Nie je všetko „sväté“

Nikto nemá patent k posúdeniu hudobného diela a výsostné právo zaujať konečné stanovisko, verdikt. Všetko je to, raz a navždy, o subjektívnom postoji toho-ktorého autora. Osobne som to s Houses Of The Holy z vlastnej zbierky skúsil mnohokrát, v priebehu posledných dní som sa albumu venoval do intenzívne. Viedla ma k tomu túžba prísť na koreň určitým veciam, súvislostiam, výčitkám, kritikám, chválam…

Nepatrím k tým, ktorí idú do kolien už pri samotnej zmienke o Led Zeppelin, ale rešpektujem, čo táto skupina priniesla, urobila, stvorila, dokázala. Na druhej strane, neviem si vysvetliť dosť častý názor, že všetko, čo ponúkla, je považované doslova za geniálne, ba posvätné. A čo viac, chráňboh, aby sa niekto čo i len obtrel o Robertkove kňučanie, Jankove zlodejstvá, Jožkove elektronické úchylky či Ďoďkove vyučovacie hodiny u Karmína


Muzikanti majú svoju predstavu, ktorú ponúknu a zaznamenajú do drážok. Ja to buď rešpektujem, prijmem, prípadne mám k tomu výhrady. Raz väčšie, inokedy menšie. Môžeme prečítať tony materiálov, elaborátov, rozborov, kníh – stále je to iba subjektívny názor ich autorov. Žiaden z nich nemá ani šajnu, ako to prežívam ja, nieto ešte právo, aby mi diktoval, čo si mám myslieť, ako k tomu mám pristupovať. Že túto časť albumu musím brať vážne? Tu sa zasa baviť, lebo tak to chcela kapela? A teraz aspoň jedna slzička dojatia? Aha, toto je nejaký úlet, tu je povinnosť to rešpektovať, pretože fantastická štvorka si v štúdiu iba krátila čas? Chyba – nič nemusím.

Takže, veľké úvodné očakávanie strieda vytriezvenie – The Song Remains The Same je iba slabý odvar toho, čo ponúkajú skladby Good Times Bad Times, Whole Lotta Love, Immigrant Song a Black Dog na predošlých dielach. Robert sa pravdepodobne pozabudol v šatni, pričom si z neho spoluhráči zrejme vystrelili a zamkli dvere „štúdia“. Inak si neviem vysvetliť, z akého dôvodu stojí 666 metrov od mikrofónu, keď ho ledva počuť. Je tu ešte jedna možnosť – absolútna hluchota účinkujúcich i personálu pri mixážnom pulte. Toto nie je štart, to je uspávanka. Ešte šťastie, že potom prichádza jeden z vrcholov – na akustickej gitare budovaný pomaláč The Rain Song. Priznávam však, že najviac sa vždy teším na trojku, mám ju najradšej od prvého počutia a doteraz sa na tom nič nezmenilo. Pomalý akustický úvod Over The Hills And Far Away je skvelý, rovnako tak aj jej tvrdšie a rýchlejšie pokračovanie. Čo je však najpodstatnejšie – Robertko sa konečne dostal poriadne k mikrofónu. Šaliem od radosti! Zaradenie úletu The Crunge som nepochopil a pôsobí doslova rušivo – toto je omyl, ktorý výrazným spôsobom kazí celkový dojem z LP.

Rezká Dancing Days mi celkom sadla a pomáha spamätať sa z predošlého šoku. Nikdy som nebol a ani nebudem fanúšikom Boba Marleyho, ale dajako som „régé“ vskuvku D’yer Mak’er nakoniec pretrpel. Viem si však predstaviť, že keby s takým nápadom prišla iná kapela – to by bolo výsmechu na jej adresu. No Quarter, spolu s dvojkou, radím k najambicióznejším zásekom na albume a vlastne majú aj podobne zasnenú štruktúru, len v tomto prípade sa viac dostalo na klávesy. Záverečná The Ocean sa konečne zahrá na hard rock a celkom jej to svedčí. Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že Robert je tu trocha mimo, niekedy až na hranici znesiteľnosti.

Čo dodať na záver? Na Houses Of The Holy sa nedotknuteľná štvorka nepredstavila práve v najlepšej forme. Rekapitulácia? Doteraz najslabší otvárací song, tri vydarené kúsky, dva obstojné zárezy, Džamajka prechádza s poriadne odretými ušami a jeden totálne rušivý úlet. Nezvyknem sa vyjadrovať k zvukovej kvalite nahrávky, v tomto prípade však urobím výnimku – nepôsobí na mňa ideálnym dojmom, práve naopak. Čo je však najpodstatnejšie, obsahovo ju vnímam ako výrazný kvalitatívny prepad oproti predošlých štyrom štúdiovkám, ktoré, dá sa povedať, boli dokonalé.

SKLADBY:
1. The Song Remains The Same (Page/Plant) 5.28
2. The Rain Song (Page/Plant) 7.39
3. Over The Hills and Far Away (Page/Plant) 4.47
4. The Crunge (Page/Plant/Jones/Bonham) 3.13
5. Dancing Days (Page/Plant) 3.41
6. D’yer Mak’er (Page/Plant/Jones/Bonham) 4.22
7. No Quarter (Page/Plant/Jones) 6.59
8. The Ocean (Page/Plant/Jones/Bonham) 4.30

ZOSTAVA:
Jimmy Page – acoustic guitar, electric guitar, pedal steel guitar, backing vocals
Robert Plant – vocals, harmonica
John Bonham – drums, backing vocals
John Paul Jones – organ, mellotron, bass guitar, backing vocals, piano, synthesizers, harpsichord

NOTES:
Originally released as Atlantic 7255 on March 28, 1973
Recorded in January – August 1972 at Stargroves, England, with The Rolling Stones Mobile Studio; Headley Grange, Hampshire with The Rolling Stones Mobile Studio and Island Studios, London
Mixed at Olympic Studios, London with Keith Harwood (1,2); Electric Lady, New York with Eddie Kramer (3-6,8) and Olympic Studios, London with Andy Johns (7)
Engineered by Eddie Kramer and Andy Johns
Produced by Jimmy Page
Executive producer: Peter Grant

Houses Of The Holy Book Cover Houses Of The Holy
Led Zeppelin
Hard Rock
Atlantic
1973
LP
8
Box Set - The Complete Studio Recordings - Atlantic /1993, USA/

26 názorov na “Nie je všetko „sväté“”

  1. Z domova i cudziny som obdržal informácie, že za propagáciu kapely Led Zeppelin a albumu Houses Of The Holy môžem od “veľaváženého” vedenia Facebooku očakávať BAN, pretože dotyční dopadli rovnako. Vraj ide o šírenie detskej pornografie…
    Nielen Facebook, celý svet je CHORÝ!!!

  2. V podstate vôbec nesúhlasím s názorom na piate album Led Zeppelin, V dobe, keď to vydali to bol úžasný album a ostal ním doteraz. Je evidentné, že po číslovaných LP prišli s prvým názvom LP, čo samozrejme znamenalo určitú výpoveď kapely, nový smer. Album /LP Houses of the holy taký aj je, je iný a skvosty ako Song remain the same, The rain song, Over the hills and far away, No Quarter, sú krásne vystavané, dokonale zahrané Pageom, Bonhamom, Jonesom a spievané Plantom. Na skladbu D’yer Mak’er sme bežne na diskotékach tancovali a vôbec ju nepovažujem za slabú, skôr ukážkou perfektnej rytmiky kapely. Ako celok Houses of the holy je vzdušný, ľahší, psychodelický, atmosférický a obrazový album, posunul zvuk a tvorbu dopredu a do iných hudobných smerov, kapely ktorá sa neopakovala a nevykrádala sama seba, ako sa to často stáva iným kapelám. Určite pri dnešnej technike nahrávania by zvuk bol lepší /čo však nie je isté/ lebo možno aj Led Zeppelin by sa nechali strhnúť nespočetným vrstvením gitár a iných nástrojov do výsledného zvuku. Bola by to katastrofa. A vždy je menej viac. Nahrávky Led Zeppelin po technickej stránke určite nepatria k tomu najlepšiemu, čo bolo v hardrocku nahraté. Bicie Bonhama by dnes zneli úplne ináč, čo je večná škoda. Je však stále na ich tvorbe čo objavovať, či už len sledovaním rytmiky Jones-Bonham, gitary a efekty Jimmiho Page, alebo Plantov spev. Treba si len určitú skladbu rozdeliť na nástroje a počúvať znovu a inak!? Na dôvažok len dodám, že nie sú Led Zepp mojou najobľubenejšou skupinou, je to len môj pohľad na LP, počúvam len LP nie CD.

      1. Pito,ak počúvaš album z CD je to úplne v poriadku a má to svoj význam, disk nepraská, netreba ho otáčať a ovládanie je komfortné. Píšem to preto, lebo som tiež prešiel fázou CD-čiek, zbavil som sa prácne a draho kupovaných LP platní zo 70-tych rokov v ére Cd a dnes som znova veľkým zberateľom LP a preto ich počúvam a uprednostňujem, lebo pre mňa je zvuk vinylovej platne krajší a lepší ako z CD.

        1. lyaend, prožil jsem si to stejné prodal jsem vinyly, začal kupovat CD, před cca patnácti lety jsem si začal kupovat opět vinyly, ale většinou poslouchám CD. Když si pustím vinyl je to svátek, uznávám, že vinyly hrají líp.

          1. Pri LP mám rád, že môžem byť aktívnym tvorcom kvalitného posluchu. Už len výber prenosiek je úžasný a v sfére nechcem písať high-endu je použitá prenoska absolútne kľúčová./Samozrejme nemením ich ako ponožky/ To platí aj pre gramofón. Mám ich dva. To isté album, rôzneho vydania hrá odlišne a niekedy mám pocit, že počúvam inú vec a objavím niečo, čo som doteraz nepočul. Mám rád japonské vydania. Napríklad nové LP Foo Fighters Medicine at midnight na jednom hrá ako hluk/guláš a na druhom ako výborne spracovaná vec s krásnym rozložením nástrojov a dynamicky dobrá nahrávka. Samozrejme som to rozlíšenie trošku zveličil, ale to je podstatná vec. takže aj názor na rôznu hudbu sa odvíja od kvality posluchu. Je to téma na dlhú dobu.

              1. Tí japončíci to jednoducho vedia robiť, hoci mofi a 1/2 speed , 45 rýchlosť LP a pod im šliape na krk. Ak sme si mysleli, že 300Kčs je za LP veľa, dnes je to ako slabý odvar za kvalitnú vec. Teraz som opojený zvukom Averige White Band, to hrá priam fantasticky, limitovaná edícia.

        2. Lyaend, mňa teší, že mnohí z Vás, ktorí ste roky pracne a za veľké prachy zháňali elpéčky, “dostali” opäť rozum. Totiž, nevedel som pochopiť a vysvetliť si, prečo tie poklady ležali po prevrate v bazároch, mnohokrát za 2 koruny československé. Ale s tým sa musí každý vyrovnať sám. Mne LP nechýbajú, ale rešpektujem ich zberateľov. Či už tak (LP) alebo onak (CD), u mňa to nemá žiadny vplyv na výsledný posudok diela, o ktorom som napísal.
          Díky!

  3. Led Zeppelin pro mě byla jediná hardrocková skupina od které se mi líbilo všechno, a to nemluvím o koncertech, které jsou pro mě absolutní bomba. To co vyšlo po runovém albu mám rád stejně jako počátky. Hodně se mi líbí album Presence a In Through The Out Door si v současné době pouštím raději než ty profláknuté desky z počátku. Na téhle desce je více v popředí John Paul Jones a jeho klávesy, Jimmy Page hraje v pozadí a vůbec ne špatně. Robert Plant zpívá jinak, protože ten způsob zpěvu na prvních deskách by nikdo nevydržel. Díky za názor a pěkný čtení.

  4. Track The Crunge byl pro mne dlouho posluchačská výzva, ale krásně si nakonec sednul. Mám rád, když je poznávání muziky proces.

    Velké poděkování za první dvě věty recenze. Tato samozřejmá věc by měla být opakována neustále.

  5. S touto deskou jsem měl nějakou dobu problém. Prostě to nebyli ti Zepelíni, na které jsem byl zvyklý. Dnes si ji dokážu užít, a i když jsou na ní slabší místa, pro mě je to paráda. Ale chápu, ta hudební proměna po čtvrtém albu možná je pro některé neakceptovatelná.
    Už se těším, až sem přidám svou recenzi. V něčem se shodneme, v něčem zase ne, ale to je dobře. Kdybychom všechno slyšeli stejně, tak by to byla nuda.
    Piťo, dík za recenzi.

    1. Podle mě nastal úpadek Led Zeppelin až po House. Každá další deska má klesající úroveň a končí pro mě hrozným In Through The Out Door. Asi se Page invenčně vyčerpal, o čemž svědčí fakt, že až dodnes nic smysluplného nenahrál (i když si milovníci alba Coverdale-Page asi myslí opak).

      1. Pravda, Pageho počínání po Led Zeppelin je pro mě jednou velkou záhadou a zklamáním, ale Physical Graffiti coby následek invenčního vyčerpání? Co by za to kdekdo dal. I tehdy, natožpak teď…
        Jinak, podceňování desek Presence a In Through the Out Door je stejným klišé jako uctívání prvních čtyř alb.

        1. Klesající kvalitu spatřuji v tom, že na deskách po House jsou skladby, které přetrpím nebo přeskakuji, což u prvních čtyř nehrozí. Physical Graffiti bych zredukoval na silné album, víc mi ale vadí plechový zvuk bez dynamiky. Poslední album vlastním spíše z úcty k mistrům, v době vzniku jsem byl z něj šokován, ani jsem si ho nenahrál. Ale jsem si vědom, že to mnozí slyší jinak.

Pridaj komentár