Vzájomná pomoc hľadačom parádnej muziky

Tak, ako existuje veľká britská hardrocková trojka (štvorka), tak existuje aj veľká talianska trojica progresívneho rocku vtelená do telies Premiata Forneria Marconi, Le Orme a Banco del Mutuo Soccorso. Posledná menovaná dala svetu (nielen) koncepčný album Darwin!, nuž si zaslúži niekoľko vrúcnych slov aj v ľubozvučnej slovenčine.

Predmetná progresívna veličina vznikla v roku 1969 v Ríme. Hold, kto chce byť hlavným a čelným predstaviteľom nejakého smeru (s malým „s“), musí pôsobiť v hlavnom meste. Na svedomí ju mali dvaja bratia, Gianni a Vittorio Nocenzi, obaja so záľubou v hraní na klavír a príbuzné klávesové nástroje. V zakladajúcej zostave hrali aj Gianfranco Coletta, Fabrizio Falco (basa) a Franco Pontecorvi (bicie). Colettu čoskoro vystriedal Claudio Falco a Pontecorviho za bicími nahradil Mario Achilli.

Prvé nahrávky z roku 1970 si na svoje vydanie počkali pekných devätnásť rokov, nuž preskočme do roku 1971, kedy sa zostava ustálila v klasickej podobe. Bratov Nocenziovcov doplnili Francesco Di Giacomo (spev), Renato D’Angelo (basa) a Pierluigi Calderoni (bicie) zo skupiny Le Esperienze a Marcello Todaro (gitara) z formácie Fiori di Campo. Inšpirácia progresívnym rockom z Británie vyústila do debutového albumu Banco del Mutuo Soccorso z roku 1972, ktorý patrí k jedným z najlepších talianskych rockových diel všetkých čias. Kapela hojne koncertovala a na talianskych turné sprevádzala viaceré britské veličiny, či už Curved Air alebo Roryho Gallaghera. Ešte v tom istom roku vyšiel druhý album Darwin!, ktorý je dnes prakticky najlepšie hodnoteným dielom kapely. Aj mysliteľovi formátu priaznivca ĽSNS dôjde, že ide o koncepčný kúsok zhudobňujúci teóriu evolúcie. Rok 1973 priniesol tretí album, Io sono nato libero, rovnako skvelý a rovnako úspešný, ako jeho predchodcovia. Tesne po jeho nahratí odišiel gitarista Todaro (pôsobil v skupine Crystals) a nahradil ho Rodolfo Maltese (hral aj na dychové nástroje) zo skupiny Homo Sapiens.

Kapele začala byť Talianska čižma malá, nuž po vzore PFM obula svoje staré skladby do anglických textov a v roku 1975 za pomoci vydavateľstva Manticore založeného britskou legendou Emerson, Lake & Palmer distribuovala do sveta album Banco. Zároveň vypravila aj seba, turné po Británii a Spojených štátoch amerických však nemalo očakávanú odozvu, žiaľ.

Návrat na domovskú hrudu nakopol skupinu k ďalšej tvorbe. V roku 1976 vydala hneď dva albumy. Najprv inštrumentálny soundtrack k filmu Garofano rosso a potom Come in un’ultima cena, koncepčný album založený na biblickom motíve poslednej večere. Vyšiel aj v anglickej mutácii pod názvom As in a last supper. V roku 1978 sa kapela spojila s orchestrom a nahrala ďalšie ambiciózne dielo …di terra. Okrem speváka sa všetci hudobníci zúčastnili európskeho turné Angela Branduardiho, ktoré realizoval v rokoch 1978-1979.

Koncom 70. rokov nahradil D‘Angela basgitarista Gianni Colaiacomo. Vyšiel tiež album Canto di primavera (1979). Kapela následne vstúpila do svojho komerčného obdobia, v rámci ktorého si skrátila názov na Banco a vyprodukovala albumy Capolinea (1980), Urgentissimo (1980), Buone Notizie (1981) a Banco (1983).

V roku 1983 sa na to vykašľal Gianni Nocenzi a šiel na sólovú dráhu. Skupina rezignovala na tvorivú činnosť a venovala sa prevažne koncertovaniu. Vyšiel je album …e via (1985) a v roku 1989 sa zjavila kompilácia starých skladieb z roku 1970 nazvaná Donna Plautilla. Počiatkom 90. rokov vyšli prvé albumy v rozšírených edíciách a zjavili sa aj nejaké raritné koncertné záznamy. Rok 1994 priniesol album Il 13. Určitý záujem vzbudilo svetové turné, ktoré vyústilo do vydania koncertného dvojalbumu Nudo. Zostavu tvorili Di Giacomo, Vittorio Nocenzi, Maltese, Filippo Marcheggiani (gitara), Tiziano Ricci (basa) a Maurizio Masi (bicie). Častým hosťom bol aj hráč zo skupiny Periferia del Mondo – Alessandro Papotto (klarinet, saxofón, flauta). Neskôr sa stal stálym členom.

Prakticky celá skupina pomohla Vittoriovi Nocenzimu nahrať sólový album Movimenti (2001) a v roku 2002 oslávila kapela 30. výročie od vydania debutu veľkým koncertom v Ríme, pridal sa aj Gianni Nocenzi. Koncertný album No palco (2003) priniesol slávnostnú atmosféru aj k tým, čo sa nemohli zúčastniť osobne.

Okrem kompletného koncertného záznamu z roku 1975, ktorý vyšiel na albume Seguendo le tracce (2005) sa kapela pripomenula rôznymi boxsetmi venovanými prvým albumom a v roku 2012 vyšiel aj koncertný album Quaranta predstavujúci kapelu na rímskom festivale Prog Exhibition 2010.

Dňa 21. februára 2014 zomrel pri automobilovej nehode Francesco Di Giacomo, jeden z najlepších talianskych vokalistov. Trojalbumová kompilácia Un’idea che non puoi fermare zhrnula históriu skupiny a pridala, okrem iného, množstvo nevydaného materiálu.

Na jeseň roku 2016 prebehla talianskymi novinami správa, že novým spevákom Banco by sa mal stať Tony D’Alessio, známy z talianskej edície speváckej súťaže X-Factor. Inak, oficiálna webová stránka kapely je strohá, okrem informácie o tom, koho kontaktovať, ak si ju chcete objednať na koncert, sa na nej prakticky nič nedozviete.

Diskografia:
Banco del Mutuo Soccorso (1972)
Darwin! (1972)
Io sono nato libero (1973)
Banco (1975)
Garofano rosso (1976)
Come in unultima cena (1976)
…di terra (1978)
Canto di primavera (1979)
Capolinea (1980)
Urgentissimo (1980)
Buone Notizie (1981)
Banco (1983)
…e via (1985)
Donna Plautilla (1989)
Darwin (1991)
Live 1970 (1993)
Il 13 (1994)
Live – Papagayo Club (1994)
Nudo (1997)
No palco (2003)
Seguendo le tracce (2005)
Quaranta (2012)
40 anni (2012)
Darwin! (2013)
Un’idea che non puoi fermare (2014)
Transiberiana (2019)

6 názorov na “Vzájomná pomoc hľadačom parádnej muziky”

  1. hejkale, děkuji za pěkné čtení na dovolenou 🙂 Dva týdny jsem se rekreoval v Řecku a muziku prakticky neposlouchal, wifi připojení neměl, ale díky nedávno zrušenému roamingu aspoň vesele surfoval. Ty tvoje poslední dobou nahazované profily a recenze italských kapel mě potěšily a u těch důvěrně známých – viz. Banco, Semiramis, Alphataurus, Metamorfosi, nebo Il Rovescio della Medaglia mi ty jejich melodie šrotovaly v hlavě jako v kafemlejnku. A začal jsem se těšit domů na to, až si je zase pustím. Dneska to byl debut BMS, ty další budou brzy následovat…

  2. Škatulu “Italo-prog” som objavil cca pred 12 rokmi. Začalo to nejakým článkom na Internete o talianskej progresívnej muzike v 70s. Ako človek od prirodzenia zvedavý som si vytipoval pár titulov a začal som ich zháňať. Najpr ako mp3 a potom CD. Tie CD sa vtedy pomerne ťažko zháňali. Niečo som si objednal v CD shope “Roxy”, kde ceny za takúto muziku neboli práve najprívetivejšie – od 600 Sk vyššie. Na Internete som objavil špecialistov na tento druh muziky priamo z Talianska, firmičku BTF http://www.btf.it/ . Ceny neboli o nič lepšie, ale mali aj to, čo v Roxy nie. V začiatkoch som nevedel ako platiť a tak som doláre posielal v obálke :-), fungovalo to. Neskôr som platil cez nejakú službu Slovenskej pošty. Dnes platím cez Paypal. Medzi moje prvé “úlovky” patrili Metamorfosi, Banco, Alusa Fallax, Il Baletto Di Bronzo, Museo Rosenbach, Semiramis, Quella Vecchia Locanda, Blocco Mentale, Maxophone, Osanna……..

    1. Zdravím dalšího (byť už asi bývalého) zákazníka BTF.it. Já jsem tam začal nakupovat teprve vloni, ale zatím naprostá spokojenost. Shop nabízí muziku z celého světa, ale na italskej rock jsou opravdovými specialisty. V katalogu mají prakticky jen to, co mají skladem a zboží posílají okamžitě. Nevýhodou je jen vyšší poštovné. Vyplatí se sledovat rubriku “Special Offer”, objevují se tam zajímavé tituly za snížené ceny.

      Za mě, jednoznačně, palec hore !

Pridaj komentár