Väčšina členov a sympatizantov Rockovice mohla zaregistrovať, že obľubujem zabudnuté rockové starinky. Je to môj života budič, ktorý ma drží, dá sa povedať, nad vodou. Popritom si robím radosť aj čítaním. Niečo také ako „100 kníh, ktoré musíte počas svojho života prečítať“ u mňa nefunguje a ani fungovať nebude; idem si svojou vlastnou cestou. Ja sa chcem čítaním baviť, preto dávam prednosť dobrodružným a historickým románom, na staré kolená som dal šancu aj fantasy literatúre. Medzi moje najobľúbenejšie žánre patrí detektívka, preto bolo iba otázkou času, kedy natrafím aj na tvorbu slovenského autora Romana Horňáka, ktorý píše pod pseudonymom.

„Nie všetky príšery žijú v rozprávkach. Niektoré žijú v mojich knihách.“

Sadol mi štýl písania v jeho podaní, humor, hlášky. Všetko okolo detektívnej roboty podáva s nadhľadom. Hoci ide o veľmi smutné veci a príbehy, ja sa pri jeho tvorbe – nech mi je odpustené – bavím. Zatiaľ má na konte 9 kníh v slovenčine – Krutá hra (2014), Vymývač (2014), Žaba (2015), Anjelik (2016), Kat (2016), Sexeso (2017), V sieti pavúka (2020), Red Wine 69 (2021), Lovec bábik (2023). Jedna z nich má aj český preklad (Andílek, 2023). Nedávno zaznamenal svoj anglický debut titulom A Holy Devil: True Evil Wears No Mask, But A Mirror (2025), ktorý na preklad do slovenčiny ešte len čaká. Na druhej strane, Kat má svojho anglického brata – The Executioner: He Come Back And Hell Come With Him (2025)…

Prispel aj do troch kníh poviedok:
Muži vs. Ženy (2017); poviedka Podaj mi ruku;
Vražedná sedmička (2017); Brečtanový dom;
Slovensko – Krimi (2022); Zjazvené duše.

Mojimi rukami a mozgovými závitmi zatiaľ prešlo prvých šesť Romanových kníh, na ďalšie sa ešte len chystám. Ako to v živote chodí, pri zháňaní informácií o tomto autorovi som natrafil na jeden jeho rozhovor, kde ma zaujala táto zmienka: „…miluje cestovanie, prírodu, hudbu (hard rock, metal), históriu.“ A keďže som tvor z čeľade zvedavých, dovolil som si Romana osloviť písomne. Okrem iného, dozvedel som sa, že v roku 2021 odišiel zo Slovenska. Momentálne žije v Taliansku, na Sicílii a naplno sa venuje písaniu…

„Moje knihy sú cestou do temnoty, kde sa pravda odhaľuje pomaly a niekedy je oveľa desivejšia než samotný zločin.“

Roman, ďakujem, že si pristúpil na možnosť položiť Ti niekoľko otázok. A keďže sme hudobný web, bude to aj o muzike. Nebudem Ťa zaťažovať témami, prečo toľko tajnosti okolo Tvojej osoby, vôbec po Tebe nechcem fotky z rodinného archívu, vzdal som sa už aj šance na zistenie veku i rodiska, nebudem Ťa opätovne trápiť otázkou, prečo knihy s policajným vyšetrovateľom Romanom a jeho partnerkou Viki nie sú zahrnuté do série…

„Roman a Viki sa naučili, že najnebezpečnejšie zločiny nie sú tie, ktoré sú spáchané v hneve, ale tie, ktoré sú spáchané z presvedčenia.“

Tak, začíname:
1. Ako, kedy, prečo si začal s písaním?
S písaním som začal o niečo skôr, než vyšla moja prvotina Krutá hra v roku 2014. Boli to dve dobrodružné knihy a filmové scenáre. Literatúra ma bavila odjakživa. Vždy to bolo o tom… veď skúsim a uvidíme ako to dopadne a hlavne, či to publikum príjme. Nápadov som mal v hlave odjakživa dosť. Ak by to čitatelia hneď v mojich počiatkoch zavrhli, netuším či by Roman Horňák vôbec vznikol a písal kriminálne romány.

2. Tvoja prvá kniha?
V kriminálnom žánri, ktorému som zostal verný dodnes – Krutá hra. Všetko predtým už patrí minulosti. 🙂

3. Skúsenosti s vydavateľstvami?
Sériu s detektívmi Romanom a Viki som začal v roku 2014 vo vydavateľstve DruskaBooks. Tam vyšli prvé 4 knihy. Od roku 2016 som už vydával vo vydavateľstve Elist. Zatiaľ poslednou vydanou knihou je Lovec bábik.

4. Kto Ti s knihami najviac pomohol?
Stále je to v prvom rade vydavateľ, ktorý do knihy investuje čas a peniaze. Čo sa týka mňa, od roku 2021 mi námety posúva hlavne moja polovička. Nemusím si tak lámať hlavu so základnou pointou a stavbou príbehu. Predstaví mi niekoľko námetov, ktoré vytvorila, pričom sa sústredíme na jeden konkrétny, ktorý sa mi povedzme spomedzi troch, štyroch páči. Tomu potom venujeme všetok čas a energiu, pretože potrebujeme vyskladať celý príbeh. Keď je námet hotový a hlavne záver príbehu, vtedy sadám k počítaču a z troch strán námetu, napíšem takmer 400 stranový román.

5. Čo hovoríš na konkurenciu, čítaš vôbec slovenských autorov?
Konkurencia je slušná. Priznám sa, 80% slovenských spisovateľov ani nepoznám, samozrejme mám na mysli všetkých naprieč žánrami. Na trhu je veľké množstvo nováčikov, alebo autorov, ktorí sa venujú písaniu iba dva, alebo tri roky. Keď sa venujete písaniu a sledujete hlavne autorov v oblasti kriminálnej literatúry, aj to je náročné odsledovať :))) zvlášť ak ešte žijete mimo hranice Slovenska. Tu už hovorím o celosvetovom zábere. Samozrejme, niekedy po niekom siahnem aj zo slovenských autorov, ale sú to vzácne výnimky. Nie preto, že ostatní píšu horšie, to nie. Je to hlavne preto, že sám píšem a sústredím sa hlavne na vlastné príbehy. Píšem aj pre anglicky hovoriacich, takže sa rovnako sústredím na spoluprácu s prekladateľmi.

6. Obľúbený autor, máš takého?
Samozrejme. Chris Carter s ktorým som aj v kontakte, neraz spolu komunikujeme cez súkromné správy na Instagrame, vymenili sme si aj zopár emailov. Povedal by som, že nás spája celkom podobný štýl písania. Drsne, s reálnymi popismi miesta činu, so sériovými vrahmi v hlavnej úlohe.

7. Na čom pracuješ teraz, na čo sa čitatelia môžu tešiť?
Určite bude vydaná kniha A Holy Devil (Svätý Diabol), ktorá bola napísaná pre anglických čitateľov. Je to 10. román v poradí. Milovníci detektívov Romana a Viki sa tak môžu opäť tešiť. Rovnako už pracujem na rukopise 11. románu.

8. V jednom rozhovore si spomenul obľúbené hudobné žánre – hard rock a metal; ako si sa dostal k tvrdej muzike?
Začínal som paradoxne folkom, ale rovnako ako sa menia chute v živote človeka, rovnako to platí aj vo svete hudby. Čím som bol starší, tým viac ma rock, hardrock, alebo melodicky metal zaujímal.

9. Ktorému desaťročiu v rockovej/metalovej hudbe fandíš a dávaš prednosť?
Každé desaťročie má môjho favorita. Klamal by som, keby som tvrdil, že ma zaujíma výlučne jedno obdobie. Ten záber je naozaj široký.

10. Obľúbení interpreti, čo Ťa na nich zaujalo?
AC/DC, Deep Purple, Ozzy Osbourne, Metallica, Slipknot, Iron Maiden, Five Finger Death Punch, Stratovarius, Edguy, Tobias Sammet a jeho rockové opery, ale nepohrdnem ani takým Nightwish_om. Z našich končín hlavne česká scéna: Traktor, Dymytry, Kabát.

11. Obľúbené skladby, albumy?
Všetky nedokážem takto z fleku vymenovať. To by bol veľmi dlhý zoznam.

12. Obľúbená hudba, interpret pri písaní detektívok?
Five Finger Death Punch, Edguy, rockové opery… ale aj Slipknot mi už asistoval.

13. Koncerty, na ktoré rád spomínaš, prípadne sklamania?
Iron Maiden v pražskej O2 aréne. To bolo famózne. Traktor zopárkrát, Dymytry, keď ešte spieval Protheus ako frontmen, Alkehol, Kabát. České kapely zvykli koncertovať v menších mestách, takže stále bola možnosť spoločných fotografií, podpisov, rozhovorov. Kapele Dymytry som dokonca venoval moju knihu Red Wine 69 aj s venovaním. Osobne som ju dal do ruky frontmenovi kapely. Sklamania nie sú.

14. Ako počúvaš, máš svoju vlastnú zbierku (LP, CD), prípadne dávaš prednosť streamovacím službám – Spotify, Tidal…?
Áno, využívam hlavne streamovacie služby, no mám aj CD aj tiež aj LP platne.

15. Domáca aparatúra (ak je)?
Domácu aparatúru už nemám. Zosilňovač a niekoľko veľkých drevených reproduktorov som posunul ďalej, ale zostali v rodine. Rovnako tak gitaru značky Gibson.

16. Snake, kolega z Rockovice, je veľkým fanúšikom talianskeho progresívneho rocku zo 70. rokov minulého storočia. Spoluzakladateľ našej stránky Borek o ňom raz napísal niečo v tom zmysle, že už dávno mal z rúk talianskeho ministra kultúry dostať najvyššie štátne vyznamenanie za šírenie a propagáciu ich kultúrneho dedičstva. Keďže si momentálne na Sicíllii; pochytil si niečo aj z tohto hudobného súdka?

Talianska hudba je opäť iný level, zvlášť ak tu žijem. V takomto prípade nepohrdnem talianskou popovou klasikou. Toto už nemá s metalom nič spoločné. To sú Ricchi e Poveri, na ich koncerte som bol v amfiteátri tu v sicílskom Palerme, alebo trebárs Al Bano Carrisi, s ktorým som sa rovnako osobne stretol, dokonca som bol s mojou polovičkou hosťom v jeho hotelovom komplexe na juhu Talianska. Stretli sme sa v záhrade. Ráno sme nevedeli nájsť jedáleň, pretože jeho hotel je v štýle samostatných domčekov na obrovskom pozemku. Znova sme sa stretli. Tak nás vzal za ruky a odprevadil až do vnútra reštaurácie. Avšak ak trváš na hardrockovej scéne, tak spomeniem Rhapsody, tých Talianov som tiež kedysi počúval.

17. Ako sa darí rockovej/metalovej hudbe na Sicílii, v Taliansku?
Tento žáner tu príliš neletí. Na ostrove takmer vôbec, hoci sú svetlé výnimky.

18. Slová na záver?
Ďakujem ti Piťo, že si ma takto oslovil a znova zo mňa niečo vydoloval pre čitateľov. Môžem iba sľúbiť, že s písaním nehodlám skončiť. Práve naopak. Už v blízkej dobe sa budú môcť tešiť na nové príbehy. Prajem všetkým hlavne zdravie, pokoj v srdci a majte sa radi. Život je krátky, prečo si ho ešte znepríjemňovať nenávisťou a hádkami? Nemá to cenu. Buďte šťastní.

Roman, díky za rozhovor!

„Písanie má zmysel iba vtedy, ak sú čitatelia spokojní. Spokojný čitateľ = spokojný autor. Bez spätnej väzby by bol život spisovateľa prázdny.“

KONTAKT: roman.hornak111@gmail.com
FOTOGRAFIE: archív Romana Horňáka.