Táto minirecenzia nebola v pláne, ale keďže sme sa výborne zabavili, tak by bola škoda nepredstaviť kapelu aj širšiemu publiku.

Kapela

Deltaphonic je kapela z louisianského New Orleans, ktorú založil Andrew T. Weekes, toho času spevák, basák a frontman kapely. Na scéne pôsobí už dekádu a aktuálnu zostavu, ktorá sa ustálila v roku 2021 počas nahrávania EPčka v Ekvádore, okrem neho tvoria gitarista Paul Provosty, bubeník a vokalista Trenton O’Neal, a druhý gitarista – slideový špecialista Logan Sellers.

Je to veru zaujímavá partička a kto vládne angličtinou, tomu odporúčam si prečítať tento rozhovor s kapelou. Hudba Deltaphonic by sa dala špecifikovať ako amalgám rôznych štýlov – medzi ktorými isto figuruje blues rock, soul a funk. My sme sa vybrali na koncert do Múzea obchodu vďaka tomuto songu, ktorý znie ako raná verzia ZZ Top.

Koncert

A veruže vyše hodinu a pol dlhý set, ktorý kapela odohrala, už od prvého momentu pumpoval rytmy nabádajúce k pohybu. Stan bol naplnený zhruba z polovice, ale bavil sa dobre – vrátane speváka Roba Opatovského, ktorý sedel v hľadisku. Žánrovo kapela síce nie je úplne moja šálka čaju, ale hudobné majstrovstvo a pestrá zmes štýlov tak typická pre jedno z kultúrnych centier amerického Deep South, prekvapivo predčilo aj tohtoročné vystúpenie The Comancheros. Tí mali v sete na môj vkus príliš veľa pomalých a monotónnejších čísiel. U Deltaphonic som toto nepostrehol, aj napriek tomu, že pár pomalších vecí by sa našlo. Predsa len, pestrofarebný mix štýlov a prítomnosť dvoch gitár tomu určite dopomohli. Gitaristi Paul a Logan sa výborne dopĺňali, a ich časté džemovanie a improvizácia nudou rozhodne nehrozili.

Po skončení setu kapela obdržala obligátny potlesk v stoji, a ako sa vytratila na sekundu zo stanu, tak sa aj vrátila naspäť – vidno, že tu hrali prvýkrát. Väčšina kapiel toto už ani neskúša. Úsmev vyčaril pohľad na štamgasta, ktorý vytlieskaval kapelu s krígľom pod pazuchou, a do rytmu si vylieval z neho zlatistý mok.

Pretože kapela našou (tentoraz rekordne veľkou) partiou očakávaný song v sete nezahrala, museli sme prebrať iniciatívu. A tak som využil momentu ticha, kedy si po návrate na pódium hudobníci nasadzovali gitary, a nahlas zvolal: “FORTUNE TELLER!” Čo ich prekvapilo, ale zjavne pozitívne, lebo uznanlivo kývli hlavami, a ak si dobre spomínam, aj gestom zvihnutého palca naznačili, že sa jedná o dobrý nápad a o chvíľku na to už gitarista Logan Sellers spustil hlavný motív piesne. Video, ktoré zachytil nováčik v našich radoch, si môžete vychutnať horevyššie (aj s kreatívnym nakláňaním obrazu 😃). Po prvom prídavku ešte kapela vybalila novú skladbu, ktorú hrali celkovo ešte len po šiestykrát.

Záver

Po koncerte nesmela chýbať tradičná, tentokrát vskutku skupinová fotka. Za ten prídavok sme kapelu podporili aj kúpou LPčiek, a zatiaľ čo jedna dvojica spovedala gitaristu Logana, tak ja som si dobre pokecal s gitaristom Paulom. Ten prezradil, že turné im sprostredkovala jedna poľská agentúra a tak zvyšok turné odohrajú, až na vystúpenie v Olomouci, už len naprieč Poľskom. Prebrali sme toho veľa a keď sa k nám pridal aj Logan a poznamenal, že ľudia sú tu veľmi milí a pripomína im to domovský Juh (Paul dokonca správne vyslovil “Bratislava”), som sa pousmial a povedal, že nemali by sa tu zdržať dlho, lebo by možno zmenili názor, na čom sme sa dobre zasmiali. Pri mojej otázke, či plánovali zahrať Fortune Teller aj keby názov songu nezakričím, Logan povedal, že zvyčajne ju hrajú, ale teraz trocha skúšali obmieňať set, ale že to je výborný nápad si nechať song na záver, lebo má dobrú odozvu.

Setlist som si necvakol, ale kapelu rozhodne odporúčam vidieť naživo. Hodnotím za 4,5 hviezdičky.

Andrew T. Weekes – spev/basa
Paul Provosty – gitara
Logan Sellers – gitara
Trenton O’Neal – bicie/spev

Album: Múzeum obchodu Bratislava (7.11.2024)
Autor: Deltaphonic
Žáner: Blues rock/Soul/Funk
Rok: 2024