Keď sa hovorí o prvých výrazných predstaviteľoch španielskeho progresívneho rocku, určite by nemalo chýbať ani meno Pan y Regaliz. Táto barcelonská formácia patrila k najzaujímavejším zjavom katalánskej undergroundovej scény na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Jej jediný štúdiový album, vydaný v roku 1971, dnes patrí medzi vyhľadávané klenoty španielskej psychedélie.
Presadiť sa rockovou hudbou vo vtedajšom Španielsku, a zvlášť v Katalánsku, nebolo vôbec jednoduché. Hoci Francov režim už postupne poľavoval, verejný priestor zostával pod silnou kontrolou a rocková kultúra rozhodne nepatrila k tomu, čo štát podporoval. V oficiálnom rozhlasovom vysielaní mali svoje miesto vojenské pochody a tradičný folklór, zatiaľ čo dlhé vlasy, psychedelické tóny a nekonvenčné vystupovanie mladých muzikantov vzbudzovali nedôveru úradov. Mladí rockeri tak tvorili v prostredí, v ktorom sa síce rodil nový hudobný svet, no jeho slobodné prejavy neustále narážali na obmedzenia a štátny dohľad.

Príbeh Pan y Regaliz sa začal približne v roku 1968 v barcelonskej štvrti Gràcia. Skupina mladých hudobníkov sa tu stretla pod názvom Els Mussols, čo v katalánčine znamená Sovy. Na jej čele stál spevák a flautista Guillem París, pričom základnú zostavu v tom čase dopĺňali gitarista Alfons Bou a basgitarista Artur Domingo. Pôvodne folkovo orientovaná formácia si postupne osvojila blues a psychedelický rock, najmä pod vplyvom Cream a Jimi Hendrix Experience. Ku koncu roka 1969 prijala meno Agua de Regaliz a do zostavy pribudol bubeník Santiago „Jackie“ García, ktorý tiež pôsobil v barcelonskom hudobnom prostredí. Keď však koncom roka 1970 nastúpil na povinnú vojenskú službu, za bicie zasadol Pedro Van Eeckhout a zostava sa ustálila do podoby, v ktorej neskôr nahrala svoj ikonický album.
Prvé nahrávky vznikli začiatkom roka 1970 v štúdiu Gema. Dvojica skladieb Waiting in the Monster’s Garden a When You Are So Bring Down vyšla na SP u vydavateľstva Diábolo. Obe boli naspievané po anglicky a už vtedy jasne naznačovali, kam sa skupina chce uberať. Hudobná tlač si všímala podobnosť s Jethro Tull, najmä pre výraznú flautu, no predajný úspech sa nedostavil. Obe skladby sa v pozmenenej podobe objavili aj na o rok neskôr vydanej LP.
V roku 1970 sa Agua de Regaliz objavili na viacerých významných podujatiach progresívnej scény vrátane festivalu v barcelonskom Saló Iris. Po nezhodách s vedením a následnom odchode z vydavateľstva Diábolo však museli zmeniť názov, pretože práva na ten pôvodný zostali v rukách vydavateľa. Keďže fanúšikovia si ich už spájali so slovom Regaliz, rozhodli sa pre Pan y Regaliz – meno, ktoré im umožnilo zachovať si časť pôvodnej identity.

V roku 1971 podpísali zmluvu s vydavateľstvom Dimensión a v apríli vydali single Dead of Love a Thinking in Mary, obe sa tiež stali súčasťou tracklistu neskoršieho albumu. O niekoľko týždňov neskôr, 22. a 23. mája, vystúpili na veľkom open-air festivale v Granollers, ktorý dobová tlač prirovnávala k festivalu na ostrove Wight. O pár týždňov nato im vyšiel aj ich jediný, eponymný album s jednoduchým názvom Pan y Regaliz.
Osem skladieb na platni predstavuje pestrú prehliadku dobovej psychedélie a raného progresívneho rocku. Album je naspievaný v angličtine, zámerom bolo zrejme preraziť na medzinárodnú scénu. Napriek katalánskemu pôvodu skupiny a španielskemu názvu tak Pan y Regaliz pôsobia viac ako prirodzená súčasť širšej európskej undergroundovej scény. Ich tvorba má len málo spoločného so španielskou tradičnou hudbou, hoci pochádzali z regiónu s vlastnou silnou folklórnou tradíciou. Namiesto hľadania miestnych hudobných koreňov ich priťahoval zahraničný rockový jazyk – blues, psychedélia, jazzové odbočky a experimentovanie, ktoré v tom čase rozvíjali skupiny predovšetkým v Británii a Nemecku. Dead of Love je výborným otvorením albumu. Výrazná gitara a flauta na bluesovom základe nemôžu sklamať a okamžite pripomenú raných Jethro Tull, no skladba má vlastnú energiu a príjemne drsný charakter. One More Day pokračuje v melodickejšej polohe a ukazuje cit skupiny pre kratšie, priamejšie skladby. V Thinking in Mary sa, naopak, dostáva do popredia inštrumentálna stránka, kde hrá prím flauta v sprievode akustických gitár. A Song for the Friends je jedným z najprekvapujúcejších momentov platne. Namiesto pokračovania psychedelického zvuku prichádza kabaretná, takmer muzikálová nálada s klavírnym sprievodom a nádychom starého divadla. Skladba pôsobí ako jasný dôkaz toho, že skupina sa nechcela uzatvárať do jediného štýlu. Mne osobne by táto skladba z albumu vôbec nechýbala, no v podstate, keď ju tam už pridali, mi ani nijako zvlášť neprekáža. When You Are So Bring Down nás potom vracia k bluesovejšiemu zvuku, tentoraz s výraznejšou gitarovou dravosťou a náznakmi hendrixovského prístupu. Vrcholom albumu je bezpochyby Today It Is Raining. Táto dlhšia kompozícia sa postupne ponára do psychedelického sveta, v ktorom pulzuje basgitara, objavujú sa klávesové plochy, nevyspytateľné bicie a netradičné zvukové prvky vrátane brumle. Atmosférou môže pripomenúť raných Pink Floyd, ale aj experimentálnejšie formácie ako Amon Düül II či Ahora Mazda. Skladba sa nikam neženie, neustále mení nálady a necháva poslucháčovu pozornosť unášať sa nečakanými smermi a hlavne končí skôr, než by sa stala unavujúcou. Záverečná I Can Fly je oproti nej oveľa prístupnejšia. Má podstatne melodickejší charakter a zdobia ju psychedelické gitarové ornamenty. Pôsobí ako príjemné doznievanie celého albumu.

Práve kontrast medzi jednotlivými skladbami je jednou z najväčších devíz skupiny. Pan y Regaliz sa nebáli vedľa seba postaviť priamočiary bluesrock, kabaretnú miniatúru aj dlhú psychedelickú improvizáciu.
V septembri 1971 vyšiel ešte posledný singel Magic Colours. Skladba má chytľavejší, takmer popový charakter, no nestráca energiu ani pre kapelu typickú flautovú linku. Neskôr sa objavovala ako bonus na reedíciách albumu.
Rok 1972 priniesol postupný koniec Pan y Regaliz. Z pôvodnej zostavy zostal napokon iba Guillem París, ktorý sa všemožne snažil udržať skupinu pri živote s novými spoluhráčmi. Nahrávanie druhého albumu sa síce začalo, pre nezhody s vydavateľstvom EMI však zostalo nedokončené a tento album nikdy neuzrel svetlo sveta. París sa neskôr venoval divadelnému muzikálu Hair, založil skupinu Lavanda Paris a pôsobil v oblasti grafického dizajnu.
Album skupiny Pan y Regaliz je dnes cenený nielen pre svoju zberateľskú vzácnosť, ale predovšetkým pre osobitú atmosféru. Nie je to dokonalý album a nie každá skladba sadne každému. Práve jeho pestrosť, spontánnosť a ochota riskovať mu však dodávajú čaro. Pan y Regaliz dokázali spojiť vplyvy britského blues-rocku, európskej psychedélie a nemeckého krautrocku do vlastného, miestami neotesaného, no nesmierne príťažlivého celku.

Moje CD vydanie tohto albumu pochádza priamo zo Španielska od malého vydavateľstva Wah Wah Records a ide o ozaj peknú edíciu vloženú do lesklého postriebreného gatefold obalu, ktorý sa snaží navodiť dojem hliníkového digipacku. Booklet prináša základné informácie o skupine aj s niekoľkými fotkami. Nakoniec naň pridali aj bonusovú skladbu, singlovku Magic Colours.
Pan y Regaliz
6002-GS
Psychedelic Rock, Progressive Rock
Dimensión
1971
LP
8
CD, Wah Wah Records – WCD004, 2003
Konečne sa mi k tomu podarilo dostať. Myslím, že recenzia dokonale vystihuje obsah tohto diela. Ani vo sne by som to netipoval na španielsky podnik. Osobne ma to veľmi zaujalo a teším sa na ďalšie Topsyho prekvapenia…
Ďakujem!
Čau Pito, musím sa priznať, že keď mi pred 20 – 25 rokmi nahrali Pan y Regaliz na B stranu kazety so skupinou Diabolus, a iba mi povedali, že jedna je španielska kapela a druhá anglická, dlhé roky som ich počúval s vedomím, že práve Diabolus sú Španieli. Havne nepomohlo, že na etikete napísali poangličtene Pan & Regaliz. Až nástup internetu mi objasnil skutočnosť. Keď ti môžem navrhnúť ďalšiu dobrú skupinu zo Španielska, určite si vypočuj power trio album z roku 1972 skupiny Tapiman.
Today it is raining i u nás. Dobré psycho, co u toho hulili? (šibalsky pomrkávající smajlík)
Desku jsem si pouštěl u snídaně a dobrý. Ne, že bych ji začal okamžitě shánět do sbírky, ale tu atmosféru jsem si užil. Až jsem začal podezírat kafe v hrnku, že obsahuje přísady o kterých nevím. Díky za recenzi, pobavila.
(potom, co album dohrálo mi Spotify spustilo Amon Düül II a je to jak píšeš. Ta atmosféra je dost podobná)
Haha, s tým kafom si ma pobavil! 😂🌧️ Asi hudba mala správne psychedelické grády. Škoda, že Pan y Regaliz nahrali len jeden album, zaujímalo by ma, kam by sa posunuli ďalej. S Amon Düül II možná zdielali dílera, preto tá drobná podobnosť! 🎸