Kentuckí rockeri z kapely Mojo Thunder, ktorých som pred vyše rokom objavil čistou náhodou (viac o tom píšem tu a tu), vydávajú nový štúdiový album. Keďže ich debut nastavil latku “proklatě vysoko”, mal som od ich druhej štúdiovky vysoké očakávania. O tom, či sa naplnili si povieme na nasledovných riadkoch.

Čarohrom v kocke

Kapelu založili v roku 2018 gitarista Bryson Willoughby a bubeník Zac Shoopman, ktorí sa presťahovali z vidieckejšieho juhu štátu Kentucky do mesta Lexington. Tam stretli basáka menom Andrew Brockman a frontman Sean Sullivan bol naverbovaný cez sociálne siete. Štýlovo je skupina ovplyvnená kapelami ako Kings of Leon a The Black Crowes.

Ako správni chlapci z Juhu nezaháľali a už v januári 2019 vydali prvý singel s názvom Movin’ On, o mesiac neskôr nasledovaný skladbou You Got Me Like. V júni toho roku im dokonca vyšlo aj päťpiesňové EP s názvom Loose Lips. Čakanie na debutový album predĺžila pandémia, čo však kapela využila na jeho vypilovanie, a tak napokon v máji 2021 uzrel svetlo sveta výborný Hymns from the Electric Church. Doterajšiu diskografiu uzatvára živák Alive, with Friends z marca 2023.

Debut ako hrom ⚡ ⚡ ⚡ Prvá štúdiovka Mojo Thunder dostala v recenzii britského Classic Rock magazínu hodnotenie 9/10. A zaslúžene. Kto má rád sedemdesiatkový rock, ten si príde na svoje. Album má parádny zvuk a David Barrick, ktorý album nahral v jeho nahrávacom štúdiu v kentuckom meste Glasgow, odviedol dobrú robotu. Takisto aj Cameron Clark, ktorý album mixoval. Od úvodnej Jack’s Axe až po záverečnú deviatu A New Dawn je to rocková jazda a ja si Hymny rád vychutnávam ako celok. Takto silný debut sa len tak často nevidí. Za mňa štyri a pol hviezdičky. ★★★★½

Nekonečná nádej

A tak prišiel august 2024 a s ním aj najnovší počin Mojo Thunder s názvom The Infinite Hope. Členovia kapely nám naservírovali desať nových kúskov a pridali aj na ich pestrosti. Kým debut bol pocta klasickému rocku rokov sedemdesiatych, na albume číslo dva sa chalani rozhodli byť sami sebou a ukázať všetky svoje inšpirácie, neobmedzujúc sa na príslušnosť k určitému žánru. Leitmotívom albumu je húževnatosť ľudí a vôľa pokračovať ďalej aj napriek nepriaznivým okolnostiam. Ako tá “nekonečná nádej”, podľa ktorej je album pomenovaný.

Mojo Thunder tentokrát nahrávali album v domovskom Lexingtone, v štúdiu s názvom Lexington Recording Co., ktoré vlastní na cenu Grammy nominovaný producent Duane Lundy. Ten album nielen nahral a zmixoval, ale ho aj spolu s kapelou produkoval. A to vo vysokom štandarde, pretože po zvukovej stránke albumu niet čo vytknúť. Lundy si prácu s kapelou pochvaľoval a očividne boli na jednej vlnovej dĺžke, čo potvrdzuje aj jeho nasledovné vyjadrenie:

“Texty piesní majú hĺbku a význam, čo sa podľa mňa v dnešnej rockovej hudbe často ignoruje, ale to hlavné čo som si z toho odniesol boli ich ľudské kvality. To, že ma oslovili znamenalo pre mňa veľa, a ja sa cítim akoby som mal štyroch nových členov rodiny.”

Veru, kto hľadá banálne a tuctové texty, ten musí hľadať inde. Chlapci z Mojo Thunder sa pozerajú na svet okolo seba s otvorenými očami, a to čo vidia, reflektuje aj v ich textoch. Svet dnes nutne potrebuje hrdinov, pretože tí prinášajú nádej v boji so zlom a nespravodlivosťou – ako tí komiksoví, vyobrazení na obale albumu. Ten namaľoval kamarát skupiny Chancit Jeffords, ktorý vyobrazil štvoricu z kapely ako superhrdinov od Marvelu či DC Comics.

Od retra k moderne

Album otvára vyzváňanie kostolných zvonov, ktoré si nahral minulý rok v Španielsku bubeník Zac počas európskeho turné. A hneď úvodná The Sun Still Rises indikuje posun k modernejšiemu štýlu. Nie nadarmo sa v tlačovej správe spomínajú kapely ako Kings of Leon, My Morning Jacket a Radiohead.

Druhá Coming Back to You pokračuje v nastolenom trende a je zároveň aj jednou z piatich piesní z nového albumu, ktoré kapela hrala počas minuloročného koncertu v Bratislave. Gitary tu majú peknú súhru.

Step by Step sa mi dosť páčila už naživo. Má chytľavý refrén a je to pre mňa jedna z top piesní albumu. Pojednáva o pocite nedostatočnosti vo vzťahu. Ten bridge je super, a ak je niečo typické pre spevácky štýl Seana Sullivana, tak je to jeho schopnosť dlho držať tón, ktorú často využíva. Ako aj v nasledovnej Let It Fall, ktorá začína zvukom bicích zachyteným cez mikrofóny, ktoré nahrávajú rezonanciu v miestnosti.

Holy Ghost je najkratší aj najúdernejší song na albume. A jeden z mála s retro feelingom, ktorého je na tomto albume ako šafranu. Predmetom piesne je duchovný, ktorý zneužíva svoju pozíciu a negatívne vplýva na svoju komunitu. V retro móde pokračuje aj prvé pomalé číslo s názvom Memphis, ktoré je inšpirované Martinom Lutherom Kingom a jeho bojom za ľudské práva. Veľmi pekná gitara a vyniká tu aj Sullivanov vokál. Z troch pomalších/baladických piesní sa mi táto pozdáva najviac.

Caroline klame telom, pretože začína baladicky, ale postupne naberie rýchlosť a strieda pomalšie pasáže s tými rýchlejšími. Ôsmy song v poradí s názvom Gettin’ on a Binge je môj najobľúbenejší. Asi preto, že je postavený okolo jednoduchého a chytľavého riffu, a má veľmi pekný refrén s podpornými ženskými vokálmi. Gitarové sólo vo mne miestami evokuje Chucka Berryho.

Predposledná Grace opäť spomalí tempo a má veľmi pekné clivé a melancholické gitary. Celý album uzatvára vyše sedemapolminútová Greetings from Western Art, ktorej témou sú liečivé účinky koncertného zážitku. Druhá polovica songu s harmonizujúcimi gitarami, sólami a zmenami tempa je tou najlepšou poctou legendám južanského rocku a ich piesňam ako Freebird od Lynyrd Skynyrd, Green Grass & High Tides od The Outlaws, Dreams I’ll Never See od Molly Hatchet, či Highway Song od Blackfoot. Táto pieseň bude isto patriť k zlatým klincom živých vystúpení kapely.

Šestka pre Brysona 🎸 Krátky rozhovor so sólovým gitaristom a lídrom kapely 🏇 Gratulácia k novému albumu! Aká myšlienka stála za názvom albumu The Infinite Hope a jeho komiksovým obalom so superhrdinami? “Za obalom stojí výtvarník Chancit Jeffords. Spravil úžasnú robotu, a je dôležité uviesť, že v ére digitálu a umelej inteligencie je toto skutočné umelecké dielo. Kreslil ho perom a fixkami na papier, a potom sme to naskenovali, podobne ako sa to kedysi robilo s komiksami. The Infinite Hope [nekonečná nádej] je volanie po dobrej vôli. Domnievali sme sa, že komiksoví hrdinovia stelesňujú ideu úsilia robiť správnu vec a zotrvať v boji za spravodlivosť napriek prekážkam a tažkostiam. Takže si to snaženie sa o pokrokovejšiu a povznášajúcejšiu spoločnosť vyžaduje ‘nekonečnú nádej’.” V porovnaní s debutom Hymns from the Electric Church, ktorý bol štýlovo viac jednoliaty, druhý album ponúka viac pestrosti. Znie to akoby Mojo Thunder rozťahovali krídla. Bolo to vedomé rozhodnutie? Možno uspokojiť v prvom rade seba, ako skladateľov a muzikantov, oslobodiť sa od limitácií konkrétneho žánru a očakávaní vonkajšieho sveta? “Chceli sme urobiť niečo bez hudobných bariér a uskutočniť všetky naše idey. Takže to v zásade nebolo vedomé úsilie spraviť niečo iné, ale tým, že sme si dali povolenie urobiť čo sme chceli, nám to umožnilo vytvoriť niečo, čo považujem za jedinečnejšie než naše predchádzajúce pokusy. Bola to pre nás výzva ako sa posunúť ďalej, takže dúfam, že sa nikdy nedostaneme do stavu, kedy by sme cítili, že sa opakujeme. Myslím si, že ako umelec máš najväčšiu šancu uspieť, keď robíš to v čo sám veríš. Ak sa pokúšaš byť niekým kto nie si, ľudia to odhalia. Lepšie je byť sám sebou, hovoriť čo potrebuješ povedať, a potom dúfať, že to ľudia prijmú dobre.” Nadväzujúc na predošlú otázku, akú veľkú rolu hralo angažovanie Duanea Lundyho za producenta v celom procese? Ako by si porovnal nahrávanie druhého albumu a celkový zážitok zo štúdia v porovnaní s debutom? “Duane Lundy bol úžasným správcom našej vízie. Bol neodlučiteľnou súčasťou tohto albumu a má dokonalý sluch. Bolo to prvýkrát čo sme pracovali so skutočným producentom. Chcel by som s ním spolupracovať aj na budúcich albumoch. Myslím si, že tvoríme dobrý tím a chápe nás ako ľudí. Nahrávali sme naživo v čo najväčšej možnej miere a dodatočne opravili čo bolo potrebné. Zachytenie esencie živého vystúpenia v štúdiu je pre nás dôležité, a Duane dokázal z každého z nás dostať to najlepšie. Väčšina nahrávacieho procesu sa svojou formou zhodovala s debutom, avšak s menšou mierou produkcie na jeho konci.” Prekvapivo, môj najobľúbenejší song z nového albumu je Gettin’ on a Binge, ktorý zložil bubeník Zac. Možno preto, že je to skôr jednoduchšia a riffovo orientovaná skladba. Ale jednoduché nebýva ľahké, čo sa skladania týka. Ktorú pieseň alebo part bolo najnáročnejšie nahrať? Môj tip by bola inštrumentálna časť záverečnej Greetings from Western Art so zmenami tempa, harmonizujúcimi gitarami a sólovaním v najlepších tradíciách legiend južanského rocku ako Lynyrd Skynyrd, The Outlaws, Molly Hatchet alebo Blackfoot. “Zac je výborný skladateľ, a spoločne si myslím, že Binge je kolektívne takisto jedna z našich najobľúbenejších na novom albume. Nepamätám si, že by sme mali s niečím príliš veľký problém v štúdiu. Boli sme veľmi dobre pripravení, než sme doň vošli, čo pomohlo. Čo si spomínam, tak Memphis bola možno najnáročnejšia pretože sme mali viacero rôznych verzií inštrumentálnej sekcie na jej konci. To ale bolo skôr o urobení správneho rozhodnutia než čokoľvek iné. Greetings bolo ťažké dať dokopy v skúšobni, ale len čo do seba všetko zapadlo, boli sme pripravení nahrávať.” Mojo Thunder sa chystá na európske turné túto jeseň. Aké sú vaše očakávania tentoraz? “Milujeme Európu a sme neskutočne vďační, že sme naspäť! Dúfame, že uvidíme niektoré známe tváre a že stretneme aj nejaké nové. Naposledy sa nám dostalo vrelého privítania, a dúfame že naša komunita bude ďalej rásť. Celý región je krásny a bohatý na históriu, takže už len byť pozvaní späť bol úspech sám o sebe. Všetko odtiaľto je proste bonus.” Chcel by si niečo dodať na záver? “Navštívte nás prosím na Spotify, kde si možete vypočuť náš nový album, a sledujte nás na ktorejkoľvek alebo všetkých našich sociálnych sieťach, aby ste boli informovaní o našich najnovších projektoch!” [Všetky linky nájdete na webstránke kapely www.mojothunder.com] » Mojo Thunder vystúpia v Múzeu obchodu v Bratislave 15.10.2024 «

Verdikt

Odklon od klasického rocku k tomu modernému je zjavný, čo však chalani z Mojo Thunder nijako nezapierajú, a ich snaha byť autentickí je chvályhodná. Ak sa ma ale spýtate, ktorý z dvoch albumov preferujem, tak odpoviem, že ten prvý. Ale to je otázka individuálneho vkusu. The Infinite Hope je kvalitný album so širokou paletou starostlivo vypilovaných piesní, medzi ktorými si každý nájde svojich favoritov. Za mňa štyri hviezdy.

Skladby

1. The Sun Still Rises (4:29) *
2. Coming Back to You (4:46)
3. Step by Step (3:26) 🟃
4. Let It Fall (4:01) ✯
5. Holy Ghost (3:09)
6. Memphis (5:05) 🟇
7. Caroline (4:46)
8. Gettin’ on a Binge (4:17) 🟔
9. Grace (4:44)
10. Greetings from Western Art (7:38)

Všetky skladby zložil Willoughby, s výnimkou
* Shoopman/Willoughby, 🟃 Sullivan,
✯ Sullivan/Willoughby/Shoopman,
🟇 Willoughby/Sullivan, a 🟔 Shoopman.

Sean Sullivan – spev a gitara
Bryson Willoughby – sólová gitara
Andrew Brockman – basa
Zac Shoopman – bicie

Seth Murphy – čelo (1, 9)
Lee Carroll – organ (6, 10)
Zac Shoopman a Sean Sullivan – perkusie
Duane Lundy – syntetizátory

 

Album: The Infinite Hope
Autor: Mojo Thunder
Žáner: Modern rock/Alternative rock/Southern rock
Vydavateľstvo: Agelaius Music Group
Rok: 2024
Počet skladieb: 10