Haystacks Balboa – Haystacks Balboa, 1970

Haystacks Balboa, americkú hardrockovú skupinu z New Yorku, som objavil prostredníctvom internetu, vďaka rovnako zanieteným archeológom. Časom nasledovala kúpa CD, ale o tom až na konci…  
Mladíci, všetci okolo 19 rokov, podpisujú nahrávaciu zmluvu s Polydorom. Všetko to napätie okolo nezvládol pôvodný spevák. Tu sa chlapci vo svojich pamätiach rozchádzajú; hoci nešetria slovami chvály na jeho adresu, nevedia sa zhodnúť na mene. Jeden tvrdí, že sa volal Larry Cannon, druhý Goodman, tretí Cooman. Nech im je odpustené – sami priznávajú, že vtedy fičali na všelijakých „vitamínoch“. Ja si však myslím, že je to taká malá pomsta – ani na staré kolená mu nevedia odpustiť, že sa v jeho prítomnosti nechytali na miestne „pipinky“. Novým frontmanom sa stal Bruce Scott, vtedy cca. dvadsaťšesťročný. Dvere do štúdia boli otvorené a produkciu vzal do rúk Shadow Morton, dvorný spolupracovník Vanilla Fudge. Zaujímavosťou je, že z dema, ktoré skupine dopomohlo k podpisu zmluvy, sa na album nedostala ani jedna skladba. Základ nového materiálu vznikol vo veľmi krátkom časovom úseku, vraj za dva dni. Tvrdia to samotní hudobníci a ja im budem veriť, že ten „Celaskon“ mali pod kontrolou. Nech už je pravda kdekoľvek, v ich diele necítim žiadnu unáhlenosť, ale zdravé sebavedomie.

lloyd_landesman

Album charakterizuje hard rock s progresívnymi prvkami. Spevák by sa nestratil ani v tej najdivokejšej putike, pritom dokáže ponúknuť aj veľký kus citu a nehy. K tomu hutná gitara, skvelá rytmika a celkový obraz veľmi vkusne dokresľujú fantastické klávesy Lloyda Landesmana. Tvrdý úvod Vás naladí na správnu frekvenciu, stačí sa nechať unášať jeho razanciou a chytľavosťou. Pri The Children Of Heaven si v podvedomí stále spomeniem na hutnosť formácie Sir Lord Baltimore, ktorú som spoznal o niečo skôr. Taká „lotrovina“, kúsok pekla i neba zároveň. Scott dokazuje, že mikrofón je v správnych rukách a zdatne mu konkuruje Mayo svojím bláznivým smiechom. haystacks_balboa_foto2Bruce’s Twist ponúka veselú kaskádu klávesov a sólovej gitary. Každé prehrávanie mi dobíja baterky a stále ma to láka zakrepčiť si – sála z nej pozitívna energia. Auburn Queen, 9-minútový epos, štartuje jemnulinko, až kým pohodovú niť pretrhnú hammondky a zbesilá inštrumentálna jazda naberá na obrátkach. Postupne o sebe dajú vedieť všetky nástroje. V polovici dochádza k zvoľneniu a Scott naordinuje zadoomaný prejav, akoby vystrihnutý z najlepšieho hororu. V samom závere sa všetko vráti na začiatok. Tvrdosť, psychedelia a progress v jednom – boj dobra so zlom. Sticky Finger rifuje v strednom tempe a hoci ju spestrí pár psychedelických výstrelkov, od začiatku niet pochýb, že skupina si s hard rockom potykala. Ode To The Silken Men sa skladá z dvoch častí. Prvá, Tell Me A Story, v úvode klame telom a poslucháč má pocit, že ho čaká divoká uletená jazda, ale všetko je inak, vykľuje sa z toho príjemná prechádzka. Časom však naberá na razantnosti a ponúkne spevácku ekvilibristiku na niekoľko spôsobov. What Would Happen, druhá časť predstavenia, je baladická kráska v akustickom háve, aby sa na konci vrátila k hutnejšiemu motívu z Tell Me A Story. Nemám slov, nádhera! Je tu záver, pomalá akustická balada Riverland, nad ktorou držia patronát gitara a vokály á la Simon & Garfunkel. Ani sa nechce veriť, koľko jemnosti dokáže ponúknuť tvrdá kapela – skvelá bodka za 37-minútovou chuťovkou.

Gitarista Mark Harrison Mayo, ktorý je podpísaný pod každou skladbou, sa po rokoch vyjadril, že bol veľkým priaznivcom a obdivovateľom Igora Stravinského a pri skladaní sa nechal silno ovplyvniť jeho dielom, najmä tanečnými kompozíciami Petruška. Ťažko k tomu môžem zaujať stanovisko, pretože ruského emigranta poznám iba po mene. Čo však viem určite, všetci do toho dali svoje srdcia a ja som im to zožral aj s bagančami. Výborné!

mark_polott
…Otváram booklet od Retro Disc International (2007), vraj firma z Pyrenejského polostrova. A čo sa nedozviem? Že ide o britskú kapelu – to sú mi veci! Pri písaní sprievodného textu musel byť Curro Jimenéz, španielsky bandita, pod vplyvom pomarančovice z Andalúzie. Nech mu však slúži ku cti, že album vydal pod pôvodným názvom (Haystacks Balboa) i s originálnym obalom (koláž od Jima Viscontiho). Čo sa mňa týka, prestávam novodobých Jánošíkov riešiť, som vďačný za každú starinku, ktorú sa mi podarí získať do zbierky. Veď na to kašlú aj samotní tvorcovia; Mark Polott, basová gitara: „Piráti? Nemá zmysel sa tým zapodievať, aj tak by smotanu zlízli právnici. Všetko je na internete i pirátske značky to majú problém predať. Vlastne im môžeme byť vďační, že sa o nás vie i dnes.“

Skladby:
1.  Spoiler 3:33
Music: Mark Mayo, Mark Polott
Lyrics: Deborah Mayo, Mark Mayo
2.  The Children Of Heaven 3:09 (Mayo/Landesman)
3.  Bruce’s Twist 2:45 (Mayo/Babani/Scott)
4.  Auburn Queen 9:14 (Mayo/Landesman)
5.  Sticky Finger 5:17
Music: Larry West, Mark Mayo, Mark Babani
Lyrics: Deborah Mayo
6.  Ode To The Silken Men 8:52 (Mayo/Landesman)
      (Tell Me A Story) (Mayo)
      (What Would Happen) (Mayo)
7.  Riverland 3:49 (Mayo)

Zostava:
Bruce Scott – vocals
Mark Harrison Mayo – guitar
Lloyd Landesman – keyboards
Mark Polott – bass guitar
Mark Babani – drums

Ďalšie informácie o albume na Discogs. 

Haystacks Balboa Book Cover Haystacks Balboa
Haystacks Balboa
hard rock
Polygram
1970
7
CD - RDI, 2007

7 názorov na “Haystacks Balboa – Haystacks Balboa, 1970”

  1. Pro vinyláře: reed. Wall of Dolls records 2015. Žádný audiofilní orgie nečekejte (naopak hudební očekávejte), nahrávka je jakoby posazená o stupeň výš, než by bylo třeba, nicméně nástrojové rozlišeni je v pohodě, výlisek je dobrý.

  2. Tuhle kapelu a její jedinou desku mi doporučil kamarád, po poslechu alba na YouTube jsem si koupil vinyl. Vynikající záležitost, kterou můžu doporučit, na tu dobu extrémní tvrdost doplněná v kontrastu klávesami a vynikající rockový zpěv.

  3. Orel, v pohode. Je to pokus o recenziu, čiastočne aj s históriou – tu je profil Haystacks Balboa.
    K objednávke iba toľko, že sa dá kúpiť aj lacnejšie, aj keď momentálne nie je na sklade – rovnaké vydanie od Aurora. To CD tam bolo ešte pred mesiacom a určite sa opäť objaví, pretože to stále priebežne dopĺňajú – len to chce sledovať. Je to grécka firma, ktorá sa zameriava na starinky (LP a CD). Mám s ňou iba tie najlepšie skúsenosti. Treba počítať s poštovným. Ja som to riešil tak, že som bral viac kusov (okolo 20), poštovné bolo 17€. Keď som si to rozložil na jednotlivé CD, tak pri tých cenách (cca. 7€/ks) som iba získal. A balík som mal do 24 hodín doma cez doručovateľa DHL – v bezchybnom stave. To len malé odbočenie pre prípadných záujemcov, ktorí zbierajú starinky.

  4. Ne Pito ja to vemu tam, necelé dvě libry poštovné. A když to po cestě zmizne. vrátí peníze. Ja toho nikdy nezneužil, jako jo byl ůmysl /nedorazilo/. Ale ne, to se nehodí, v životě nikdy, bych to neudělal. Mě sere, že synky bigbít netankuje. Slíbil sem to nejmladšímu pět šest tisíc cd nevím co mám.. Moc perel tam mám, asi vypravím letadlo do Číny za mladým. Jemu hraje v džípu jedinému radio Beat jak tu dorazí. To si cením.Ale my sme fakt staří blbci co baví muzika. Měl by se ostříhat bylo řečeno. Na to já seru!

Pridaj komentár