Čas nezastavíš. Všetci máme na tomto svete vystavenú stopku, ale nepoznáme deň, hodinu, minútu. Po smutnej správe z tábora hard rockových Sweet, že včera nás opustil basgitarista a spevák Steve Priest, som sa rozhodol pridať pár slov k mojej obľúbenej sviťáckej LP.
Pamätám si na stretnutie s albumom Desolation Boulevard. Požičal mi ho jeden známy na víkend. S tým, že si ho nahrajem. V tom čase som robil vodičák a hoci ho aj úspešne zvládol, na papiere som čakal takmer šesť mesiacov, ktoré mi chýbali do osemnástky. Trochu som odbočil, ale má to súvis, pretože na plánovanú jazdu som prišiel so spomínanou elpéčkou pod pazuchou. No a to bol koniec vyučovacej hodiny, lebo súdruh učiteľ z autoškoly sa zamiloval do mojej príručnej batožiny.
Ďalšia spomienka sa viaže ešte na letá v základnej škole, keď na rôznych štátnych oslavách dievčatá z tanečného krúžku vystupovali na vtedajšie západné hity. Jedným z nich bola aj skladba Fox On The Run. Kedysi som o tom písal obšírnejšie, ale došlo k takému nedorozumeniu, že tí najväčší „demokrati“ na oboch brehoch Moravy by ma boli od jedu najradšej ukameňovali. Preto to nechám tak, ale pre mladšie ročníky dodám, že aj komunisti dovolili v bývalej Československej socialistickej republike, na Základnej deväťročnej škole v Ľuboticiach, okres Prešov, vystúpenia imperialistických kapiel. Síce iba z playbacku, ale dovolili.
Album považujem za najväčšiu perlu v diskografii skupiny, ktorá kedysi dominovala v singlových rebríčkoch. Stavím sa, že jej fotografiu mali na stenách aj fanúšičky Karla Hálu, aj keď to už dnes nepriznajú. Vynikajúci spevák, fantastická rytmika a skvelý gitarista, k tomu aj výborne hlasovo vybavení hudobníci. Chalani, od ktorých David Bowie kopíroval oblečenie, Queen vokály…
Na tejto nahrávke je viac progresu, ako u mnohých novodobých spasiteľov rockovej muziky v celej ich tvorbe. Neveríte? Ja viem, že nie, pretože „experti“ nazvali hudbu Sweet rockom pre kojencov. Nikomu nič nenútim, ani nepridám ďalšie litánie – idem si vychutnať Desolation Boulevard…
Ak je toto muzika pre kojencov, dúfam, že z tohto rockového mliečka nikdy nevyrastiem. Fantázia!!!!
P. S.: Sviťáci, díky za krásne časy pri Vašej hudbe…
SKLADBY:
1. The Six Teens (Chapman, Chinn) 4:02
2. Solid Gold Brass (Scott, Tucker, Connolly, Priest) 5:28
3. Turn It Down (Chapman, Chinn) 3:27
4. Medusa (Scott) 4:44
5. Lady Starlight (Scott) 3:09
6. Man With The Golden Arm (Bernstein, Fine) 8:33
7. Fox On The Run (Scott, Tucker, Connolly, Priest) 4:49
8. Breakdown (Scott, Tucker, Connolly, Priest) 3:03
9. My Generation (Townshend) 3:54
NOTES:
All tracks recorded at Audio International Studios, London except “Fox On The Run” recorded at Kingsway Studio, London.
ZOSTAVA:
Brian Connolly – lead vocals
Andy Scott – guitars, vocals, synthesizers
Steve Priest – bass, vocals
Mick Tucker – drums, vocals
Desolation Boulevard
Hard Rock
RCA Victor
1974
LP
9
CD - Castle Classics – CLACD 170 /1989/
Autorom článku v Melodii bol Jaromir Tuma. Po pár rokoch som sa s ním stretol na jednej akcii, kde som mu to pripomenul a zasmiali sa na tom, koľko rozhorčených reakcií od fanúšikov po vydaní članku mu do redakcie prišlo. Samozrejme jedna z nich bola aj moja…
Zaujimavé bolo, že v USA vyšlo Desolation Boulevard s iným playlistom, bol to výber z Fanny Adams a DB, doplnený o singlové hity.
Veru, tie zámeny skladieb medzi Európu, ako takou, a Amerikou neboli ničím výnimočné, aj keď fanúšikom to spôsobovalo iba chaos. Ale prvoradý je zárobok vydavateľských firiem. Ak sa nemýlim, tak aj dnes majú takí Japonci akési privilégiá…
Díky za komentár!
… Piťo, díky za srdciarsku recku, tiež som si nostalgicky pripomenul hneď po oznámení, že Steve Priest je už mimo tohto sveta aspoň cez YT túto kapelu, na ktorej som vyrastal predovšetkým vo veku medzi 15. a 16. rokom svojho života a som na to aj s odstupom času stále hrdý …
… a SWEET som videl aspoň raz na koncerte v Košiciach …
Mayak, díky…
Moje koncertné skúsenosti s tými Tvojimi sa nedajú porovnávať, ale s kapelou SWEET som mal tú česť. Bola to skvelá zábava, sú to nezabudnuteľné zážitky.
Sweet, Slade, Suzinu a podobné jsem neposlouchal, ale lidi kolem mě ano, takže vlastně kecám 🙂 Doma ale ne a je to hlavně mým věkem, kterej máme se Snejkem podobnej, ne li totožnej.
Sweet mě míjeli. Nevyhledával jsem je, neposlouchal, ale musel bych bejt marťan, kdybych ty jejich největší šlágry neznal. Obě zveřejněné ukázky jsou bezva a tak si říkám, proč neprubnout celé album ? Dík za recku a jdu na to…
Tedy, pecka Man With the Golden Arm mě úplně rozsekala. Ta se na tu kolekci musela dostat snad nějakým nedopatřením, nebo co. Vždyť se zbytku materiálu úplně vymyká. Kdo neslyšel, neuvěří a já si ji dám ještě jednou.
The Man With The Golden Arm je ústřední téma ze stejnojmennýho filmu s Frankem Sinatrou (https://www.youtube.com/watch?v=buFawQXaPBQ). Klasika, s kterou se Sweeti potažmo Tucker popasovali neskutečně. Baví mě i dobový video: https://www.youtube.com/watch?v=ysCA0cRXFLo
Borek – ten “plechovej” úvod mi byl nějakej povědomej, ale po jeho původu jsem nepátral. No a to video je vynikající, díky za informace a odkazy.
Snake, vlastne Borek doplnil ešte podstatné. Pri tejto recenzii som sa zámerne vyhol rozoberaniu jednotlivých skladieb. Áno, Man With The Golden Arm je jedným z hlavných dôvodov, prečo mám veľmi rád tento album.
Takže, díky obom reagujúcim!
Sweet mali svieže skladby, jasné, mnohé glamovo prvosignálne, ale to mi vôbec nepríde ako vada. Pre mňa je naj album Sweet Fanny Adams, tam sa miestami nedajú rozoznať od Deep Purple. Mám aj tento, lebo je tu bubenícke sólo v Man With The Golden Arm. A vôbec! Bubeník bol vynikajúci. Kapelu som spoznal vďaka hitu Ballroom Blitz, ktorý milujem a raz ma dokonca jeden bubeník požiadal, aby som ho naučil jej rytmus, ktorý je zaujímavo prízvukovaný na rytmičák. Hold, podľa mňa je vo svojej kategórii Sweet nekorunovaným kráľom.
Souhlas, Mick Tucker byl znamenitej, co jsem kdy čet’, muzikanti obecně měli ve věci jasno.
Hejkal, jasné, rozumiem. U mňa zohráva dôležitú rolu faktor prvého počutého, preto sa prikláňam k Desolation Boulevard. A som rád, že si spomenul bubeníka Micka Tuckera. Díky!
Kojencov by som sem vôbec neplietol. Výborná kapela, výborná muzička. Pamätného vystúpenia kapely na námestí SNP tesne po otvorení hraníc v Bratislave v roku 1990 som sa samozrejme zúčastnil. Agregáty nestíhali. 2 x hneď po nástupe kapely vyleteli poistky a na 3. x sa štart podaril 🙂
Na to bratislavské vystúpenie si spomínam. Televízia dala ukážku a ja som si myslel, že pustia celý koncert. Bohužiaľ.
MrKingKong, díky!
P. S.: Akoby som to mal pred očami. Nebol tam vtedy na záskok Bernie Shaw z Uriah Heep? Alebo sa mýlim?
Titul recenze je obdoba titulu, pod jakým vyšel článek o skupině v Melodii. Bylo to myšleno , že rockovým kojencem není ten, kdo poslouchá Sweet, ale jenom Sweet. Vím, že tehdy hity Co Co, Block Buster, Balroom Blitz hodně frčely a spolužák na intru vehementně sháněl desky Sweetů. Tehdy jsem si na konec pásku nahrál první dvě skladby z desky Sweet Fanny Adams, z téhle desky znám jen hit Fox On The Run, a koukám, že tam je megahit The Who My Generation. Je v to kousek nostalgie, díky za připomenutí.
Zdeny, díky za reakciu…
Áno, je tu megahit My Generation, pôvodne od The Who. Vzhľadom k situácii, pri akej som sa rozhodol písať, som uznal za vhodné vynechať a až na skladbu Fox On The Run nespomínať v texte jednotlivé skladby.
Já jsem se setkal s hudbou Sweet na počátku sedmdesátých let díky hitům Co Co, Funny Funny. Později to byl Blocbuster, to pouštěl spolužák na fonotékách. Jejich desku tehdy skoro nikdo neměl, ti, kteří si to chtěli nahrát neměli peníze na desku a ti, kteří prachy měli, tak si kupovali jiné desky.
Jinak si myslím, že jsi to napsal skvěle, já bych taky neuvedl cover verzi.