Archívy kategórie: PRÁVE POČÚVAM

Aztecs – The Hoax Is Over (1971)

Čerstvá novinka na CD od Aztecs Records, dvojdiskový komplet obsahujúci ako celý štúdiový album, kedy sa kapela s Thorpem v čele preorientovala na bluesrockovú veličinu, tak množstvo bonusov pozostávajúcich z koncertných nahrávok a áčok i béčok singlov a diem z rokov 1967-1973, plus je tu pár demáčov Billy Thorpe Lounge Room, skladba od Brucea Howarda z roku 1975 a tri skladby zoskupenia Morgan & Matthews z roka 1976. Fajn, že sa Aztec Records opäť rozbehli.

ZZ Top – Tres Hombres (1973)

Pred zopár minútami som na oficiálnej stránke ZZ Top zachytil smutnú správu. Zomrel Dusty Hill (19. máj 1949 – 27. júl 2021)…

“We are saddened by the news today that our Compadre, Dusty Hill, has passed away in his sleep at home in Houston, TX. We, along with legions of ZZ Top fans around the world, will miss your steadfast presence, your good nature and enduring commitment to providing that monumental bottom to the ‘Top’. We will forever be connected to that “Blues Shuffle in C.”
You will be missed greatly, amigo.
Frank & Billy

Grand Funk Railroad – Caught In The Act (1975)

Je zaujímavé, ako dokáže upadnúť skvelá hudobná kapela. Grand Funk Railroad začala ako jedna z najtvrdších a najneotesanejších rockových formácií. V tempe dva albumy ročne bombardovala fanúšikov (c)hutnou muzikou, po troch úžasných albumoch prišiel koncertný vulkán Live Album a nasledovali ďalšie dve štúdiové  žulové bralá. Potom sa skončila éra tria a do kapely vstúpil klávesák Craig Frost a prerod od neotesanosti k rovnako úžasnému klasickému hard rocku. Vrcholom tejto púte bol album We’re An American Band (1973). A hoci aj dovtedy borila rebríčky predajnosti a popularity, úspech jej členom napokon pomotal hlavu a v roku 1974 prišli dva, hm, nedobré albumy Shinin’ On a All The Girls In The World Beware!!!. Jasné, peniažky sa hrnuli, ale nič nie je smutnejšie, ako keď sa drsný rock zmení na trblietavý pop.

Našťastie,  keď patríte medzi najlepšie koncertné kapely na svete, úpadok na pódiách sa prejavuje neskôr. A pri albume Caught In The Act (1975) to neplatí vôbec! Ešte šťastie, že aspoň naživo sa hudobníci stále cítili ako rockeri. Navyše, oproti prvému koncertnému albumu hudobne dozreli a s “párplovskými”  klávesmi im človek odpustí aj tie dve “úpadkové” skladby Loco-Motion a Shinin’ On. Na tomto albume sa nachádza aj najlepšia verzia hitu Heartbreaker, čo viac si priať.

Magma – Kompila (1997)

Francúzska kapela Magma hrá niečo na pomedzí ťažkej psychedélie a džezu. Je to zaujímavá, i keď pomerne neprístupná muzika. Navyše, na spievanie si vymyslela vlastný jazyk. Výberovka Kompila obsahuje 22 extraktov z albumov z obdobia rokov 1970-1975 (plus pár vecí, čo vyšli na Retrospektïẁ vol.1/2. Občas mi dobre padne.

Snafu – Live Nottingham 1976 (2017)

Posledné turné skupiny, ktorá nahrala tri albumy a hrala niečo medzi bluesrockom a funky. Predovšetkým v nej pôsobil gitarista Mick Moody, ktorého po tomto turné zlanáril David Coverdale do Whitesnake. Okrem neho tu hrajú aj staré známe rockové tváre. Spevák Harrison (Procol Harum, Freedom) a klávesák Tim Hinkley (Jody Grind, Beckett). Rytmiku doplnili bubeník Terry Popple a basák Colin Gibson.

Dobrý dojem dopĺňa zvukovo nekvalitný, ale prevedením energický záznam živého prenosu z rádia z roka 1977 kapely Niagra, ktorú po rozpade Snafu založil Bobby Harrison.

King Crimson – USA (1975)

Chystám sa pomaly na žurnál o koncertných albumoch, bez ktorých by rocková muzika nebola úplná, a preto prišiel rad aj na album USA od King Crimson. Ako to už bývalo pravidlom, pôvodné nahrávky sa upravovali v štúdiu, husle Davida Crossa nebolo dobre počuť, a tak ich v dvoch skladbách “prehral” Eddie Jobson (Larks’ Tongue In Aspic Part II a 21st Century Schizoid Man). A keď už bol vo švungu, tak “dohral” aj klavír v skladbe “Lament“. Napriek týmto skutočnostiam je album USA vynikajúcou ukážkou, ako dobre a tvrdo môže znieť progresívny rock. Ide o typický živák z kategórie – koniec je tu, tak ešte podojme/naplňme kontrakt. A predsa to kedysi nemuselo znamenať, že to bude zlé!

Plus sú na mojom CD dve bonusové skladby, Fracture  i Starless sú úžasné a najmä, nikto ich neprehrával.

Ohnivá guľa od Párplov má 50 rokov.

​Je to úplne jedno, akými cestami sa môj hudobný vkus dlhými rokmi vyvíjal, ​sú určité platne, ku ktorým sa systematicky vraciam a stále ma dokážu nadchnúť. Akési míľniky. Presne takáto je i dnes 50 ročná platňa skupiny Deep Purple, Fireball. Už mi duní z reprákov druhý krát po sebe a pripíjam jej na zdravie chladeným Carlsbergom.

Asterix – Asterix (1970)

John Lawton odišiel, nuž som načrel do jeho počiatkov kapely Lucifer’s Friend, ktorá sa volala Asterix a ešte predtým The German Bonds. Debutový album z roka 1970 aj s bonusmi vyšlo na CD viackrát, mám to od Minority Records z roka 2006 a dostal som ho od Piťa do daru. Ďakujem. Príjemný hard rock sa vždy hodí.

Kin Ping Meh – Kin Ping Meh (1971)

Tento týždeň fičím na nemeckej vlne, nuž mi práve hrá hardrocková klasika, rovnomenný debut kapely Kin Ping Meh. Úvodný cca desaťminútový opus Fairy Tales je nesmierne podarený. Pozvoľné gradovanie z ticha do full forte je skrátka úžasné. A zvyšok albumu nezaostáva. Na CD od Repertoire Records (1998) je pätica bonusov, mimoalbumové single. Niekedy sem túto kapelu musím uviesť aj do abecedy…