Jedna z významnejších anglických hard–blues rockových skupín zo 70. rokov sa volá Humble Pie. Vznikla koncom roku 1968 zo skupín ako Small Faces (Steve Marriott), The Herd (Peter Frampton) a Spooky Tooth (Greg Ridley). Zostavu dopĺňal mladučký bubeník Jerry Shirley.
Po nesmelom úspechu singlu Natural Born Bugie sa im v roku 1969 podarilo vydať dva albumy na značke Immediate Records, a síce As Safe As Yyesterday Is a Town & Country. Obidva albumy sú skôr opatrným rozjazdom a potenciál skupiny iba naznačujú. V tom istom roku skupina absolvovala turné po Spojených štátoch, ktoré ukázalo, že naživo je to „iné kafe“. Mohutné bluesrockové improvizácie slávili úspech a skupina v roku 1970 podpísala zmluvu s A&M Records, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie. Hneď nasledujúca doska, Humble Pie (1970), znamenala tvorivý vrchol (a niektorými fanúšikmi je považovaná za najlepší album vôbec). Marriottov perfektný hlas a spevácke umenie sa tu prvý raz prejavili naozaj naplno. Nasledovali dve úspešné dosky, Rock On a Performance Rockin’ The Fillmore, obe z roku 1971. Druhý, koncertný dvojalbum, obsahoval okrem dlhočizných improvizácií aj perfektnú hardrockovú verziu skladby I Don’t Need No Doctor, ktorá bodovala v USA. Napriek úspechu odišiel zo skupiny gitarista Frampton, aby prostredníctvom sólovej kariéry úspešne prežil po vlastnej osi. Jeho náhradou sa stal gitarista skupiny Colosseum, Dave „Clem“ Clempson. V tvorbe sa následne dostalo viac na blues a soul, ku ktorým tiahol frontman Marriott. Hneď prvý album v novej zostave, Smokin’ (1972), sa stal najúspešnejšou nahrávkou skupiny za celú jej existenciu. Hity ako Hot ‘n’ Nasty alebo 30 Days In The Hole si úspešne viedli v americkej hitparáde a to pomohlo aj dvojalbumu Lost And Found (1973), čo boli vlastne znovu vydané prvé dva albumy. Spolu s ženskou vokálnou skupinou The Blackberries vydala kapela Humble Pie dvojalbum (čiastočne živý) Eat It (1973). Predstavuje posledný z vrcholových albumov skupiny, nasledujúce albumy Thunderbox (1974) a Street Rats (1975) zanamenali pokles úspešnosti a v roku 1975 sa skupina rozpadla.
Nebol to však koniec histórie Humble Pie.
V roku 1979 Marriott obnovil činnosť kapely v zostave so Shirleym, Anthonym Jonesom (basa) a Bobbym Tenchom (spev, gitara). Bez väčšieho ohlasu vydala albumy On To Victory (1980) a Go For A Throat (1981) a v roku 1983 sa rozpadla.
V roku 1989 sa zjavuje formácia Humble Pie featuring Jerry Shirley, ktorá pôsobila až do roku 1999, predovšetkým v USA. Nikdy nič nenahrala, ale na koncertoch mala úspech. V zostave pôsobil aj Charlie Huhn (spev, gitara) a viacerí muzikanti, ktorí sa menili v čase.
Z pôvodných členov už nežijú dvaja, v roku 1991 (20.4.) vo svojom byte pri požiari uhorel Steve Marriott a Greg Ridley umrel dňa 19.11.2003 na zdravotné problémy. Práve Ridley stál za poslednou inkarnáciou skupiny v zložení Shirley, Ridley, Tench a Dave Colwell (gitara). V roku 2002 vydali štúdiový album Back On Track.
V rámci prosperujúceho biznisu s hudbou zo 60. a 70. rokov vyšli viaceré živé nahrávky Humble Pie, menovite King Biscuit Flower Hour: In Concert (1996, pôvodné nahrávky z roku 1973), BBC Sessions: Natural Born Boogie (2000, pôvodné nahrávky z rokov 1969-1973), Live At The Whisky A-Go-Go’69 (2001), Greatest Hits Live (2003, ide o King Biscuit Flower Hour s iným obalom a bez jednej skladby), The Atlanta Years (2005, obsahuje nevydaný album z roku 1982 a koncert z roku 1983) a ďalšie.
P.S. V roku 2005 vyšlo DVD, ktoré zachytáva koncert rôznych známych hudobníkov hrajúcich na počesť Stevea Marriotta pod názvom The Steve Marriott Astoria Memorial Concert 2001.
Diskografia:
- As Safe As Yesterday Is (1969)
- Town & Country (1969)
- Humble Pie (1970)
- Rock On (1971)
- Performance Rockin’ The Fillmore (1971)
- Smokin’ (1972)
- Eat It (1973)
- Thunderbox (1974)
- Street Rats (1975)
- On To Victory (1980)
- Go For A Throat (1981)
- King Biscuit Flower Hour: In Concert (1996)
- The Scrubbers Sessions (1996)
- BBC Sessions: Natural Born Boogie (2000)
- Live At The Whisky A-Go-Go’69 (2001)
- Back On Track (2002)
- Greatest Hits Live (2003)
- Natural Born Bugie (2003)
- The Atlanta Years (2005)
- Live In Concert (2010)
- Live In New York 1971 (2012)
- California ’81 (2012)
- Performance Rockin’ the Fillmore: The Complete Recordings (2013)
(upravený text, pôvodne vznikol pre Progboard 08/2009)
Okrajovo si spomínam na našu debatu okolo Humble Pie…
V prípade tejto skupiny na napadá určitá paralela s Rush, kde to rovnako na začiatku veľmi nezafungovalo. Má to na svedomí jedna výberovka, ktorú mi požičal kolega v práci a ja som sa akosi nechytal. Aj Tvojou zásluhou však postupne odhaľujem krásy hudby Humble Pie…
Vďaka za profil!
To je život.