Rush

Keď sa povie Kanada, hardrocková kontrolka začne besne blikať a dožadovať sa pozornosti. Prečo? Lebo práve z krajiny súženej francúzsko-anglickým spolužitím pochádza jedna z najlepších hardrockových kapiel vôbec, a síce Rush. Bez ohľadu na to, že sa s ňou spája aj výraz progresívny rock, šlo prevažnú väčšinu kariéry o muzikantsky najvyspelejšiu formu poctivej tvrdej muziky, akú dokáže zahrať len trio výnimočných hráčov. K dobru si táto formácia pripísala aj to, že dokázala preplávať 80. rokmi a to tak, že bola komerčne úspešná. To sa veru rockovým dinosaurom často nestávalo.

Všetko sa to začalo kdesi vo Willowdale pri Toronte v roku 1968. Rush založila trojica hudobníkov, menovite Alex Lifeson (gitara), John Rutsey (bicie) a Jeff Jones (basa). Posledného menovaného po niekoľkých týždňoch vymenil Geddy Lee (basa, klávesy, spev). Mladíci mali sen, že sa stanú rockovými hviezdami, nuž začali koncertovať a dúfať v zázrak. Manažér Ray Daniels pochopil, že predať v Kanade hardrockovú kapelu á la Led Zeppelin nebude také ľahké, nuž pre tento účel založil vydavateľstvo Moon Records. Tá v roku 1973 vydala kapele prvý singel Not Fade Away/You Can’t Fight It a ako to už býva, totálne prepadol. Nič to, už v marci 1974 tu vyšiel debutový album Rush a ten si lokálne viedol celkom dobre, čo pomohlo a skupina získala zmluvu s Polydorom. Avšak pár mesiacov po vydaní debutu opustil kapelu Rutsey. Mal zdravotné problémy a na koncertné putovanie pozeral s dešpektom slovenského pravicového voliča na volebnú ponuku. Koncom júla sa ku skupine pridal nový bubeník Neil Peart. Ten bol už vtedy virtuóznym hráčom a, čuduj sa svete, voľný čas trávil písaním vedecko-fantastických a fantasy textov, ktoré sa mali stať poznávacou značkou Rush.

Ako by mohol znieť hardrock v podaní troch extraligových hráčov a neskutočného Geddyho „jačáku“, dokumentoval hneď prvý album tejto zostavy, ktorá, mimochodom, vydržala dodnes. Fly by Night (1975) je parádny album, ale aj tak bledne v porovnaní s Caress of Steel (1975), pre mňa bezkonkurenčne najlepším albumom od kapely. Prvý raz tu máme pokus o rozsiahlejšie kompozície a i keď komerčný záujem bol minimálny, ide o prvý naozaj typický príklad esencie „rushovskej“ muziky. Vydavateľ si trhal vlasy a nástojil na tom, aby kapela nahrala niečo predajnejšie. Myslíte, že sa tri tvrdé hlavy podvolili? Kdeže! Dvadsaťminútový sci-fi opus 2112 dal názov ďalšiemu albumu z roku 1976, ktorý, čo je zaujímavé, konečne uspel. Kapela doviedla hardrock najďalej spomedzi všetkých velikánov tohto žánru zo 70. rokov. Surový koncertný album All the World’s Stage (1976) to už len podčiarkol.

V roku 1977 kapela presídlila do Veľkej Británie a zrodilo sa dielo Farewell to Kings. Čoraz zložitejšie skladby začali skupine prinášať nálepku „progresívna“, avšak stále to bola predovšetkým tvrdá rocková záležitosť. Vrcholom muzicírovania je nepochybne album Hemispheres (1978).

Rok 1980 priniesol ústup z dovtedajšieho hudobného smerovania, hoci album Permanent Waves vôbec nie je zlý. Naopak, kratšie skladby naštartovali najúspešnejšiu „komerčnú“ etapu histórie kapely. Hitovka Spirit of the Radio si viedla nad očakávanie. Moving Pictures z roku 1981 prinieslo „hit“ Tom Sawyer a v tom istom roku vyšiel aj koncertný album Exit… Stage Left.

Geddy Lee mal na starosti klávesy už dávno, nikdy však netvorili základný kameň „rushovskej“ muziky. To sa zmenilo albumom Signals z roku 1982. Najúspešnejší hit kapely pochádzal práve z tohto diela a nesie meno New World Man. Tento prerod na syntetizátorovú „ejtýsovku“ pokračoval aj na albumoch Grace Under Pressure (1984), Power Windows (1985) a Hold Your Fire (1987).

Po vydaní „živáku“ A Show of Hands (1989) sa kapela začala vracať k tomu, čo by sa dalo považovať za gitarový rock. Albumy Presto (1989), Roll to the Bones (1991), Counterparts (1993) a Test for Echo (1996) však neznamenali návrat ku koreňom, skôr šli s dobou. Posledným albumom z 90. rokov je koncertný trojalbum Different Stages z roku 1998. V tom čase umrelo Peartovi niekoľko blízkych osôb, a preto sa kapela vrátila až v roku 2002 a to s albumom Vapor Trails.

Nastalo obdobie koncertovania a vydávania rôznych koncertných záznamov, ktoré len občas prerušili nejaké štúdiové nahrávky. K tým patrí krátky album Feedback (2004) venovaný coverom hudobných vzorov zo 60. rokov, Snakes & Arrows (2007) a Clockwork Angels (2012).

Rush má momentálne pauzu kvôli zdravotným problémom jej členov, ale koniec sa zatiaľ, zdá sa, nechystá.

DISKOGRAFIA:

  1. Rush (1974)
  2. Fly by Night (1975)
  3. Caress of Steel (1975)
  4. 2112 (1976)
  5. All the World’s Stage (1976)
  6. A Farewell to Kings (1977)
  7. Hemispheres (1978)
  8. Permanent Waves (1980)
  9. Moving Pictures (1981)
  10. Exit… Stage Left (1981)
  11. Signals (1982)
  12. Grace Under Pressure (1984)
  13. Power Windows (1985)
  14. Hold Your Fire (1987)
  15. A Show of Hands (1989)
  16. Presto (1989)
  17. Roll the Bones (1991)
  18. Counterparts (1993)
  19. Test for Echo (1996)
  20. Different Stages (1998)
  21. Vapor Trails (2002)
  22. Rush in Rio (2003)
  23. Feedback (2004)
  24. R30: 30th Anniversary World Tour (2005)
  25. Grace Under Pressure Tour (2006)
  26. Snakes & Arrows (2007)
  27. Snakes & Arrows Live (2008)
  28. Time Machine 2011: Live in Cleveland (2011)
  29. Clockwork Angels (2012)
  30. Clockwork Angels Tour (2013)
  31. R40 Live (2014)

7 názorov na “Rush”

  1. Jezismarja kluci. rush to je rockovy zaklad. ja je sleduji od zacatku. jsou super. jejich koncerty? To nelze popsat slovy. profici. prijdou zahraji a odejdou. zustane vam vsak otevrena pusa. virtuozita kazdym coulem. diky ze mame rush a ne hromadu hudebniho hnoje.

  2. Pekný profil, hejkal. Mám ešte krkolomnejšiu story ako Piťo. Prvé CD Rush som mal z požičovne začiatkom 90. rokov, dovtedy som ich nepočul. A odradil ma jačavý spevák Geddy. Pred pár rokmi som im nadobro prepadol. Okrem štúdiovky Feedback a niekoľko live tu v diskografii menovaných albumov, mám všetko – originál 🙂
    S Piťom sme sa o tom bavili – posledné tri CD, čo som kúpil, sú ich prvé tri albumy.
    Veľmi sa mi páčia ich koncertné DVDs, iba najnovšie R40 live som zatiaľ nestrávil. Geddy k jačaniu pridal akési čudné trasenie hlasu, nevedel som sa naladiť na jeho frekvenciu.
    Inštrumentálne a virtuozitou hrania sú stále top trieda.

    K mohutnej diskografii by som pridal ešte významné 3DVD+1CD zo starších koncertov: REPLAY x 3 (2006)
    DVD 1 Exit… Stage Left
    DVD 2 Grace Under Pressure Tour
    DVD 3 A Show Of Hands
    CD Grace Under Pressure Live (tracklist totožný s DVD2)

  3. Priznávam, že tejto kapele som sa roky vyhýbal. Bolo to spôsobené tým, že na nejakej výberovke, ktorá sa ku mne dostala, som počul hit Spirit of the Radio a nijako zvlášť ma nezaujal, tým som Rush vypustil zo zorného poľa. Človek sa však učí celý život a ako sa vraví, nikdy nie je neskoro. Uznávam svoj veľký omyl z mladosti a prvé štyri štúdiovky si užívam. Asi budem výnimka, ale veľmi sa mi páči debut.

Pridaj komentár