Začiatok sedemdesiatych rokov bol v Nemecku obdobím hudobných experimentov. Mladí muzikanti odmietali zaužívané pravidlá a spájali blues, psychedéliu, hard rock či jazz do nových podôb. Z tejto tvorivej explózie vzišla scéna známa ako krautrock. Jedným z raných predstaviteľov tejto scény bola skupina Dies Irae zo Saarbrückenu, ktorá po sebe zanechala jediný štúdiový album First, vydaný v roku 1971.
Skupina vznikla v roku 1968 a jej zostavu tvorili spevák a harmonikár Rainer Wahlmann, gitarista Harald H. G. Thoma, basgitarista Robert J. Schiff a bubeník Andreas F. Cornelius. Svoj názov si zvolili podľa stredovekého latinského textu o apokalipse – “Dies irae, dies illa, dies tribulationis et angustiae, dies calamitatis et miseriae…” (Ten deň je deň hnevu, deň úzkosti a súženia, deň skazy a biedy…). Tento text, ktorý pôvodne vychádza zo starozákonnej knihy proroka Sofoniáša však kapela neprebrala z náboženských dôvodov. V textoch ho transformovali na svetský, rebelský odkaz namierený voči vtedajšiemu spoločenskému poriadku. Ich hudba vychádzala z bluesrocku, ktorý obohacovali psychedelickými pasážami, tvrdými gitarovými riffmi a improvizáciami. Na rozdiel od experimentálnejších predstaviteľov krautrocku zostávali pevnejšie zakorenení v tradičnom rocku, no zároveň sa vyhýbali jednoduchému napodobňovaniu britských hardrockových skupín. Napriek zaujímavej hudbe však Dies Irae zostali na samom okraji záujmu.

V roku 1970 si štvoricu všimli zástupcovia hamburského vydavateľstva Pilz po vystúpení v brémskom klube Lila Eule. Nasledovala nahrávacia zmluva a v júni 1971 kapela zamierila do hamburského Star Studia. Na vznikajúci album dohliadal zvukový majster Conny Plank, produkciu mal na starosti Jürgen Schmeisser. Podľa spomienok členov skupiny trvalo nahrávanie iba 25 hodín. Výsledkom bolo deväť skladieb zachytávajúcich kapelu v období, keď hľadala vlastnú rovnováhu medzi bluesrockovou priamočiarosťou a psychedelickým experimentovaním.

Úvodná Lucifer okamžite predstavuje tvrdšiu stránku skupiny. Špinavý gitarový zvuk, výrazná ústna harmonika a naliehavý Wahlmannov spev dodávajú skladbe energiu, ktorá nepotrebuje uhladenú produkciu ani technickú virtuozitu. Krátka Salve Oimel následne funguje ako zvuková medzihra pred Another Room, kde sa bluesové základy prirodzene prelínajú s voľnejšími inštrumentálnymi pasážami. Najvýraznejším psychedelickým momentom albumu je Trip. Takmer osemminútová kompozícia poskytuje priestor na uvoľnené improvizácie a postupné zmeny nálad. Namiesto neustáleho návratu k ústrednému motívu sa hudba rozvíja voľnejšie, pričom jednotlivé nástroje vytvárajú hypnotickú atmosféru. Trip patrí k vrcholom platne a naznačuje, že Dies Irae mohli svoj hudobný výraz rozvíjať aj mimo tradičných bluesrockových štruktúr. Harmagedon Dragonlove naopak stavia na hutnej rytmike, výraznej gitare a energickom speve. Hardrockový základ tu dopĺňajú progresívne prvky, no skladba nestojí na samoúčelnom predvádzaní muzikantských schopností. Dôležitejšia je súhra kapely a schopnosť udržať kompozíciu pohromade aj pri zmenách nálad. Pozornosť si zaslúži aj Tired, jedna z najprovokatívnejších skladieb na albume. Jej text vyjadruje vzdor voči autoritám a spoločenským konvenciám, pričom nechýba ani vulgárnejší jazyk. Hudobne ide o priamočiary bluesrock, v ktorom harmonika a gitara podčiarkujú nekompromisný charakter skladby. Red Lebanese sa zase dotýka drogovej tematiky a kombinuje tvrdšie riffy s voľnejšími improvizáciami. Takmer desaťminútová Witches’ Meeting predstavuje ďalší pokus o rozsiahlejšiu kompozíciu. Skladba sa postupne rozvíja od voľnejšieho úvodu k inštrumentálnym pasážam, v ktorých sa rock prelína s jazzovými prvkami. Nie všetky prechody sú presvedčivé a niektoré úseky by zniesli skrátenie, no kompozícia si zachováva spontánnosť. Album uzatvára krátka Run Off, trvajúca približne pol minúty, ktorá namiesto tradičného finále ponúka stručnú zvukovú bodku.

Nepriaznivý osud albumu First spečatili najmä texty. Podľa dostupných informácií s ich obsahom vydavateľstvo nebolo spokojné a viaceré nemecké rozhlasové stanice odmietali skladby vysielať. To skupine zabránilo získať širšie publikum. Spevák v neskorších rozhovoroch priznal, že na prelome 60. a 70. rokov boli mladí a plní hnevu. Reagovali na vtedajšiu napätú geopolitickú situáciu – najmä na vojnu vo Vietname, rigidný nemecký vzdelávací systém a vtedajšiu politickú klímu. Napriek obmedzenému komerčnému úspechu si však Dies Irae vybudovali dobré meno na koncertnej scéne a vystupovali v Nemecku, Francúzsku aj vo Švajčiarsku. V roku 1971 navyše vznikol televízny záznam skladby Trip pre rozhlasovú a televíznu stanicu Saarländischer Rundfunk.
Album má svoje slabšie miesta. Neuhladený zvuk nemusí vyhovovať každému a dlhšie improvizácie nie vždy udržia potrebné napätie. First preto pôsobí skôr ako autentický záznam kapely, ktorá skúma možnosti vlastného prejavu, než ako dokonale premyslené štúdiové dielo. Práve táto nedokonalosť však patrí k jeho charakteru.

V roku 1972 odišiel Rainer Wahlmann po nezhodách o ďalšom hudobnom smerovaní. Zvyšní členovia pokračovali ešte približne rok, no v roku 1973 sa skupina rozpadla. V roku 1991 sa muzikanti opäť stretli na pódiu v Saarbrückene. Skladby Trip, Another Room a Lucifer z tohto koncertu vyšli na albume Saarock Live. Nasledovali ďalšie vystúpenia a pokusy o nový materiál, rozdielne predstavy členov však viedli k ďalšiemu rozchodu v roku 1993.
First tak zostal jediným štúdiovým albumom Dies Irae. Hoci skupina nedostala príležitosť naplno rozvinúť svoj potenciál, skladby Lucifer, Trip a Witches’ Meeting ukazujú, že jej tvorba mala vlastnú identitu. Pre priaznivcov raného krautrocku, psychedélie a nemeckého hard rocku predstavuje tento album zaujímavý objav. Nezmenil dejiny hudby, no pripomína, že aj mimo hlavného prúdu vznikali nahrávky, ktoré si zaslúžia pozornosť.
CD na mojej polici je od vydavateľstva Ohrwasch z roku 1994. Disk sedí v klasickej plastovej krabičke, ktorá skrýva jednoduchý booklet s kópiou originálneho LP vnútri s textami piesní.

SKLADBY:
01. Lucifer
02. Salve Oimel
03. Another Room
04. Trip
05. Harmagedon Dragonlove
06. Tired
07. Red Lebanese
08. Witches’ Meeting
09. Run Off
ZOSTAVA:
Rainer Wahlmann – spev, ústna harmonika
Harald H. G. Thoma – gitara
Robert J. Schiff – basgitara
Andreas F. Cornelius – bicie
First
21 30115-5
Psychedelic Rock, Kraut Rock
Pilz
1971
LP
9
CD, Ohrwasch OW026, 1994
V našich končinách veľmi málo spomínaná nemecká skupina, o to viac ma potešil článok. Poznám, ale nevlastním. Skladba Trip je súčasťou fantastickej výberovky Krautrock: Music For Your Brain Vol. 3 (2008). Pozerám, že originálna LP je pomerne vysoko cenená medzi zberateľmi, takže v kvalitnom stave aj cez 300€.
Topsy, díky a teším sa na ďalšie starinky…
Vzpomněl jsem si u toho na album Weiß der teufel krajanů Rufus Zuphall, nedávno jsem tady o něm psal. Podobnej mazec, akorát flétnu nahrazuje foukací harmonika. Zaujal mě např. přes devět minut dlouhej Slet čarodějnic Witches’ Meeting, s improvizovanými sóly na basu a buben, ale za poslech stojí celá deska. Díky za recenzi.
@Pito: No hej, sú ľudia, čo platia za raritu a nie za kvalitu. Dies Irae je skvelá hudba, ale 300 éčok je proste priveľa. Za tie peniaze nakúpiš kopu inej, kvalitnej muziky. V prípade Dies Irae mi úplne bohato stačí počúvať starú CD reedíciu ich originálu, človek si užije ten Trip bez toho, aby zruinoval peňaženku. 😂
@Snake: Rufus Zuphall je jedna moja nemecká srdcovka. ❤️️
Witches’ Meeting je jedným z vrcholov albumu. Práve tá fúkacia harmonika ich robí neskutočne svojskými. Úprimne neviem, či v tej dobe ešte niekto hral psychedelický krautrock na harmonike, väčšinou všetci fučali do flauty.