M | MUSEO ROSENBACH | RECENZIE | Zarathustra

Museo Rosenbach – Zarathustra (1973)

komentárov 5

Rok 1973 priniesol na rozmáhajúcu sa art rockovú scénu zásadné albumy tohto žánru, ako Dark Side Of The Moon (Pink Floyd), Selling England By The Pound (Genesis), In A Glass House (Gentle Giant), Brain Salad Surgery (EL&P), Larks’ Tongues in Aspic (King Crimson), prvý – bezmenný, album Camel, ale aj dodnes jednu z najuznávanejších a absolútne kultových záležitostí nesmierne bohatej a rozmanitej talianskej art rockovej scény s názvom Zarathustra, kvintetu zo San Rema – MUSEO ROSENBACH, ktorí ako meteorit prudko zažiarili, tak aj rovnako rýchlo zhasli. (Zvláštna paralela s väčšinou komerčných kapiel a ich produktov po celom svete). 

Znalci a zainteresovaní rockeri asi vedia, že toto dielo bolo dlho lídrom TOP 20 talianskej art/prog scény nedostižných 70. rokov a stálo pred veličinami, akými sú skvosty kapiel Banco del Mutuo Soccorso, Premiata Forneria Marconi, Il Balletto di Bronzo, Alphataurus, Metamorfosi, a mnohými ďalšími…

Už trochu šokujúca predná strana obalu dosky so zakomponovanou tvárou Benita Mussoliniho a texty v taliančine, inšpiráciou ktorých bol Nietzsche, sú faktory, vďaka ktorým MUSEO ROSENBACH zaujali nielen fanúšikov náročného rocku, ale aj rôznych politikov, byrokratov a moralistov.

Ťažiskom albumu je úvodná, titulná 21 minútová kompozícia, nepochybne inšpirovaná Supper’s Ready od Genesis a vlastne celá štruktúra kompletnej LP nápadne pripomína genesisovský Foxtrot. Muzikantsky tu však podstatne viac cítiť vplyvy raných King Crimson a EL&P, skombinované s typickými talianskymi art rockovými ingredienciami. Spevák Stefano “Lupo” Galifi má skutočne výrazný a zreteľný hlas, bohatý spôsob hry na klávesové nástroje v podaní Pita Corradiho dáva kapele tiež značne špecifický zvuk. Aj tri kratšie skladby na pôvodne druhej strane klasickej platne sú stavané na výrazných klávesových partoch a intenzívnom speve, ale úroveň a silu titulnej kompozície už nedosahuje žiadna z nich.

…Osobne si myslím, že tento album má štatút kultu najmä preto, že skupina prakticky (až do roku 2000) nič iné nevydala, a úprimne povedané, na talianskej scéne mám aj väčších obľúbencov (napr. PFM i mladšie prog rockové kapely).

SKLADBY:
1. Zarathustra 20:35
— a. L’ultimo uomo
— b. Il re di ieri
— c. Al di là del bene e del male
— d. Superuomo
— e. Il tempio delle clessidre
2. Degli uomini 4:01
3. Della natura 8:23
4. Dell’eterno ritorno 6:12

SESTAVA:
Giancarlo Golzi – drums, percussion, vocals
Alberto Moreno – bass and piano
Enzo Merogno – guitar, vocals
Pit Corradi – mellotron, Hammond organ, vibraphone, Farfisa electric piano
Stefano Galifi – vocals

Zarathustra Book Cover Zarathustra
Museo Rosenbach
Prog Rock
Ricordi
1973
LP
4

5 názorov na “Museo Rosenbach – Zarathustra (1973)”

  1. Pamätám si na prvý kontakt s týmto dielom. Musel som pozrieť do archívu – bolo to v roku 2011. Vtedy bolo na Progarchives všetko inak – Zarathustra bola medzi Talianmi na #1. Hoci som mal a doteraz mám iba minimum skúseností s progresívnym rockom Made in Italy, priznám sa, že úspech a postavenie tejto LP ma veľmi prekvapil. Samozrejme, každý máme svoj pohľad. Napriek tomu, veľmi rád sa k nemu vraciam…
    Mayak, díky za recku a oživenie spomienok, aj tých mojich!

  2. Toto je jeden z tých albumov, ktorý som dlho chcel a nevedel zohnať. Na progboarde som tento príbeh už opisoval, tak ho sem, s dovolení, odcitujem:

    Museo Rosenbach som túžil vlastniť od momentu, kedy som zistil (vďaka progarchives), že existuje aj nejaká košatá talianska progresívna scéna. Avšak, pojmy “vedieť” a “zohnať” sa nie vždy stretnú. V predajni Roxy mi s úsmevom oznámili, že kedysi dávno sa tam váľalo cédečok a cédečok a nikto Museo Rosenbach nechcel kúpiť. Navzdory tomu už bol vypredaný a šmitec. Po potulkách Talianskom som síce v Ríme našiel niekoľko platní, ale platne mi neboli nič platné, nuž som ich tam nechal. Pri opätovnom návrate do Ríma som sa rozhodol, že kúpim aj LP, však to dajako zúžitkujem. Lenže po albume Zarathustra neostala ani pamiatka, a tak som sa pomaly zmieroval s faktom, že sa k tomuto dielku asi tak skoro nedostanem. Našťastie existuje niečo ako podnikateľská túžba po vyžmýkaní zberateľov a v roku 2010 sa zjavilo CD od Flawed Gems, ktoré som si v pohodičke zakúpil a vrhol sa na počúvanie.

    Je výborný. Vďaka za pripomenutie.

  3. Museo Rosenbach jsou bezva a jejich debut řadím mezi to nejlepší z italské art rockové scény. Však to také byla jedna z prvních desek subžánru RPI, kterou jsem před lety zařadil do sbírky a mohla za to nejen tvoje recenze na Pgb, ale i Braňa Halláse na Artrock.cz.

    Fanouškům Museo Rosenbach bych doporučil rovněž DVD skupiny Il Tempio delle Clessidre – Live in Seoul. V řadách kapely tenkrát působil frontman Stefano “Luppo” Galifi a v první části koncertu zazní aj komplet Zarathustra.

    Podle dostupných zdrojů by měl být původ Museo Rosenbach v Bordigheře, ale to je od San Rema, co by kamenem dohodil.

    Mayak, díky za připomenutí.

Pridaj komentár