V dnešnej dobe okamžitého spojenia so svetom je čoraz ťažšie si predstaviť, že kedysi neexistovala internetová sieť. V dôsledku toho bol jedným zo spôsobov, ako sa dostať k nejakým informáciám, nákup kníh. V tom čase som navštevoval aj knižnicu a čerpal vedomosti z publikácie The International Encyclopedia Of Hard Rock & Heavy Metal, ktorá vyšla v roku 1983. Napísali ju Tony Jasper a Derek Oliver. Prečo to spomínam? Pretože prednú obálku zdobí fotografia Micka Boxa v jeho prirodzenom prostredí – na pódiu. A po päťdesiatich rokoch od založenia Uriah Heep je stále tu, aj so svojou skupinou, ktorá je plná života.
Je pravda, že v priebehu tohto dlhého obdobia došlo k mnohým zmenám v zostave, ale počas rokov 1986-2007 kapela fungovala v stabilnom zložení, často aj bez podpory niektorej z nahrávacích spoločností. Phil Lanzon (klávesy) a Bernie Shaw (spev) sú v Uriah Heep od roku 1986 (už predtým začali spolupracovať v Grand Prix). Bubeník Lee Kerslake musel v roku 2007 kvôli zdravotným problémom odísť do dôchodku – nahradil ho Russell Gilbrook. Žiaľ, basgitarista Trevor Bolder zomrel v roku 2013, jeho miesto zaujal Dave Rimmer.
Keď v roku 1970 vydali svoj debutový album, v známom americkom časopise Rolling Stone ho Melissa Millsová zhodila pod čiernu zem a svoju recenziu začala slovami: „Ak táto skupina prežije, budem musieť spáchať samovraždu. Od prvého momentu viem, že ju viac nechcem počuť… “ A prežila. Kapela Uriah Heep to dokázala a aj prosperovala – v sedemdesiatych rokoch s dnes už klasickými dielami, aby sa v roku 1982 platňou Abominog vrátila vo výbornej forme…
Living The Dream je 25. štúdiový album v poradí a hoci sa tvorba skupiny v priebehu rokov viac vyleštila, stále je tu ten typický Hammond organ, zatiaľ čo Mick Box drží chrbticu hrdo vzpriamenú a odmieta sa podvoliť veku. Hoci má vyše 70 rokov, mladí gitaristi sa majú od neho ešte čo učiť. Každý fanúšik pri takej Rocks In The Road určite ocení harmónie a bude sa usmievať, pretože je to presne ten istý zvuk, aký kapela produkovala pred viac ako 40 rokmi. Na podporu albumu podnikla svetové turné, ktoré zahŕňalo vyše 60 krajín, a opäť raz zahanbila skupiny, ktoré sú služobne oveľa mladšie.
Uriah Heep stále žijú svoj sen – very ‘eavy… …very ‘umble – a produkujú skvelú hudbu. Living The Dream je nevyhnutný prírastok pre všetkých fanúšikov. A ak ste náhodou ešte nepočuli žiadny z ich albumov (a myslím, že je to možné), začnite kľudne týmto dielom a potom sa vráťte na začiatok sedemdesiatych rokov a doprajte si hudobnú terapiu…
A teraz všetci spolu: „Mal som len sedemnásť a zamiloval sa do cigánskej kráľovnej…“
SKLADBY:
01. Grazed By Heaven (Dave Rimmer/Jeff Scott Soto) 4:31
02. Living The Dream (Mick Box/Phil Lanzon) 5:34
03. Take Away My Soul (Mick Box/Phil Lanzon) 6:13
04. Knocking At My Door (Mick Box/Phil Lanzon) 4:58
05. Rocks In The Road (Mick Box/Phil Lanzon) 8:18
06. Waters Flowin’ (Mick Box/Phil Lanzon) 4:27
07. It’s All Been Said (Mick Box/Phil Lanzon) 6:01
08. Goodbye To Innocence (Bernie Shaw/M. Box/P. Lanzon) 3:33
09. Falling Under Your Spell (Mick Box/Phil Lanzon) 3:24
10. Dreams Of Yesteryear (Mick Box/Phil Lanzon) 5:25
ZOSTAVA:
Mick Box – gitara, vokály
Phil Lanzon – klávesy, vokály
Bernie Shaw – spev
Dave Rimmer – basa, vokály
Russell Gilbrook – bicie, perkusie

Hard Rock
Frontiers Records
2018
CD, LP
10

Po předchozím tápáním ve tmě se Uriah Heep v posledních deseti letech vrátili zpět do hry. Velmi slušné desky Wake The Sleeper, Into The Wild a Outsider byly jen předehrou pro jednu z nejlepších desek UH. Nepřínáší sice nic nového, ostatně to ani jejich kolegové z Deep Purple, ale songy mají patřičnou energii v člověku nabudit to původní vzrušení z rockové hudby.
Naprostý souhlas. S Uriah Heep si náramně užívám hardrockový sedmdesátky, trápím se v pomp/metalových osmdesátkách a tápu s nima v devadesátkách, z nichž jak maják vyčnívá album Sea of Light, které bylo nejen návratem k nejlepším nahrávkám kapely, ale i příslibem do nového století, který tebou vyjmenované tituly plně potvrdily. Dobře, že tak.
Výborná deska, která mě udělala velkou radost. Klukům to znovu pěkně šlape.
Mal som asi 15(?), keď som sa zamiloval do Uriah Heep. Za všetko môže Lady In Black, kompletné albumy nasledovali až potom…
Kev, díky za recenziu!