Grand Funk Railroad

Veľká Británia v tom má jasno. Hard rock má svojich nedostižných velikánov, bez poradia ide o Deep Purple, Black Sabbath, Led Zeppelin, Uriah Heep a menej známu, ale o to  lepšiu kapelku Budgie. Ale čo na to za tou mlákou prezývanou Atlantik? Opomeniem teraz Kanadu, hoci Rush je Rush, mám na mysli USA. Tam síce existovala celá plejáda tvrdých kapiel, o ktorých ešte určite budem písať (James Gang to už má z krku), avšak veličinu porovnateľnú s Britmi aby človek pohľadal. Existuje jedna výnimka, nesmierne populárna a komerčne úspešná skupina Grand Funk Railroad. Verte, neverte, v rýchlosti vypredania štadiónov tromfla i Beatles a to je už čo povedať.

Bolo, nebolo, existovala raz kdesi v Michigane formácia Terry Knight and the Pack, v ktorej hrali dvaja mladí, ale nekompromisní chalani, a síce Mark Farner (gitara, spev) a Don Brewer (bicie, spev). V roku 1969 sa títo dvaja maníci rozhodli, že vytvoria Grand Funk Railroad (šlo o skomoleninu miestnej železnice Grand Trunk Western Railroad). Klasické rockové trio doplnil basgitarista Mel Schacher z formácie ? and the Mysterians a Knight sa stal ich manažérom.

Okamžite začali drať pódiá a ich neotesaný blues-hardrockový štýl strhával davy. Už v auguste 1969 vyšiel debut On Time, ktorý ukázal, že žiadny Led Zeppelin sa nekoná, toto bola americká bluesrocková smršť vo vskutku hlučnom prevedení. A zaujímavosťou bolo aj to, že bubeník Brewer bol zároveň jedným z dvoch hlavných spevákov. O pár mesiacov už bol album zlatý, podobne ako ďalšia nahrávka, Grand Funk, ktorá vyšla vo februári 1970. Familiárne ju prezývajú aj „červený album“, vďaka dominantnej farbe obalu. Čo tieto prvotné diela naznačili, to do dokonalosti dotiahol album Closer to Home (1970). Dnes už vieme, že to bol komerčný zázrak, viacnásobná platina na seba nenechala dlho čakať, davy šaleli a kritici hromžili. „Primitívna“ priamočiara muzika bez kompromisov bola na hony vzdialená sofistikovaným muzikantským výkonom z Británie. No a čo. O tom, že kapela bola doma hlavne na koncertoch, presvedčil aj hluchého nasledujúci Live Album, opäť z roku 1970. Nemám vedomosť, že by niekedy vznikla ostrejšia nahrávka, tá hluková stena je neskutočná, treba počuť! Nahrávací potenciál zoskupenia sa ani trošku nevyčerpal, nuž v roku 1971 vyšli ďalšie dve dosky, SurvivalE Pluribus Funk. Produkcia sa zlepšovala, zvuk sa trošku okresal, dokonca došlo aj na ambicióznejšie skladateľské pokusy, za všetky menujem aspoň vynikajúcu „orchestrálnu“ skladbu Loneliness z druhého menovaného albumu.

V tom čase sa trojica hráčov rozkmotrila s manažérom a ako to už býva, ten im to nechal vyžrať. Stopil im vybavenie, zažaloval ich, robil prieky s používaním názvu kapely a tak ďalej. Výsledkom bola zmena názvu na Grand Funk a rozšírenie zostavy o klávesáka Craiga Frosta. To sa ukázalo ako geniálny ťah.  Už album Phoenix (1972) priniesol priam „párplovský“ sound, kapela akoby zavrhla jednoduché rinčanie a začala brať hard rock vážne. Následne sa chalani dohodli s Toddom Rundgrenom, známym to muzikantom, aby im produkoval ďalšie albumy.

Výsledkom bolo majstrovské dielo We’re an American Band z roku 1973, absolútne zásadný hardrockový album, ktorý patrí do top ten žánru. Žiaľ, týmto počinom kapela dosiahla vrchol svojej cesty a nasledovala zmena smeru, síce vydláždenému peniazmi, ale predsa len šlo o zostup. Album Shinin’ On z roku 1974 priniesol singlový hit The Loco-Motion. Áno, je to tá známa popová odrhovačka zo 60. rokov, ktorú hral kdekto. Zvláštna voľba, hoci úspech mala nesmierny. Pokračujúce vymäknutie priniesol aj ďalší album All the Girls in the World Beware!!! z roku 1974. Nezabránil tomu ani obal, na ktorom sa vynímali skalopevné svalnaté postavy Arnolda Schwarzeneggera alebo Franca Columba. Šlo o posledný komerčne úspešný, priam hitový, album v kariére Grand Funk.

V roku 1975 sa objavil druhý koncertný album Caught in the Act, ktorý je naozaj výborný, kapela to naživo stále vedela podať na jednotku. Pre ďalší album angažovali producenta, z ktorého všetci padli na zadok. Ten Frank Zappa a robí službu mainstreamovej muzike? Prečo nie! Posledná doska Good Singin’, Good Playin’ z roku 1976 komerčne prepadla, ale bez ohľadu na jej komerčné ambície šlo o kvalitatívne zaujímavé dielo. Skupina sa rozpadla.

Mark Farner odišiel v ústrety sólovej kariére a zvyšok osadenstva založil kapelu Flint. V roku 1981 sa kapela Grand Funk Railroad reinkarnovala. V zostave Farner, Brewer a Dennis Bellinger (basa) vydala dva albumy, Grand Funk Lives (1981) a What’s Funk? (1983), pričom na prvom hral aj Lance Duncan Ong (klávesy). Netreba dodávať, že oba prešli bez povšimnutia a v roku 1983 bolo po reunione.

Trojica Brewer, Farner a Schacher sa na pódiá vrátila v roku 1996, o rok neskôr zahrala v spolupráci so symfonickým orchestrom tri benefičné koncerty pre Bosnu. Dokumentuje to album Bosnia (1997). V zostave bol aj klávesák Howard Eddie, Jr. V rámci výpravného boxsetu Thirty Years of Funk (1999) sa nachádzajú aj tri nové štúdiové skladby. V tom čase už Mark Farner opäť odišiel na sólovú dráhu, nuž sa po roku 2000 kapela sporadicky zjavuje na pódiách v zostave Brewer, Schacher, Max Carl (spev), Tim Cashion (klávesy) a Bruce Kulick (gitara).

DISKOGRAFIA:

  1. On Time (1969)
  2. Grand Funk (1970)
  3. Closer to Home (1970)
  4. Live Album (1970)
  5. Survival (1971)
  6. E Pluribus Funk (1971)
  7. Phoenix (1972)
  8. We’re an American Band (1973)
  9. Shinin’ On (1974)
  10. All the Girls in the World Beware!!! (1974)
  11. Caught in the Act (1975)
  12. Born to Die (1976)
  13. Good Singin’, Good Playin’ (1976)
  14. Grand Funk Lives (1981)
  15. What’s Funk? (1983)
  16. Bosnia (1997)
  17. Live: The 1971 Tour (2002)

3 názory na “Grand Funk Railroad”

  1. Moje seznameni s Grand Funk? Zacalo to vlastne tim, ze v praci za mnou prisel novy kolega s tim, ze, Jirko slysel jsem, ze te bavi muzika? No bavi, v te dobe tak par skladeb od Slade, Sweet a podobne. To jsem zacinal. To vite, lp Zagorova, atd. zadna cizina. No mam na prodej Grand Funk – Live 2lp. To vite neberte to. S nadsenim pribehnu domu a uz se to toci. Zel v tu dobu jsem byl zklaman. Same divne vrzani, snad jen skladba Paranoid mne oslovila. Tak dal do regalu a mel jsem blbou naladu. Jenze pozdeji jsem se dostal k lp Grand Funk a On Time a to vite, uplne jsem obratil. vynikajici syrova alba a uz to zacalo. Znovu smatrani v regale a zbavuji prachu to Live! Cim vice jsem ho poslouchal tim vice jsem prahnul po dalsich lp. Dnes mam celou diskografii na cd a nedam na ne dopustit. Jeden cas byl vubec problem je sehnat na cd, tedy ja tak velke moznosti nemel a trvalo to dost dlouho ale uz je mam pekne naskladane vedle Black Sabbath. To je let co jsem to live koupil. No kolem 1974. Pane jo, utika to, vlastne bych mel podekovat tomu kolegovi, ze mi ji prodal. To chce cas, nez posluchac prijde na chut urcitym skupinam. Proto diky za story, pripomina mi to mladi a prvni kroky do velkeho sveta rocku. Dik moc taky pekne pocteni.

    1. Som rád, že ti Grand Funk ide k duhu. Ja som sa k 2CD live dostal až keď už som mal pomerne napočúvanú štúdiovú tvorbu. Známy mal platne, pustil ich a ja som utekal do obchodu a okamžite bral 2CD. Neľutujem dodnes, mám túto hrubozrnnú prezentáciu rocku rád.

  2. Pohybujem sa na internete pár rôčkov a za ten čas som sa stretol s ľuďmi, ktorí mi jednoducho hudobne sadli. Skrátka – nemusím 6 mesiacov testovať nejaký “objav” na YouTube, stačí mi ich slovo, reakcia, recenzia – má to pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu ako celá databáza toho “youzázraku”…
    Pamätám si na to ako dnes – keď som rozbalil novučičkú “dvojplatničku” Live Album, netušil som, čo ma čaká. Na zadok som nespadol, lebo som sedel, ale táto nahrávka ma doslova priklincovala do kresla. Tá sila, nasadenie, energia, neskutočný a fantastický zážitok pre fanúšika hard rocku.
    Výborná kapela!!!

Pridaj komentár