Ursa Major

URSA MAJOR – Hard rocková skupina z USA. Meno si dala podľa latinského názvu pre súhvezdie Veľkej medvedice. Skupina vzniká v roku 1972 v New Yorku. Pri zrode sú Dick Wagner (gitara, spev), Billy Joel (organ, spev) a Ricky Mangone (bicie). Joel, zmietaný súkromnými problémami, však odchádza a sťahuje sa do Kalifornie, kde naštartuje hviezdnu kariéru. Novým členom skupiny sa stáva Greg Arama, bývalý basový gitarista The Amboy Dukes.

Ursa Major podpisuje zmluvu s RCA Records a v newyorských štúdiách Record Plant sa nahráva rovnomenný a jediný album, ktorý prichádza do predaja v roku 1972. Všetok materiál zložil Dick Wagner. S výslednou nahrávkou vypomôžu Al Kooper, Toni Marcus, Paul Prestopino a Muruga. Producentom je Bob Ezrin. Na podporu platne je vydaný singel Liberty And Justice/Lay Me Down (1972) a v januári 1973 aj druhá SP Let The Music Play/Lay Me Down. A strana obsahuje skladbu, ktorá sa neobjavila na pôvodnej LP. Trio, znechutené nezáujmom vydavateľskej firmy, ukončuje činnosť na prelome rokov 1972-1973. V roku 2000 sa nahrávka dočká CD vydania na značke Collectables.

Dick Wagner (nar. 14. decembra 1942) – Pred založením Ursa Major mal za sebou pôsobenie v kapelách The Bossmen a The Frost. Neskôr sa stal vyhľadávaným hudobníkom, ktorý spolupracoval s mnohými interpretmi. Jeho piesne a gitarová práca je zachytená na vyše 200 albumoch, z ktorých viac ako 35 bolo ocenených Platinovou a Zlatou doskou. Podrobný prehľad je na jeho webovej stránke, tak iba pripomeniem, že v 70. rokoch to boli: Alice Cooper, Elliott Murphy, Flo & Eddie, Lou Reed, Aerosmith, Justin Paige, Kiss, Ruth Copeland, Ray Manzarek, Carmen McRae, Peter Gabriel, Michigan Rocks, Tim Curry, Etta James, Burton Cummings, Mark Farner, Hall & Oates, Nils Lofgren, Bobby Friss.
Greg Arama (1950-1979) – Predtým pôsobil v michiganských skupinách The Gang a The Amboy Dukes. 18. septembra 1979 zomrel na následky motocyklovej nehody.
Ricky Mangone – Zánikom Ursa Major s hudbou skončil a stal sa učiteľom histórie v Brooklyne.

Nechajme zaspomínať samotného Dicka Wagnera, čo sa dialo v roku 1972: Po rozpade michiganskej kapely The Frost som prijal pozvanie Dennisa Arfu, agenta Billyho Joela a presťahoval sa do New Yorku. Tak sme s Billym založili novú skupinu, tretím do partie bol bubeník Ricky Mangone. Dnes si už nepamätám, ako sa k nám dostal, kde predtým pôsobil a kto ho doporučil. S Joelom sme chceli urobiť niečo nové a veľké. Dennis Arfa, náš manažér, prišiel s nápadom pomenovať trio ako World War III. Prvý koncert naplánoval do newyorskej Madison Square Garden, kde sme mali predskakovať veľkej hviezde. Chystal sa urobiť obrovské haló – reklamy, billboardy. Bolo to vzrušujúce, viete si to predstaviť? Verím, že by sa mu to bolo podarilo, bol skvelý, svojej práci rozumel. Lenže, ako to už býva, kým sme niečo stvorili, u Billyho Joela nastali problémy v manželstve a odišiel do Kalifornie, kde sa neskôr stal obrovskou hviezdou. Tak sme prijali Grega Aramu, bývalého basgitaristu The Amboy Dukes a skupinu premenovali na Ursa Major. Pôvodný zámer sa musel zmeniť, pretože Joel hral na organ i klavír, basovú gitaru ovládal ľavou rukou. Ale bola tu nová výzva a ja som za ňu osudu veľmi vďačný.

V novom zložení sme nahrali a vydali album, bola to moja prvá spolupráca s producentom Bobom Ezrinom. Na jeho podporu sme vyrazili na cesty, kde sme predskakovali veličinám ako Alice Cooper a Jeff Beck, ale mali sme aj vlastné vystúpenia. Bolo to fajn, koncerty boli vydarené a ľudia nás začali akceptovať a milovať. Lenže firma nás totálne potopila. Šéfom RCA bol vtedy bývalý jazzový kritik z The New York Times a vžite sa do našej situácie – hard rock Ursa Major na jednej strane a jazzový nadšenec na strane druhej. Nerád to hovorím, ale títo páni sa považujú za elitu, nič iné pre nich nie je dobré a naša kapela bola odpísaná. Nakoniec sme to zabalili, bolo za tým sklamanie, ale aj frustrácia. Predstavte si, že po koncerte na horúcej Floride ste druhý deň v michiganskom Pontiacu, kde je treskúca zima, 20 cm snehu a Vy uviaznete v moteli a nemôžete 3 dni vystrčiť nos z izby. Vtedy sme si povedali – dosť!

Napriek tomu na to obdobie strašne rád spomínam. Greg a Ricky boli skvelí. Ricky Mangone bol fantastický bubeník a mohol toho dosiahnuť veľa, ale s hudbou nadobro skončil. Bola to kľúčová skupina v mojej kariére. Mnohí fanúšikovia a samotní hudobníci mi dodnes ďakujú, že Ursa Major im ukázala cestu. Ten album považujú za jeden z prvých záznamov, kde sa skĺbil hard rock s množstvom melodiky, akýsi začiatok heavy metalu. Toto je pre mňa najväčšie zadosťučinenie a najkrajšia odmena. A mne je doteraz za Ursa Major smutno.“

Dick Wagner zomrel 30. júla 2014.

DISKOGRAFIA:
1972 – Ursa Major (RCA Records)

Zdroj: internet, vlastné CD a Dick Wagner.

P. S.: Poďakovanie Dickovi Wagnerovi za osobnú korešpondenciu!

Názor na “Ursa Major”

  1. Vďaka Piťovmu nadšeniu som sa pred rokmi zoznámil s touto kapelou – pre mňa dovtedy absolútne neznámou. Je to skrytý poklad, vzácny drahokam, ktorý má v mojej zbierke čestné miesto aj v porovnaní s rôznymi velikánmi, ktorí majú vo všeobecnosti status legendy. Veľkou pridanou hodnotou tejto biografie kapely sú spomienky samotného Dicka Wagnera (RIP) – klobúk dole pred osobnou korešpondenciou, je to veľké plus. A azda asi nemusím dodávať, že Ursa Major je popri tých všetkých superlatívoch pre mňa aj jeden zo symbolov rockovej/hudobnej archeológie.

Pridaj komentár