem teraz niekoľko vyhynutých haluzí evolučného stromu, ktoré sa tiež snažili splodiť rovnakého potomka (Blue Cheer alebo Sir Lord Baltimore, všakže), nakoľko porovnávať kohokoľvek s Black Sabbath asi nebude to pravé orechové. Okultný imidž uvádzajúci nejedného cirkevného predstaviteľa do blaženého stavu inkvizičného rozhorčenia skvelo dopĺňal hudbu, ktorá je dodnes svieža a podmanivá.Black Sabbath
