Na pirátskom trhovisku Rutracker, ležiacom na ruskom území, som so spolubojovníkmi začul echo o neznámom poklade, ktorý v roku 1974 ukryl kapitán Marryat v škótskom Glasgowe. Cesta k nemu bola zložitá, ale úspešná; cez nemeckého výrobcu, amerického dodávateľa a slovenského svetobežníka. Pravda, išlo by to aj jednoduchšie, ale ak je jeho cena polovičná v porovnaní s tým, ako sa Vám ho snaží vnútiť švajčiarsky priekupník, podstúpite aj takú ouvertúru.
Na ploche 34 minút nám pätica muzikantov ponúka 6 skladieb progresívneho rocku. V štýle, ktorý dominoval v prvej polovici 70. rokov. Nevymyslím nič nové, tak len zopakujem, čo sa píše na každej hudobnej stránke; vydarený mix Uriah Heep a Beggars Opera. Táto formulka najlepšie vystihuje muziku skupiny Captain Marryat. Ak máte kladný vzťah k tvorbe horeuvedených súborov, som presvedčený, že Vás nahrávka zaujme. Osobne ju hodnotím tak, že je v nej podstatne menej „uriášovskej“ hardrockovej tvrdosti a oveľa viac „beggarskej“ progresívnej jemnosti. Nečakajte obrovskú hradbu zvukov a nástrojov, vtedajšie podmienky tejto kapely sa nedajú porovnávať s možnosťami a zázemím ich vzorov. Skôr sa dá povedať, že je to veľmi kvalitné demo. Tým však rozhodne nechcem znižovať jeho hodnotu, pretože si určite zaslúži pozornosť milovníkov stariniek. Priaznivci progresívnych baladických kompozícií budú krochkať blahom.
Blindness – Chutné klávesy, príjemný prejav spevákov, zdvojené vokály, šikovná gitara, vydarená rytmika – charakteristická črta hudby Captain Marryat, nielen úvodnej piesne. Štart obstará klávesový hráč Allan Bryce, v druhej časti ju osvieži gitarové sólo a dôjde aj na zrýchlenie. Záver patrí opäť klávesom. Vydarený baladický úvod.
It Happened To Me – Najdlhšia kompozícia pokračuje v načatom diele. Bryce jemne trilkuje. S pribúdajúcimi sekundami pieseň naberá tempo, aby po 2 minútach spomalila. Po chvíli sa o slovo prihlási gitara Iana McElenyho, ku koncu preberajú štafetu opäť klávesové nástroje a pozvoľne dochádza k zrýchleniu. Sympatická progresívna balada.
A Friend – Motív viachlasov z úvodu „uriášovskej“ piesne Poet’s Justice (Demons and Wizards, 1972) sa nedá prepočuť. Neviem, či išlo o obyčajnú vykrádačku, skôr to hodnotím ako vkusne zakomponovanú poklonu skupine Uriah Heep. Ďalší pomalý klenot.
Songwriter’s Lament – Pokojnejší spievaný úvod postupne prejde do spanilej inštrumentálnej jazdy a hudobníci predvedú niečo zo svojho progresívneho majstrovstva.
Changes – Najkratší kus platne plynie v trošku rýchlejšom tempe. Jeho najväčšou devízou sú vokály.
Ani raz som doteraz nespomenul speváka, respektíve spevákov; v jednom momente sólo, inokedy dvojhlasne, vzápätí zborovo – pozoruhodné dokreslenie pozitívnej nálady albumu.
Dance of Thor – Záverečnú inštrumentálku možno brať ako zoznámenie sa s kapelou. Ak to snáď bola iba výplň na vydanie albumu, tak veľmi vydarená. Ak išlo o poďakovanie firme Thor Records za šancu – sympatické gesto. Došlo však aj na tanec samotného Perúna.
V roku narodenia nič nové a objavné, len veľká túžba piatich mladíkov z družiny kapitána Marryata ponúknuť svoju hudbu verejnosti. A to nie je málo. Škoda, že im to vtedy nevyšlo. Mňa si získali na prvý raz, hoci som ich spoznal až po takmer štryridsiatich rokoch. Táto hudba nestarne. Musím poďakovať firme Shadoks Music, že nezabúda na tých, ktorí majú uši „zafúľané“ prachom z archeologických vykopávok.
Výborný album!
Skladby:
1. Blindness (A. Bryce)
2. It Happened to Me (A. Bryce)
3. A Friend (T. Hendry)
4. Songwriter’s Lament (A. Bryce)
5. Changes (I. McEleny)
6. Dance of Thor (Captain Marryat)
Zostava:
Allan Bryce – organ, vocals
Ian McEleny – lead guitar, acoustic guitar
Hugh Finnegan – bass, vocals
Jimmy Rorrison – vocals, drums
Tommy Hendry – vocals, acoustic guitar
Ďalšie informácie o albume: Discogs.
progressive/hard rock
Thor Records
1974
LP
6
CD - Shadoks Music, 2010
Súhlasím, že vzhľadom na rok to nebolo nič nové a objavné, ale toto som ani nikdy neriešil – pri ktorejkoľvek hudbe vôbec (a sme na tom asi rovnako). Naopak mnoho hudby, ktorá sa označuje ako invenčná a pod. sa mi taká vôbec nezdá alebo ma len ťažko niečím dokáže zaujať.
A musím vyzdvihnúť aj formuláciu: uši “zafúľané” prachom z archeologických vykopávok – to je super, Piťo, perfektne to sedí.
Jardo, presne tak…
Veľmi pekne ďakujem za reakciu!