Genesis

Šesťdesiate roky dvadsiateho storočia sa pomaly nakláňali na druhú polovicu svojej životnosti, keď sa začala písať história jednej z najznámejších rockových skupín sveta, a síce Genesis. Iste, jej trvácnosť podčiarkla úspešná komerčná kariéra v 80. rokoch a mená ako Peter Gabriel alebo Phil Collins asi tiež prispeli svojou troškou, ale v rámci zdravého úsudku nemožno popierať očividný fakt, že formovala celý jeden smer artrockovej muziky 70. rokov, ktorý je dodnes terčom napodobiteľov, pokračovateľov, obdivovateľov atď.

Keď sa v roku 1967 na súkromnej škole v historickom mestečku Charterhouse v Surrey zrazili Peter Gabriel (spev), Anthony Phillips (gitara), Mike Rutherford (basa, gitara) a Chris Stewart (bicie), mali už za sebou nielen pár rokov štúdia, ale aj skúsenosti zo školských kapiel. Nahrali spolu nejaké to demo a zverili sa do rúk miestneho producenta Jonathana Kinga. Ten im dohodil ročný kontrakt s Decca Records a hneď sa začalo s nahrávaním potenciálnych singlov. V tom čase sa zároveň ustálil názov formácie – Genesis. Bez ohľadu na to, že aj v USA hrala kapela rovnakého mena. Debutový album From Genesis To Revelation nahraný v lete roku 1968 (vyšiel o rok neskôr) bol takzvane koncepčný a obsahoval orchestrálne aranžmány od Arthura Greensladea, čo sa veru nepáčilo Phillipsovi. Hral na ňom bubeník John Silver. Ani album a ani single úspech nezaznamenali, nuž kapela vyhodila Kinga a odišla aj od firmy Decca. Vlastne sa všetci hráči rozišli, aby napríklad dokončili školu.

Napokon sa rozhodli, že sa budú hudbe venovať naplno a s novým bubeníkom Johnom Mayhewom začali prudko skúšať i koncertovať. Po rôznych pokusoch sa napokon kapele podarilo dostať pod krídla Chrysalis Records. V júni 1970 sa začalo nahrávanie albumu Trespass, ktorý vyšiel v októbri. Neviedol si zle a z hudobného hľadiska priniesol zaujímavú progresívnu muziku, zväčša jemnú, ale zato s brutálnou skladbou na záver. The Knife je jednoducho bomba. Úspešný začiatok obnovenej kariéry, žiaľ, nerozdýchal Phillips, ktorý zo zdravotných dôvodov nemohol pokračovať. Zároveň zo zostavy vykĺzol Mayhew.

Hľadanie gitaristu a bubeníka cez inzeráty privialo do Genesis istého Phila Collinsa. Dnes to možno pôsobí neuveriteľne, ale šlo o jedného z najlepších rockových bubeníkov na svete. Pátranie po gitaristovi vyvrcholilo stretnutím so Steveom Hackettom, ktorý sa stal členom kapely počiatkom roku 1971. V lete sa mohlo začať nahrávanie ďalšieho albumu, ktorý vyšiel v novembri a niesol názov Nursery Cryme. Kapela začala svoju púť na výslnie v Británii a raketovo dobyla Taliansko. Celá talianska progresívna scéna, ktorá v podstate vybehla v roku 1972, vďačí, ak to preženieme (ale nie veľa), za svoj vznik Genesis.  V roku 1972 ho nasledoval album Foxtrot, ktorý obsahuje najambicióznejšiu kompozíciu kapely, viac ako dvadsaťminútovú skladbu Supper’s Ready. Asi netreba osobitne spomínať aktívnu koncertnú činnosť, ale rozhodne stojí za zmienku, že sa v lete roku 1973 zjavil album Live. Síce na ňom neuvidíte pódiovú maskovaciu šou, ktorá bola pre Genesis typická, zato však dostanete slušný prehľad o tom, ako to naživo znelo. Nie, že by hudba skupiny bola ktovieako neprístupná, predsa len sa však album Selling England by the Pound z toho istého roku dá označiť za poslucháčsky prívetivejší, než tomu bolo v minulosti. Niekto v tom vidí počiatok príklonu k budúcej ceste lemovanej okolo mena Collins, pravdou však je, že skladby Dancing with the Moonlit KnightFirth of Fifth patria k tomu naj, čo kapela kedy nahrala. Navyše, v britských rebríčkoch prvýkrát uspel aj singel, menovite I Know What I Like (In Your Wardrobe).

Koncepčný dvojalbum The Lamb Lies Down on Broadway z roku 1974 bol na jednej strane ambiciózny ako rozmaznaný potomok multimiliardára, ktorý sa rozhodol, že sa stane slávnym a nič mu nebude stáť v ceste, na strane druhej šlo o labutiu pieseň Petra Gabriela. Ten síce s kapelou vyrazil na turné, ale v roku 1975 to zabalil a šiel si po svojich. Sú takí, čo týmto momentom ukončujú klasickú éru skupiny, autor tohto textu sa prikláňa k názoru, že tomu tak nebolo. Aspoň do okamihu, kedy so skupinou vydržal Hackett, ktorý síce začal realizovať svoje predstavy aj sólovo, ale ostal v Genesis. Nevďačná rola speváka a pódiového lídra pripadla Philovi Collinsovi. Akokoľvek mu história (a bankový účet) dávajú za pravdu, svet týmto krokom prišiel o majstrovského bubeníka. Akého, to dokazovala jeho fusion zastávka vo formácii Brand X.

Collinsova premiéra na albumoch A Trick of the Tail (1976) a Wind & Wuthering (1976) však rozhodne nebola márna a obe diela pokračujú v nastolenom trende. Na koncertoch však nebolo možné spievať popri netriviálnych bubeníckych partoch, a tak s kapelou hral ako Bill Bruford (Yes, King Crimson), tak Chester Thompson (Frank Zappa, Weather Report). Ako to znelo, možno počuť na koncertnom albume Seconds Out z roku 1977. Pravdou je, že Hackettovi sa v kapele páčilo čoraz menej a napokon ju opustil. V roku 1977 ešte vyšlo aj úspešné EP Spot the Pigeon, ale práve odchodom Hacketta sa skončila éra jednej z najvýznamnejších artrockových formácií všetkých čias.

Skupina sa viezla na vlne popularity, nuž neprekvapuje, že sa trojica Collins, Rutherford a Banks nevzdala bez boja. V roku 1978 prezieravo vyhodnotila skutočnosť, že artrock už nikoho netankuje a aj umelecky sa vyčerpal natoľko, že z toho žiadna sláva nekuká, nuž za pomoci zdravého sedliackeho rozumu vypočítali potenciálne príjmy vo vzťahu k prezentovanej muzike a na svete bol album …And Then There Were Three… . Problém nastal akurát na koncertoch, lebo bolo treba najať nejakého schopného gitaristu. Na konci roku si Collins musel vybrať, či sa mu rozpadne manželstvo alebo oželie kapelu, nuž si, ako správny manžel, vybral to druhé. Avšak to, že začal svoju sólovú kariéru, mu evidentne neprekážalo.

S kapelou Genesis nebol koniec. V roku 1980 vyšiel ďalší komerčne úspešný album Duke a o rok neskôr rovnako dopadol aj Abacab. V skratke, kapela si odžila 80. roky na vrchole popovej pyramídy a okrem niekoľkých nesmrteľných hitov (napr. Mama, Land of Confusion) vypustila do éteru albumy Three Sides Live (1982), Genesis (1983), Invisible Touch (1986), We Can’t Dance (1991), The Way We Walk, Volume One: The Shorts (1992) a The Way We Walk, Volume Two: The Longs (1993).

Na jar 1996 to zabalil Collins, nuž ostávajúca dvojica zlanárila dajakých bubeníkov (Nir Zidkyahu a Nick D’Virgilio) a speváka Raya Wilsona, aby dala dokopy album Calling All Stations, ktorý vyšiel v roku 1997. Zakrátko bolo po kapele.

Všetky plány na obnovenie činnosti zlyhávali na rôznych príčinách, napokon sa Genesis vrátila na pódiá v rámci turné v roku 2007. Dokumentuje to album Live Over Europe 2007. Zostavu tvorilo trio Collins, Rutherford a Banks, doplnené o hráčov z 80. rokov, menovite Chestera Thompsona a Daryla Stuermera (gitara). Je nepravdepodobné, že by sme sa dožili ďalšieho reunionu, ale ktovie. Hudobný biznis je neúprosný.

DISKOGRAFIA:

  1. From Genesis to Revelation (1969)
  2. Trespass (1970)
  3. Nursery Cryme (1971)
  4. Foxtrot (1972)
  5. Live (1973)
  6. Selling England by the Pound (1973)
  7. The Lamb Lies Down on Broadway (1974)
  8. A Trick of the Tail (1976)
  9. Wind & Wuthering (1976)
  10. Seconds Out (1977)
  11. …And Then There Were Three… (1978)
  12. Duke (1980)
  13. Abacab (1981)
  14. Three Sides Live (1982)
  15. Genesis (1983)
  16. Invisible Touch (1986)
  17. We Can’t Dance (1991)
  18. The Way We Walk, Volume One: The Shorts (1992)
  19. The Way We Walk, Volume Two: The Longs (1993)
  20. Calling All Stations (1997)
  21. Archive 1967-75 (1998)
  22. Archive #2 1976-1992 (2000)
  23. Live Over Europe 2007 (2007)

4 názory na “Genesis”

    1. Fakt, pekné čítanie. Veruže som nechcel veriť, keď som sa dozvedel, že ten Collins, ktorého poznám, ako popovú megahviezdu, bol pôvodne bubeníkom a k tomu v artrockovej kapele!

      Genesis sú úžasní a najradšej mám ich obdobie 1970 – 1972, to je fantastické.

Pridaj komentár