Názov kalifornskej kapely Neverland evokuje rozprávkovú krajinu, ale jej príbeh rozhodne nemal šťastný koniec. Skôr je to príbeh tak typický pre mnohé rockové skupiny z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov – smolný príbeh o zlom načasovaní. Ako už Lemmy hovorieval:

“Treba byť v správnom čase na správnom mieste.”

Chlapci z kapely Neverland to šťastie nemali…

Krajina hojnosti

Losangeleský Sunset Strip bol na konci 80. rokov mekkou hudobnej scény. Nielen tej na západnom pobreží amerického kontinentu, ale aj celosvetovo. Všetky cesty s cieľom uspieť, a stať sa ďaľšou rockovou hviezdou v poradí, viedli do slnečnej Kalifornie. Nenažrané hudobné vydavateľstvá podpisovali kapely opičiace sa po najnovších trendoch ako na bežiacom páse, až sa scéna presaturovala lacnými kópiami, ktoré sa úspešným originálom nemohli rovnať.

Nik netušil, že o čosi severnejšie, v štáte Washington, sa dvíha tsunami, ktoré celú kalifornskú scénu spláchne a prinesie závan čerstvého (?) vzduchu menom grunge. Bohužiaľ, keď sa rúbe les, lietajú triesky a tak za obeť padli aj kapely, ktoré mali talent, originalitu a potenciál uspieť.

Štvorica Dean Ortega (spev), Patrick Sugg (gitara), Gary Lee (basa) a Scott Garrett (bicie), kolektívne združená na konci roku 1989 pod menom Neverland, uspieť rozhodne mohla a mala. Ich smolou bolo, že sa objavili na scéne v úplnom závere zlatej éry…

Debut ako hrom

Ich rovnomenný debutový album pre Interscope Records produkoval Tim Palmer (Robert Plant) a odviedol kus dobrej roboty. Zvuk aj aranžmány sú na úrovni, má to údernosť aj melodickosť. V troch z celkovo jedenástich čísiel zaznejú aj sláky, čo pridáva albumu na pestrosti.

Album otvára úderná Running On, ktorú poháňajú bicie Scotta Garretta. Nasledovná Cry All Night má veľmi chytľavý refrén a melodickú gitaru počas veršov. Gary Lee má na albume veľmi dobrý zvuk basy, a pumpuje rytmy jedna radosť. V tejto piesni dôjde aj na už skôr spomínané sláčiky. Toto číslo je jedno z mojich najobľúbenejších. A presne takým je aj tretí song na albume menom Take Me Higher s veľmi pekným introm, po ktorom to kapela rozbalí a ja len kývem hlavou do rytmu piesne. Ďaľší nákazlivý refrén s klávesovým podmazom. Melodické sólo od Patricka Sugga je už len čerešničkou. Drinking Again, ktorá bolá vydaná ako prvý singel z albumu, má pochodový rytmus bicích v intre a melodickú gitarovú linku. Veľmi dobré podporné vokály, sólo s wah-wah pedálom, prosto krása. A Dean Ortega je fakt dobrý spevák. Stranu A uzatvára balada 10,000 Years, takže tempo sa trocha spomalí a opäť dôjde aj na sláky.

Lean On Me je ďaľší parádny song a ja si ten jeho návykový refrén pospevujem spolu s kapelou. Sugg produkuje melodické gitarové linky jedna radosť, vrátane veľmi pekného sóla. Mama Said opäť trocha spomalí a k atmosfére pridajú okrem emotívneho spevu aj sláčiky. Perkusie a melodický gitarový part odštartujú My Opinion, kým sa nepridá zvyšok kapely a riff, ktorý ma núti si podupkávať do jeho rytmu – nečudo, že toto je ďaľší môj obľúbený song. Time To Let Go prekypuje melódiami a má povznášajúci účinok. Predposledná Talking To You má atmosférické intro a harmoniku, silný refrén len dodáva na filmovosti, ktorá vo mne evokuje western s Clintom Eastwoodom. Na záver pritvrdí For The Love so štýlovým bridgeom a tak uzatvára celý album na výške.

Z ríše snov do tvrdej reality

Neverland odohrali americké turné s kapelami ako The Moody Blues či KIX, a ich piesne sa dokonca objavili aj na soundtracku k filmu Bill & Ted’s Bogus Journey (1991) s Keanu Reevesom. Ako však spomínal zamestnanec jedného AOR rádia z amerického Stredozápadu, Interscope im nedali šancu a radšej pretláčali Primus.

Spevák Ortega kapelu opustil, resp. bol vyhodený a následne pôsobil v kapelách Tribe of Gypsies a Revolution Child. Prednedávnom vydal aj sólový album.

Zvyšné trio Sugg/Lee/Garrett našlo nového speváka menom Bump, s ktorým nahrali druhý album Surreal World (1996). Vyšiel iba v Európe na malom nezávislom vydavateľstve. Počas nahrávania albumu opustil kapelu bubeník Scott Garrett, ktorý sa pridal k britským The Cult. Stihol však nahrať bicie k polke albumu. Druhú polovicu songov nahral bubeník menom Kevin Valentine. Po vydaní albumu sa kapela rozpadla.

Gitarista Patrick Sugg medzitým odohral kanadské turné s The Four Horsemen a v tom istom čase sa rozpadli aj The Cult a tak Sugg s Garrettom spojili sily s frontmanom Ianom Astburym a ako Holy Barbarians nahrali album s názvom Cream (1996). Gary Lee ešte v roku 1989 vypomohol Kings of the Sun a jeho basové party si je možné vypočuť na ich druhom albume Full Frontal Attack (1990). A napokon som sa dočítal, že duo Patrick Sugg a Gary Lee sformovalo kapelu s najmladším synom Franka Zappu Ahmetom pod názvom Sleeps 9 a našiel som aj ich demo.

Verdikt

Ako už bolo spomenuté, osud chlapcom z Neverland neprial, ale ostal po nich parádny debut a rozhodne majú byť na čo hrdí. Poznáte ten pocit, keď počúvate album a na konci každého songu už podvedome viete, aké intro toho nasledujúceho bude nasledovať? Tak to mám aj s týmto albumom. Je to pestrá kolekcia vypilovaných piesní s krásnymi melódiami a žiadna nie je vyslovene slabá. Za mňa päť hviezdičiek (album inak dostal v časopise Kerrang! hodnotenie 4 z 5 K).

Skladby

1. Running On (4:49) *
2. Cry All Night (4:15)
3. Take Me Higher(4:32)
4. Drinking Again (5:37) ✯
5. 10,000 Years (5:00) *
6. Lean On Me (5:13) 🟇
7. Mama Said (4:19)
8. My Opinion (4:42)
9. Time To Let Go (4:27)
10. Talking To You (4:30) *
11. For The Love (4:54) *

Všetky skladby zložili Sugg/Ortega, s výnimkou
* Sugg/Ortega/Lee, ✯ Sugg/Ortega/Lee/Garrett,
a 🟇 Sugg/Ortega/Lee/Sutton.

Dean Ortega – spev a perkusie
Patrick Sugg – gitary a podporné vokály
Gary Lee – basa a podporné vokály
Scott Garrett – bicie a perkusie

Scott Humphrey – klávesy
Jerry Hey – aranžmán sláčikových nástrojov (2, 5, 7)
Tim Palmer – dodatočné podporné vokály

Album: Neverland
Autor: Neverland
Žáner: Hard rock/AOR
Vydavateľstvo: Interscope Records
Rok: 1991
Počet skladieb: 11