Prvé miesto albumu For Those About To Rock (1981) v americkom Billboard rebríčku bolo pre kapelu Pyrrhovým víťazstvom. Za obeť mu padli manažér kapely, platinový producent, a v konečnom dôsledku aj perspektíva AC/DC na najbližšiu dekádu. A to bol iba začiatok…

Čistky

Ani vnútri kapely nebolo všetko v poriadku. Phil Rudd mal dlhodobo problém s užívaním drog a počet jeho excesov pribúdal. Európska časť turné Cannon and Bell [kanón a zvon], ktorá mala začať v auguste 1982, musela byť kvôli nemu zrušená a preplánovaná. Napokon začala na konci septembra a trvala až do polovice decembra.

Líder AC/DC Malcolm Young mal naproti tomu problém s pitím, ktoré naberalo na intenzite. V kombinácii s jeho krátkou zápalnou šnúrou to bol vskutku výbušný mix. A po tom, ako prezident Atlantic Records Doug Morris kapele podrazil nohy svojím rozhodnutím vydať v USA predtým nechcený album Dirty Deeds Done Dirt Cheap (1976), krátko po megaúspechu s názvom Back in Black (1980), sa jeho paranoja voči vydavateľstvu a manažmentu iba prehĺbila.

Kontrolu nad svojou kapelou, ktorú čiastočne stratil počas nahrávania posledného albumu s Muttom Langem v Paríži, si vzal naspäť vyrazením manažéra Menscha a následne aj ukončením spolupráce s úspešným producentom. Tomu to ale nijak neuškodilo, pretože z jeho zlatého (alebo skôr platinového) dotyku kráľa Midasa benefitovala drvivá väčšina interpretov, s ktorými spolupracoval po zvyšok svojej kariéry. Bolo to práve AC/DC, ktoré čakali krušné časy.

Na konci turné, v decembri 1982, bol za nového manažéra kapely menovaný jej dlhoročný tour manažér Ian Jeffery. Akurát že de facto sa stal iba prostredníkom medzi kapelou a vonkajším svetom, pretože nemal žiadne rozhodovacie právomoci. Ak Atlantic alebo manažment niečo chceli, Jeffery to tlmočil Malcolmovi a Angusovi a tí urobili rozhodnutie.

Späť ku koreňom

A jedným z rozhodnutí bolo, že nový album si budú AC/DC produkovať sami (rozumej bratia Youngovci). Pôvodne mala kapela nacvičovať nový materiál v štúdiu na ostrove Jersey, ktoré pre tento účel používali Iron Maiden. Keď tí na poslednú chvíľu oznámili, že ho chcú, nový manažér Jeffery musel konať. Napokon vybavil penzión na ostrove Man, ktorého bar po dohode s majiteľom odhlučnili, a zakúpili mu aj televízory s anténami do každej z 12 izieb. Kapela bola spokojná a strávila tam celý marec roku 1983. Teda, až na jeden večer, kedy nespokojný Malcolm Young vybuchol pri večeri kvôli pastierskemu koláču, ktorý nebol podľa jeho predstáv, a dal vyraziť kuchára. A to nebol jediný oheň, ktorý musel novopečený “manažér” Jeffery hasiť…

Tony Platt, ktorý bol povolaný, aby nový album nahral, bol starý známy a takisto niekto, komu kapela dôverovala. Napokon, aj predchádzajúci album mal s Muttom Langem nahrávať práve on, ale kvôli kiksu vtedajšieho manažéra Menscha s plánovaním sa tak nestalo. Platt priznáva, že bol v prekérnej situácii, pretože s kapelou v roli producenta nemal ako zvukár žiadnu autoritu (à la Ian Jeffery). Napriek tomu musel na seba prevziať niektoré producentské úlohy a dávať si pozor, aby sa nikoho nedotkol.

Jedinú referenciu, čo sa zvuku nového albumu týka, ktorú Tony Platt dostal od Malcolma, bola nahrávka songu Mannish Boy od Muddyho Watersa z albumu Hard Again (1977), ktorý produkoval Johnny Winter. Chcel, aby mal album podobnú atmosféru.

“Myslím si, že panoval všeobecný názor, že Back in Black bol vrcholným príkladom toho, ako najviac produkovaný by AC/DC album mal byť. For Those About To Rock bol trochu preprodukovaný, z hľadiska toho, čo kapela predstavovala. Túžba vrátiť sa ku koreňom bola nefalšovaná.”

Tony Platt o albume Flick of the Switch

Návrat na Bahamy

V apríli sa kapela presunula do Karibiku. Konkrétne do bahamského hlavného mesta Nassau. V tamojších Compass Point Studios, kde nový album nahrávali, tri roky predtým vznikol ich opus magnum Back in Black. Zatiaľ čo vtedy pochmúrna nálada primäla AC/DC k životnému výkonu, tentoraz bola situácia odlišná… Tony Platt:

“Nahrávanie albumu nebolo šťastné, paradoxne maličko nešťastnejšie než Back in Black, pretože Back in Black bol poháňaný odhodlaním. Flick of the Switch bol v istých ohľadoch trocha podkopávaný rozčarovaním.”

V štúdiu použili rovnaké rozmiestnenie, aj nahrávacie techniky, ako pri nahrávaní Back in Black, a podľa Platta dosiahli zvukovo aj veľmi podobný výsledok… Ale ako tento majster zvukár poznamenal:

“Nahrávanie AC/DC je veľmi nekomplikovaný proces – kapelu treba nahrať čo najčistejšie [bez príkras]. A keď ju takto nahráte a niečo úplne nefunguje, tak ste nahrali rovnako zlé, ako aj to dobré.”

A tu sa v plnej nahote ukázala absencia hudobného producenta, ktorý by bol schopný, a mal autoritu povedať Youngovcom, že niečo nie je dostatočne dobré a prísť s návrhom ako to vylepšiť. Teda to, čo predtým robili Vanda & Young a Mutt Lange.

Nočná mora manažéra

Novopečený manažér Jeffery priletel na Bahamy iba pät dní po kapele. Bol piatok neskoro večer, keď rovno z letiska dorazil do štúdia a Angus sa ho spýtal, či si nechce vypočuť album. Odpovedal, že si rád vypočuje zopár songov, načo mu Angus odvetil:

“Nie, chceš si vypočuť [celý] album? Máme hotovo.”

Šokovaný manažér, sediac vedľa Angusa v réžii Compass Point štúdia, ktorý si nadšene podupkával do rytmu hudby, rozmýšľal čo im na to povie. Pretože to čo počul, bolo diametrálne odlišné od toho, čo kapela. Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia to bol opätovný návrat k Alberts produkcii, akurát bez dohľadu dua Vanda & Young.

Jeffery v tú noc musel veľmi ťažko zaspávať. A skôr než mohol prísť s plánom, ako zachrániť situáciu, nastala ďaľšia pohroma. O pár nocí na to stratil podgurážený Malcolm Young nervy, Phil Rudd po potýčke s ním skončil s monoklom, a na druhý deň ráno už ako bývalý bubeník AC/DC sedel v lietadle preč z Bahám. Bedňák Jake Berry, ktorý Rudda viezol na letisko tvrdil, že ho v živote nevidel štastnejšieho.

Rudd cez palubu 📷  🦵  🚤 Problémy Phila Rudda s drogami a s tým spojená jeho nestálosť už boli spomínané. Čo však bolo tou povestnou poslednou kvapkou, ktorá stála za vyhadzovom dlhoročného bubeníka z kapely? Aj po rokoch Ian Jeffery v rozsiahlom rozhovore pre AC/DC knihu Micka Walla nechcel prezradiť skutočný dôvod. Povedal však, že to bolo osobné a na Malcolmovom mieste by tak konal aj on. Nedobrá atmosféra v štúdiu a konzumácia alkoholu len priliali olej do ohňa. Telefonát Malcolmovi, ktorý to celé spustil bol však s najväčšou pravdepodobnosťou od jeho manželky O’Lindy. Tá mala mladšiu sestru Lorraine, ktorá sa živila modelingom v Londýne. Vo februári 1983 bola Lorraine Irish v Sydney na návšteve sestry a zúčastnila sa barbecue u Angusa Younga. Philovi Ruddovi sa páčila a tak ju zobral previezť sa motorovým člnom. Nezvládol však riadenie a narazil s ním do ukotvenej jachty, čo modelku vymrštilo do vzduchu. Následkom toho jej zostala pod pravým kolenom permanentná jazva. Tá mala vážny dopad na jej kariéru modelky. A práve tento incident, ktorý sa udial len mesiac pred začatím nahrávania nového albumu, musel byť príčinou konfliktu v štúdiu. Keďže ju zjazvenie pripravilo o značnú časť zákaziek – tých spojených s modelingom nôh, zažalovala neskôr Phila Rudda kvôli ušlému zisku. Z článku horevyššie vyplýva, že Rudd odmietol zodpovednosť a tvrdil, že kormidlo člna patriaceho Angusovi Youngovi sa zaplietlo. [Komickosť tomu celému dodáva fakt, že v angličtine sa kormidlo nazýva rudder.] Anglický sudca vo februári 1988 nariadil Ruddovi vyplatiť vtedy 29-ročnej Lorraine Irish odškodné vo výške 16 621 libier. [Dnešných zhruba 70 000 eur.] ⚖️

Z dažďa pod odkvap

Líder kapely Malcolm kul železo za horúca, a tak mená potenciálnych bubeníkov začali v štúdiu padať zo všetkých strán. Napokon niekto spomenul meno B. J. Wilson (Procol Harum). Ten bol rovnako starý ako Brian Johnson, a navyše bol prvotnou voľbou Jimmyho Pagea pre jeho projekt New Yardbirds, ktorý sa transformoval do legendárnych Led Zeppelin. Napokon, spolu s Pageom hrá aj na  Cockerovej verzii With a Little Help from My Friends z roku 1968. Po prvotnom váhaní nakoniec starší z bratov Youngovcov manažéra Jefferyho zaúkoloval, aby Wilsona našiel a dostal do Nassau.

Jefferymu sa to nakoniec podarilo, a sám ho šiel vyzdvihnúť na letisko. Tam ho však čakal ďalší bolehlav. Keď už si myslel, že Wilson musel zmeškať lietadlo, z lietadla vyšli dve letušky, podopierajúce ožratého bubeníka… Malcolm ho chcel vidieť hneď ako dorazili do štúdia, a tak ho posadili do réžie a pustili mu nahrávku nového albumu. B. J. Wilson začal plieskať do rytmu dlaňami po kolenách a alkohol tiekol prúdom. Alkoholici sa pri jeho konzumácii skamarátia rýchlo a nakoniec bol Malcolm z neho nadšený.

Keď však alkoholový opar vyprchá, príde realita a tou bolo, že B. J. Wilson nebol ten správny bubeník pre kapelu. Žiadne nahrávky s ním sa na novom albume napokon neobjavili.

Newyorská odysea

Keď prišlo na mixáž albumu, Tony Platt opäť zvolil legendárne Electric Lady Studios v New Yorku, kde v štúdiu A zmixoval aj epos menom Back in Black. A podľa jeho vyjadrenia prvotné mixy nového albumu zneli veľmi podobne. Po ich vypočutí, na prenosnom stereo systéme Cliffa Williamsa v hoteli, sa Cliff údajne vyjadril:

“Fíha, toto znie ako pokračovanie Back in Black.”

To zjavne zneistilo tábor AC/DC a začal panovať názor, že možno by mali skúsiť iný prístup, zvukovo odlišný od predchádzajúcich dvoch albumov. Čo zvukár Platt spätne hodnotí ako zlé rozhodnutie. Zvuk je tak surovejší, ale išlo o vedomú voľbu producentov.

Že situácia nebola celkom ružová potvrdzuje aj fakt, že zhruba v polke procesu mixáže albumu Youngovci povolali do New Yorku svojho staršieho brata Georgea, ktorý priletel zo Sydney aby im podal pomocnú ruku. Následne padlo rozhodnutie, že vokály musia nahrať nanovo a texty treba prepracovať.

A tak zatiaľ čo Tony Platt pracoval v štúdiu A, domáci zvukár Barry Harris sa presunul s Georgeom a Brianom do vedľajšieho štúdia B, ktoré malo takisto konzolu Neve, aby nahral nové vokály. Podľa Harrisa, ktorý dovtedy asistoval Plattovi s mixom, Brian na mieste prepísal niektoré texty a George Young spevákovi pomohol dostať zo seba najlepší výkon na magnetofónovú pásku. Hotový vokál potom poslali Tonymu Plattovi a začali s ďaľším songom.

Barry Harris v jednom rozhovore prezradil, že pri mixáži albumu bola okrem konzoly Neve 8078, či magnetofónu Studer A80, použitá aj jedna novinka. Tá je dokonca spomenutá aj na obale albumu – Ramsa Localisation Processor. Jednalo sa o zariadenie, ktoré umožnilo posunúť zvuk mimo rozsah štandardného stereo spektra. Údajne ho použili v intre songu Guns for Hire, kde gitaru posunuli úplne na ľavú stranu miestnosti [akoby zvuk vychádzal zo steny]. Podľa jeho názoru však tento efekt neprežil masteringový proces, za ktorý opäť zodpovedal Bob Ludwig, a tak sa na vinyl nedostal.

Harris spomínal aj na to, ako si Angus sediac za konzolou naskicoval do poznámkového bloku obrázok, ktorý poslúžil ako základ pre obal nového albumu.

Remeselník za bicími 🥁  🥁  🥁 Po bahamskej epizóde s B. J. Wilsonom sa kapela rozhodla skúšať nových bubeníkov v New Yorku, kde v máji 1983 album mixovali. Metropola východného pobrežia Spojených štátov poskytovala jednoduchú dostupnosť a skúšobňu štúdií S.I.R. (Studio Instrument Rentals), kde konkurz prebiehal. Rokmi sa spomínalo veľa mien, ktoré údajne skúšali šťastie. Medzi inými vraj aj Simon Kirke (Free, Bad Company). My si však povieme o dvoch, ktorých účasť potvrdil samotný manažér Ian Jeffery. Američan Denny Carmassi (Montrose, St. Paradise, Gamma) nepotrebuje rockovým fanúšikom predstavovať. Po jeho prílete zo Seattlu, kde vtedy pôsobil v kapele Heart, ho Jeffery inštruoval, aby hral jednoducho a nedotýkal sa prechodov. Kapele sa veľmi páčil, ale bol vysoký a mal natupírované vlasy, takže skončil mimo hry. Naproti tomu Paul Thompson (Roxy Music), ktorý v tom čase žil na ostrove Man, bol starý známy Briana Johnsona z Newcastlu. Ten bol tak dobrý, že v New Yorku strávil zhruba týždeň a platili mu aj diéty. V posledný deň mu ale pri večeri Malcolm povedal, že nie sú si istí, čo mu trocha zobralo chuť do jedla. Povedali mu, že budú mať ešte konkurz v Londýne a keď skončí, tak sa ozvú. Neozvali sa. O pár rokov neskôr mu jeden bedňák povedal, že problémom údajne bola jeho veľkosť… V Londýne prebiehali skúšky v štúdiách Nomis, kde si kapela prenajala dve miestnosti. V tej na poschodí boli iba bicie a prvé sito robil Dickie Jones, dlhoročný technik Phila Rudda. Ten potenciálnych uchádzačov, ktorí reflektovali na anonymný inzerát kapely v periodikách Sounds a Melody Maker, pozoroval pri hraní troch skladieb: Shoot to Thrill, Black Dog a Tush. Tí, ktorí ho zaujali, potom dostali šancu vyskúšať si to s kapelou v štúdiu o poschodie nižšie. V konkurze napokon uspel, vtedy ešte stále devätnásťročný rodák z Oldhamu, Simon Wright [angl. remeselník], ktorý mal za sebou pôsobenie v kapelách z Novej vlny britského heavy metalu (NWOBHM) ako Tora-Tora, A II Z, Aurora a Tytan (kde sa iba mihol a stihol nahrať jeden-dva songy pre album Rough Justice, ktorý ale vyšiel až v roku 1985; inak na albume hrá Les Binks). Wright spomínal, že keď kráčal koridorom do dolného štúdia na druhé kolo s kapelou, nemohol veriť vlastným očiam, keď videl bedne s logom AC/DC. 5. augusta 1983 Atlantic vydalo tlačovú správu, kde oznámilo Ruddov odchod z kapely a jeho nástupcu Simona Wrighta ako nového bubeníka AC/DC. ⚒️

Prepnutý spínač

Prejdime ale k samotnému albumu. Ten odštartuje Rising Power, ktorý sa valí v strednom, dalo by sa povedať až monotónnom, tempe. Youngovci sa vrátili späť v čase, a tak po aranžmánoch či nablýskanej produkcii Mutta Langea tu niet ani stopy. Songy sú priamočiarejšie, zborové vokály sa zjednodušili na pokriky, zvuk je surovejší, a po nejakej rezonancii by ste museli pátrať.

A texty piesní? Jeden žurnalista to pomenoval veľmi trefne – motív sa zmenil z uličníckeho na grobiansky. Až sedem z desiatich piesní na albume je o súložení. Preč je dvojzmyselnosť a sofistikovanosť Scottovej éry. Nechcem vedieť ako tie texty vyzerali predtým, než ich Brian musel poprepisovať, pretože polovicu času aj tak nedávajú zmysel. Raz v ňom stúpa sila (tipnite si kde), inokedy horí (tipnite si čím), cvaknutím prepínača ho elektrizujúca ženská (tipnite si čo), jeho “zbrane” sú na prenájom, alebo je hlboko v diere (tipnite si v ktorej), či bandita v nehostinnom kraji s nabitým “koltom”, a nakoniec sa mu rozum otriasa (áno, pri “tom”). Ale aby som Briana len nekritizoval, na tomto albume ešte stále podáva stratosférický vokálny výkon.

This House Is On Fire pridá na tempe a má pekné sólo v nezameniteľnom Angusovom štýle. Titulný song Flick Of The Switch má hravý riff a ďaľšie explozívne sólo. Nervous Shakedown konečne zmení tematiku – jeho protagonista sa dostal do potýčky so zákonom a hrozí mu doživotie. Jej dramatickosť sa odráža aj v hudobnom prevedení. Prvú polovicu albumu uzatvára frenetický Landslide, pojednávajúci o zlom chlapcovi z problémovej domácnosti, ktorý je ako tá lavína.

Stranu B otvára ďaľší flák vo vysokom tempe – Guns For Hire so skvostným introm, ktorým AC/DC otváralo koncerty na nadchádzajúcom turné. Jeden z najlepších kúskov na albume. Deep In The Hole so svojím repetitívnym refrénom opäť zvolní tempo, opäť pekné sólo. Čo tento album postráda na lyrickosti, to vynahradzuje riffmi. Potvrdzuje to hneď nasledovný song Bedlam In Belgium, môj najobľúbenejší na albume, s textom inšpirovaným neslávnym vystúpením kapely v belgickom Kontichu v roku 1977, ešte s Bonom. Text je tu o triedu lepší, a tak človeku nutne preblysne hlavou, či jeho pôvod nesiaha ešte do čias, resp. notesu Bona Scotta. Predposledný Badlands aj záverečný Brain Shake sú štandardné rockové čísla v štýle AC/DC, pričom to druhé opäť zaradí vyšší rýchlostný stupeň.

Pre úplnosť dodám, že niektoré zdroje uvádzajú, že na Bahamách bolo údajne natočených až 13 piesní – spomínajú sa názvy ako Out Of Bounds či Tightrope. A cover verzia Messin’ With The Kid od Juniora Wellsa, ktorú si ešte spomenieme. Ak aj existujú tieto nahrávky, tak nikdy neuzreli svetlo sveta.

Blázinec v Belgicku 🇧🇪   🔊   👮🏻 Blog AC/DC Belgium uverejnil počas rokov viaceré informácie o koncerte kapely v belgickom Kontichu, ktorý organizovali motorkári z Outlaws MC gangu. Thier Brau Hof bola piváreň, ku ktorej bola postavená športová hala. V tej sa ale skôr konávali tanečné zábavy, než rockové koncerty. Hala tak 9. októbra 1977 zažila od Austrálčanov na čele s Bonom Scottom dovtedy nevídanú nálož decibelov. Pre technické problémy sa však koncert nezačal o ôsmej večer, ale až s jedenapolhodinovým oneskorením. Miesto nemalo potrebné technické vybavenie – zvuková aparatúra z Anglicka údajne potrebovala napájanie na 110 V, a tak musel štáb vyraziť do Bruselu, aby narýchlo zohnali generátor. Belgická predkapela Mothers of Track tak napokon musela zbaliť svoju aparatúru z pódia (ktoré bolo postavené z pivných prepraviek) bez toho, aby odohrali čo i len notu. Niektorí fanúšikovia si medzitým pri krátení času hádzaním na kôš nevediac zahrali basketbal s kapelou a jej bedňákmi. AC/DC napokon začali svoj set až o pol desiatej, čo dokumentujú aj hodiny na fotografii horevyššie, počas úvodnej Live Wire, ktorou vystúpenie otvárali. Koncert sa tak logicky pretiahol cez desiatu hodinu večer, kedy začína nočný kľud. V tomto momente sa začínajú historky prifarbovať a preháňať, ale sled udalostí bol zhruba nasledovný – pani bývajúca naproti pivárni cez cestu údajne zavolala na políciu kvôli hluku. Na miesto prišli dvaja žandári a jeden z nich po tom, ako mu divoký fanúšik zobral z hlavy jeho képi, vytasil zbraň. Na koncerte bolo údajne okolo 400 divákov, takže si tým moc nepomohol. Keďže sa im nedarilo primäť kapelu a jej manažment, aby svoje vystúpenie ukončili, prišlo k strkaniciam, boli zavolané posily a situácia sa trochu vyhrotila. Neprekvapí fakt, že koncert sa konal bez potrebného povolenia od obce. Napokon jeden zo žandárov zišiel do suterénu a tam cvaknutím spínača [flick of the switch] vypol elektrinu a tým vystúpenie AC/DC definitívne ukončil. O šesť rokov na to bola táto udalosť zvečnená (a zveličená) v songu Bedlam in Belgium. 🔌

Strmý pád

Flick of the Switch bol vydaný 15. augusta 1983 a Atlantic sa s jeho propagáciou rozhodne nepretrhol. Jeho obal s Angusom visiacim na obrovskom pákovom spínači pôvodne ani nechceli vydať s reliéfom (ktorý mali aj predošlé dva albumy), čo svedčí o tom ako mu verili… Ako prvý singel bol vydaný Guns for Hire a vo Veľkej Británii sa dostal do Top 40. Rovnaký výsledok tam dosiahol v lete 1984 vydaný tretí singel Nervous Shakedown. Inak v USA celkovo single prepadli a rádiá ich nechceli hrať.

A čo sa týka rebríčkového postavenia samotného albumu, tak v Austrálii to bolo #3, v UK #4, v Nemecku #6 a na najdôležitejšom trhu sa v US Billboard 200 umiestnil najvyššie na pozícii číslo 15. Ešte aj v Kanade bolo z toho 12. miesto. Po prvom mieste predchádzajúceho For Those About To Rock (1981) teda ústup z pozícií, aj čo sa týka predajnosti. 25. januára 1984 bol album certifikovaný ako Gold (pol milóna predaných kópií). A trvalo to dlhých 17 rokov, kým dosiahol platinovú certifikáciu v januári 2001, ktorú drží dodnes. To vypovedá o všetkom.

Malcolm Young sa o ňom po rokoch vyjadril nasledovne:

“Bol šitý horúcou ihlou. Nepovedal by som, že to je výborný album…”

Napokon, aj videá k singlom boli nahraté počas nacvičovania kapely v hangári v Los Angeles, pred začiatkom amerického turné. Režisér Paul Becher mal na ich natočenie jediný deň (údajne 6. október 1983). A práve tu si počas prestávky kapela zahrala aj cover verziu Messin’ with the Kid.

Jedným z mála pozitív tejto éry bolo, že počas amerického turné boli nahraté viaceré koncertné záznamy – ten z Houstonu vyšiel na DVD kompilácii Plug Me In (2007) [zberateľská edícia, ktorá mala bonusové tretie DVD], a dve vystúpenia v Detroite boli nahrávané pre neskoršie špeciálne vysielanie MTV. Ďalšie boli použité pre videoklipy.

Rezultát

Napriek tomu, že kapela bola v zjavnom úpadku (a potvrdila sa tak hypotéza, ktorú vyslovil francúzsky recenzent pri hodnotení predchádzajúceho albumu), stále sa jedná o solídny hardrockový náter. Chýba mu zjavný hit, ale je na ňom zopár silných čísel a ako celok poskytuje rockovému fanúšikovi slušnú zábavu. Tie štyri hviezdičky sú s privretými oboma očami, ale za mňa má stále bližšie k štyrom než ku trom hviezdam.

Skladby

1. Rising Power (3:44)
2. This House Is On Fire (3:25)
3. Flick Of The Switch (3:14)
4. Nervous Shakedown (4:28)
5. Landslide (3:57)
6. Guns For Hire (3:25)
7. Deep In The Hole (3:20)
8. Bedlam In Belgium (3:53)
9. Badlands (3:39)
10. Brain Shake (4:02)

Všetky skladby zložila trojica Young/Young/Johnson.

Brian Johnson – spev
Angus Young – sólová gitara
Malcolm Young – rytmická gitara
Cliff Williams – basa
Phil Rudd – bicie

Album: Flick Of The Switch
Autor: AC/DC
Žáner: Hard rock
Vydavateľstvo: Albert Productions (AUS)/Atlantic (mimo AUS)
Rok: 1983
Počet skladieb: 10