Ty Segall – Emotional Mugger, 2016

Rok sa s rokom stretol, nahrávka sa s nahrávkou stretla a po dvoch rokoch, druhom albume Fuzz a EP Drugg Mugger, prišiel po Manipulator ďalší sólový album Ty-a Segalla s názvom Emotional Mugger. A ako to s ňou vyzerá?  No, je to teda dosť iné ako predošlý počin. Ako by si tento blázon povedal, že, chceli ste klasický album aké sa nahrávajú dneska? Dostali ste Manipulator, teraz sa vraciam späť a ešte pritvrdím. No boha jeho, niečo tak skreslené plné kadejakých čudných škrípajúcich experimentálnych zvukov sa nepočuje každý deň.

Znie to v skutku tak, akoby sa Segall zatvoril do nie veľmi kvalitného nahrávacieho štúdia niekde na konci 60´s rokov a vyšťavil z tých starých efektov všetko, čo sa len dá. Skladby sú to stále nápadité, hoci nemajú také tie klasické powerakordové riffy, je to stále úderná hudba, ktorú by som prirovnal k fúzií, ale a zároveň metamorfóze proto-punku a post-punku. Viem, znie to nenormálne a nereálne, ale mix dvoch či troch gitár, ktoré hrajú niečo iné a ale pri tom im to v jednoduchom tempe sedí, k ničomu inému prirovnať neviem. Je to vo svojom primitivizme progresívne.

Keď s nacvičenými skladbami vyšiel do sveta a v rádiu KEXP zahral šesť skladieb, bolo sa na čo pozerať. Šou, kostýmy a celá produkcia nemala ďaleko od takých Genesis, ktorých veľmi nemusím,  ale popri šaškovaní to zahrali až neuveriteľne vierohodne, takmer identicky ako na nahrávke, čo určite nebolo práve najjednoduchšie. Za najlepšie skladby považujem rozhodne titulnú skladbu Emotional Mugger / Leopard Priestess, tá má v sebe neskutočné riffy, Mandy Cream a Sequaler tiež vytŕčajú z rady. Nahrávka má slušných 38 minút a patrí k tomu najskreslenejšiemu, čo doteraz nahral. Od tohoto je skreslenejšie už iba hádam ťažko počúvateľný tribute album Ty Rex, ktorý Ty Segall venoval svojmu vzoru Marcovi Bolanovi z kapely T-Rex. Všetky skladby sú iba covery nahrané s nereálnym zvukom.

Pri mnohých hudobníkoch počuť, aj pri tých najväčších legendách, nevoľnosť materiálu a stratu inšpirácie či nápadov. U Segalla som zatiaľ nikdy nič takého nepocítil, neviem ako to robí, preto patrí z toho rámca, k mojim akože skladateľským vzorom.

  1. Squealer 3:47
  2. Californian Hills 3:09
  3. Emotional Mugger/Leopard Priestess 5:21
  4. Breakfast Eggs 2:36
  5. Diversion 3:36
  6. Baby Big Man (I Want a Mommy) 2:44
  7. Mandy Cream 3:16
  8. Candy Sam 3:17
  9. Squealer Two 3:23
  10. W.U.O.T.W.S. 3:02
  11. The Magazine 3:57
Emotional Mugger Book Cover Emotional Mugger
Ty Segall
Garage rock, noise rock. psychedelic rock
Drag city
2016
CD, LP, MC
11

Pridaj komentár