High Tide – Sea Shanties (1969)

High Tide vydržali hrať iba 18 mesiacov a nikdy nezaznamenali žiadny veľký úspech. Používali elektrické husle, podobne ako Dave Arbus z East of Eden. Stali sa dôležitým kameňom rodiaceho sa progresívneho rocku v Anglicku. Skvele znejúci tradičný hudobný nástroj môže hrať významnú úlohu v rockovej hudbe, sklamaním však je, že husle sa ako dominantný nástroj vyskytujú iba zriedka. V prípade prog  rockových High Tide sa husle dostali do zvuku skupiny náhodou.

High Tide vznikli v roku 1969 a počas svojho krátkeho pôsobenie nahrali iba dve LP platne. Skupinu založil gitarista a spevák Tony Hill, ktorý sa pohyboval medzi londýnskou hudobnou smotánkou (Ian Samwell, John Peel – veľmi známe mená) a hrával v rôznych skupinách. Simon House (začínal ako basový gitarista) hral na husle i klávesy, basovým gitaristom bol Peter Pavli. Posledným členom zostavy sa stal bubeník Roger Hadden. V krčmovom rozhovore Simon House Hillovi spomenul, že vie hrať na husle. Simon sa učil hrať od svojich 7 rokov, mal klasické hudobné vzdelanie a nástroj bravúrne ovládal. Hill mu povedal, aby priniesol husle na skúšku a „zrodila sa hviezda“. Tony Hill, predtým ako začal hrať profesionálne, pracoval v lodeniciach. Zrejme preto vznikol názov skupiny spojený s morom: „High Tide – Príliv (Vysoká vlna)“.


Chlapci spolu nezáväzne hrali a skúšali. Z nahrávacieho štúdia Olympic Studios dostali od manažéra Wayna Bardella ponuku hrať ako doprovodná skupina na LP Dennyho Gerrarda, Sinister Morning. Olympic Studios bolo významné štúdio. Vznikli tam naozajstné skvosty rockovej hudby. Denver Gerrard bol Juhoafričan žijúci v Anglicku a mal za sebou úspešný singlový hit (duo Warm Sounds). Jeho meno môžeme spojiť aj s Jimmym z Led Zeppelin. Najviac na nahrávaní LP Denverovi pomohol Simon House, jeho clivé husle sú naozaj pekným doplnkom folkrockových pesničiek. Na základe dohody Denny Gerrard produkoval nahrávku High Tide. V Olympic Studios v štyroch termínoch, v juni a júli 1969, nahral výborný zvukár George Chkiantz debut skupiny. Pracoval aj na nahrávaní Small Faces, Family, Jimiho Hendrixa, neskôr Led Zeppelin, King Crimson. Bol prvý, kto použil fázovanie mikrofónov pri mono nahrávke Small Faces (Green Circles, záver skladby). Vymyslený efekt fázovania neskôr používal aj Jimi Hendrix pri nahrávaní albumu Bold As Love. Na lepší obraz atmosféry nahrávacieho štúdia odporúčam vypočuť si aj folkrockového juhoafričana, všetci členovia High Tide na Sinister Morning hrajú napríklad v záverečnej skladbe Atmosphere. Hudobne sú obe diela úplne odlišné. Voda a oheň, ale obe LP po vydaní zapadli prachom. Vplyvný Melody Maker si všimol vydanie jedničky High Tide na labeli Liberty v októbri 1969, ale to bolo všetko. Dnes je to celkom inak: zaujímavá platňa Sinister Morning je zberateľskou chuťovkou a objavuje sa zriedka v ponuke fajnšmekrov, to isté platí vo vyššom meradle aj o prvotine našich High Tide: sú vzácnym zberateľským artiklom. High Tide môžeme smelo zaradiť medzi prvé rockové skupiny, ktoré použili husle ako dominantný nástroj. Simon House hrá zarovno so sólovou gitarou a vzájomne sa dopĺňajú, alebo prekárajú kto z koho. Vytvára to veľmi zaujímavý zvukový efekt. Skladby sa vyznačujú rôznymi zmenami tempa a nie sú hudobne jednoduché. Texty sú krátke a z veľkej miery sú to akési temné obrazy s náznakmi pesimizmu a bezvýchodiskovej situácie.


Obal na debute nakreslil maliar a grafik Paul Whitehead. Robil obaly pre vydavateľstvo Charisma (obaly Genesis, napr. LP Trespass a Nursery Crime, Van der Graaf Generator, Lindisfarne a mnoho ďaľších). Na obale je čiernobiela hrôzostrašná loď a pod ňou množstvo príšerných tiel, ktoré sa snažia vyliezť na ňu. Hoci si predstavím v súvislosti s kresbou na obale a textami niektoré scény z čiernobieleho filmu „Moby Dick“ (1956), nemám pocit, že by som hudbu High Tide vnímal negatívne a s predtuchou zla. Keď otvorím obal platne, vystrelí na mňa modrý obraz starodávneho škunera s tradičnou pannou na prove. Pláva na vysokej vlne na rozbúrenom mori. Obrovský protiklad s temným čiernobielym predným obalom. Presne ako hudba High Tide. Vnútorná kresba s nočnou oblohou a hviezdami sa použila pri neskoršom CD vydaní ako predná strana.


High Tide – Sea Shanties

Predslov:
Názov LP platne má hlbšie korene a vychádza z označenia starých námorníckych piesní( Sea Shantie, Chanty). Ako vzniklo označenie pre tieto starodávne ľudové piesne sa nevie. (Pravdepodobne vzniklo vo Francúzsku). Ľudové námornícke piesne boli hlavne o práci a plavbe námorníkov. Boli o poverách, legendách, morských pannách a tajomstvách morí. Šantí sa vyznačovali veľkou hudobnou a textovou flexibilitou, výraznými zmenami rytmu a nálady. Ďalším dominantným prvkom v „sea shantie“ bol zborový spev, kde predspievajúci (hlavný spevák) zaspieval povel na prácu, ktorú námorníci vykonávali a ostatní mu odpovedali (akcia/reakcia). Prvý hlas, ktorý vyvolával akciu, sa v piesni často menil podľa dôležitosti povelov na prácu. Časom sa význam pracovných piesní menil a menila sa melodika, frázovanie a texty. Námorníci brázdili moria po celom svete a v rôznych častiach mali „sea shanties“ iný význam a stvárnenie.

LP Sea Shanties je ukážkou, ako sa motívy z ľudových piesní dostali do začiatkov rockovej hudby. Texty Tonyho Hilla sú inšpirované námorníkmi, ktorí verili v tajomné morské bytosti a príšery. Tvrdá práca na mori sa zrkadlí v ťažkých slovách piesní. Súboj dvoch dominantných nástrojov gitary a huslí presne zodpovedá akcii a reakcii podľa vzoru šantí v temnom, iskrivom a originálnom diele High Tide.

STRANA A
1. Futilist’s Lament (5:15)
Začiatok albumu s gitarou podobnou Abrahamsovi z počiatkov Jethro Tull. Spev Tonyho Hilla zafarbený v štýle Jima Morrisona. Hudobníci vytvárajú ťažký mohutný zvuk, bicie s basou sú rytmicky výborné. Nástup huslí, gitara sóluje . Zvuk nahrávky nie je ideálny, je zrejmé, že bolo všetko vytočené na maximum a technika to nezvládala. Ťažko sa eliminuje rozdiel medzi gitarou a husľami v niektorých pasážach. Skladba je neuveriteľne dravá a mohutný temný zvuk nástojčivo provokuje moje uši. Znovu spev, hudobníci v podstate stále sólujú a ani sa nenazdáte, je koniec. Zvuk skupiny prekvapí a hudba sa určite nedá vstrebať jediným počutím.

2. Death Warmed Up (9:10)
Rýchlejšia vec, ešte údernejšia. Nástup je podobný piesni Led Zeppelin, Immigrant Song, hoci High Tide boli skôr. Kapela od prvých tónov v sóle huslí s gitarou. Naozaj málokedy počuteľný zvukový prejav. To sa odviazalo všetko čo nebolo priviazané. Nebudem sa tváriť, že ma táto pecka prekvapila. Počul som to veľakrát. Najlepšia vec, ktorú High Tide za svojho krátkeho účinkovania spáchali. Gitara a husle sa výborne dopĺňajú. Melódia sa prekrýva s inou, iba rytmus ostáva hystericky rýchly. Sú tam dvaja a dvaja. Bicie/basa a gitara/husle. Basa sa mi zdá podladená. Husle preberajú štafetu, aby vzápätí hrala gitara a snažila sa hrať husľovú linku. Končím s popisovaním skladby a iba nemo počúvam. Ak bubeník dohrá túto deväť minútovú vec, zrovna môže požiadať o dôchodok a huslista si môže zháňať nový slák. Bude mať zodrané ruky. Perfekné, neskutočne agresívne a šialene dobré. Ak si chce niekto ušetriť čas a robiť niečo iné, môže po tejto „smrti“ s High Tide skončiť. Neviem si predstaviť mechanický strih na magnetofóne v tejto nahrávke, myslím si, že to museli nahrať celé v jednom kuse.

3. Pushed, But Not Forgotten (4:50)
Nastáva vytúžený oddych. Spievaná náladová vec. Clivé husle s precíteným Hillovým spevom. Mýlim sa, iba pár taktov a znovu zrýchlenie tempa a plný zvuk. Kvalitnejšia nahrávka. Nahrávanie skupiny, ktorá hrá ako o život, bolo v roku 1969 náročnou vecou a predošlá skladba je toho dôkazom. Simonove husle sú krásne a ani si neuvedomujem, že počúvam ojedinelú zostavu nástrojov. Hudobný výraz sa dynamicky zmení z melancholickej do nástojčivej až hypnoticky nervnej. Skladba končí rôznymi variáciami hudobného motívu. Skvelá vec. Zdá sa že, gitarista a huslista si hrajú svoje veci ako ich napadne, ale nie je tomu tak. Oni sa bijú, útočia na seba, ale sa aj vzájomne počúvajú a dopĺňajú.

4. Walking Down Their Outlook (5:00)
Skladba začína v pochodovom rytme, aby o chvíľu nastal hudobný zvrat. Už po stýkrát bitka medzi gitarou a elektrickými husľami. Začínajú sa mi páčiť nepredvídateľné zmeny tempa a nástrojové vyčíňanie hrajúcej štvorice. Zvuk je tentokrát tiež obstojný a nahrávka má priestor a hĺbku. Už to nie je živelný rachot na zosilňovačoch nastavených na maximum. Nádherný prekáračkový dvojhlas huslí s gitarou.

STRANA B

5. Missing Out (9:37)
Pomalšia bluesová skladba so spevom. Výkon muzikantov ma už neprekvapuje, známy súzvuk gitary a huslí sa derie dopredu. Basa trošku vzadu, bicie sú jasne počuteľné. Základný riff sa stále opakuje s rôznymi dohrávkami na husliach. Sólová gitara s husľami nikdy nehrajú doprovod, pripadá mi to, že stále hrajú sólo. Skladba sa mi už zdá zbytočne dlhá, hoci tam je stále možné čosi nové nájsť. Mám možnosť sa zamyslieť nad zvukom skupiny bez huslí. Nebolo by to ono. Preberá ma krátky brejk bicích a High Tide sa prehúpnu do záverečného finále. Nakoniec opravujem mienku, bola to tiež dobrá vec a tých deväť minút mi ubehlo ako blesk. Je zvláštne, že táto kapela dokáže tak rýchlo zmeniť náladu piesne, rytmus a neskutočne veľa motívov v sekunde obráti celkový dojem z piesne.

6. Nowherre (5:35)
Začína iba gitara, aby sa vzápätí pridali bicie a basa. Simonove husle sa onedlho pridávajú a dominujú, aby o malú chvíľu išla gitara do sóla. Hill sa pridáva spevom výrazne frázovaným na Morrisonov štýl. Spev je znovu málinko potlačený dozadu, predsa len, husle majú veľmi prenikavý zvuk. Opisovať množstvo hudobných vyhrávok sa jednoducho nedá. Ani v tejto záverečnej skladbe pôvodného albumu.

7. Dilemma (5:14)
Toto je bonusová skladba môjho oranžového vydania LP. Výrazný nástup bicích. Pridáva sa gitara a vzápätí ide do sólovej linky. Hill začne spievať „aaá“ a pokračuje textom piesne. Do stredného tempa sa vnára Simon clivými huslami. Spev a celá nahrávka je živšia s väčšou dynamikou a celkový zvuk je veľmi dobrý. Skladba sa zastavuje, aby sa znovu rozbehla. Tento rytmický variant sa niekoľkokrát opakuje s rôznymi obmenami dominantných nástrojov. Hadden pritakáva do rytmu cinkavou činelou a High Tide zrýchľujú tempo, skladba je veľmi tvrdá. Veľmi dobrá vec. Nemyslím si, že by som bol schopný reprodukovať teraz hociktorú z piesní, nezapamätal som si ani jednu. Bolo toho priveľa.
Pustím si to ešte raz?

Toto je pôvodné vydanie jedničky High Tide na Liberty, plus bonus navyše vydaný na Timeless. V priebehu rokov vyšli rôzne vydania na CD s bonusmi, alebo obe LP súčasne v jednom CD vydaní.

LP Sea Shanties nezaznamenala úspech. Skupina akoby predbehla dobu, ale nevzdávali sa. V máji 1970 boli muzikanti zase v štúdiu a nahrali svoj druhý album. Teraz mali k dispozícii Morgan Studio. Použitie 16-stopého magnetofónu ponúklo obrovskú možnosť pohrať sa s duetom husle-gitara. Paradoxne, LP platňa dostala meno High Tide, a tak je mnohými považovaná za debut. Na dvojke je výrazne lepší zvuk, porovnateľný s obdobnými nahrávkami rockových skupín. Ak si ho vypočujete, je to jedna skupina dvoch tvárí. Dvojka výrazne stratila svoju dravosť a podľa môjho názoru neprekonala hudobnú kvalitu debutu. Ani druhý album nebol úspešný a High Tide začali okamžite pracovať na treťom albume. Urobili prvé nahrávky, ale neboli ho schopní dokončiť. Roger Hadden ako aj ostatní členovia skupiny užívali drogy a u neho sa začali prejavovať psychické problémy (depresia). Bol hospitalizovaný v nemocnici a kapela sa rozpadla. Vydržali pokope iba 18 mesiacov.

Koncom 70-tych rokov Simon House a Tony Hill pracovali ako duo na albume Interesting Time. Bicie nahrali automatickým hudobníkom. Simonove husle často nahradili syntetizátorom. Album nevydali. Tony Hill neskoršie oživoval High Tide a v rokoch 1989-1990 sa mu to podarilo. Iba Hill bol z pôvodnej zostavy, občas hral v skupine aj Peter Pavli. V tej dobe vydal Hill 6 albumov pod starou značkou High Tide. Predpokladá sa, že na albume Precious Cargo sú štyri pôvodné nahrávky z pripravovanej trojky. Vyšiel aj Interesting Time.

Simon House sa nestratil a v roku 1974 sa vnoril do space rockových Hawkwind, kde odviedol kus práce. Na albumoch Hawkwind 1974-1978 je ho počuť a bol pre skupinu prínosom. Neskôr spolupracoval s mnohými umelcami anglickej rockovej scény a podieľal sa na množstve LP platní. Nuž hold – huslista k nezaplateniu, spomeniem iba: David Bowie, Nektar, Mike Oldfield, Japan a mnoho iných. O hudobných kvalitách Simona svedčí fakt, že bol schopný nastúpiť na turné Davida Bowieho a naučiť sa piesne behom dvoch týždňov.

Záverečné hodnotenie je stručné: originálny, mohutný a dravý temný zvuk. Hoci Melody Maker kedysi napísal, že High Tide sú skôr „odliv“ ako príliv, z pohľadu doby sa v názore veľmi mýlil. U mňa je skupina zapísaná ako nezabudnuteľní priekopníci novej prílivovej hudobnej vlny, ktorá dostala meno hard rock.

SKLADBY:
1. Futilist’s Lament (5:17)
2. Death Warmed Up (9:08)
3. Pushed, But Not Forgotten (4:43)
4. Walkin Down Their Outlook (4:58)
5. Missing Out (9:38)
6. Nowhere (5:54)
bonus:
7. Dilemma (5:14)

NOTES:
All composition Tony Hill except composet Nowhere by Simon House and Roger Hadden
Producer: Denver Gerrard
Manager: Wayne Bardell
Design: Paul Whitehead
Engineer: George Chkianzt
Tracks 1 to 6 recorded on 2nd, 18th and 29th June and 8th July 1969 at Olympic Studios, Barnes, London.
Track 7 recorded at Apple studios, London in March 1969.

ZOSTAVA:
Tony Hill – gitara, spev
Simon House – husle
Peter Pavli – basa
Roger Hadden – bicie

Sea Shanties Book Cover Sea Shanties
High Tide
Hard Rock, Psychedelic Rock
Liberty
1969
LP
6+1
LP Timeless - Time 731, color, 500-copy version

9 názorov na “High Tide – Sea Shanties (1969)”

  1. Na tomto albume ma totálne ako gitaristu fascinuje hra Tony Hilla po technickej stránke. Mám toho napoćúvané kvantá, ale takto v roku 1969 ozaj nikto nehral. Rýchle staccata, stredoveké módy, jazzové akordy, agresívne kvákadlo atď atď. Miestami mi dosť pripomína hru Roberta Frippa, najma na druhom albume. Neskutočne inovatívna hra oproti iným slávnym menám z konca 60s, ktorí sa na pár výnimiek prakticky stále nevedeli odpútať od bluesu a bluesrocku.

      1. Pozrel som, čo som kedysi dávno písal o kapele pre Rockplus a na progboarde a toto je ono:

        V roku 1969 to muselo byť v Anglicku zaujímavé. V rámci najdôvernejšej operácie Britskej tajnej služby priamo na pokyn najvyššej hlavy štátu (tej z modrou krvou) museli byť hudobné kruhy infikované neznámym vírusom, ktorý mal zabrániť šíreniu hudobného kvasenia a dokázať, že hudba je vlastne „Zlo“.

        Viem, že to znie absurdne, ale povážte dôsledky. Black Sabbath. Black Widow. Neznáma okultistická skupina…

        Možno to primiešali do pitia. A svoje ovocie to prinieslo. Napríklad taký Robert Fripp si, ako to len on vie, distingvovane odpil a bác ho, 21st Schizoid Man bol na svete. Naproti tomu, chalani z High Tide o distingvovanosti asi nikdy nepočuli, „vychlemstali“ celý sud a vypľuli dva oficiálne albumy.

        Zvyšok je, ako sa zvykne hovoriť, história. Kto mohol tušiť, že agresívna démonická hudba sa stane obľúbená, a to aj medzi zástupcami obdivovateľov kučeravých chlapčekov s krídelkami.

        High Tide bola vskutku vražedná skupina. Tvorili ju štyria hudobníci, z toho dvaja exhibicionisti, a síce exhibicionista Tony Hill (gitara, spev, neskôr aj klávesy), exhibicionista Simon House (husle, neskôr aj klávesy), a tiež adekvátna rytmika v zložení Peter Pavli (basa) a Roger Hadden (bicie, neskôr aj klávesy). Počas svojej krátkej existencie stihli nahrať dva absolútne šialené albumy a dostatok materiálu na neskoršie vydávanie viacerých „raritných“ CD. Vopred upozorňujem, že neskoršie reinkarnácie skupiny nie sú predmetom tejto spomienkovej slohovej práce.

        Čo sa týka samotnej hudby, na internete sa dajú nájsť výstižné označenia ako heavy prog, menej výstižné, ako je cantenbury, ale aj úplne scestné, ako je folk prog.
        V skutočnosti ide o surovú exhibicionistickú rockovú jazdu, kde brutálna gitara miestami zaniká v ešte brutálnejších husliach. Nepredstaviteľné? Aj ja som si kedysi myslel.

        Debutový album Sea Shanties (1969) obsahuje šesť skladieb, ktoré, podľa mňa, predstavujú absolútnu definíciu metalu. Vrchní sólisti si dosku rovnomerne rozdelili, gitarista vládne v prvej časti, druhá strana platne už patrí huslistovi. A zároveň dáva tušiť, že v ďalšom vývine to husle zhltnú celé. Úvodné skladby Futilist’s lament (5:16) a Death warmed up (9:08) sú čisté zlo. Peklo na zemi. Satan v železo (z anglického slova metal) vtelený. Zabudnite na King Crimson a Schizoida, toto je vražda v priamom prenose. V tretej skladbe, Pushed but not forgotten (4:44), sa mihnú aj tiché pasáže, ich krátkodobosť však podčiarkujú okamžité zmeny v hrozivý rev nástrojov. A tak je to vlastne vždy, keď sa na doske mihne niečo pokojné. Nasledujúce Walking down their outlook (4:57), Missing out (9:39) a Nowhere (5:56) sú to isté v bledomodrom, iba husle dostávajú viac priestoru.
        Vôbec, prvé skladby majú asi za úlohu odplašiť všetkých, ktorí z termínu hard rock kladú dôraz na rock namiesto na hard. Vo všeobecnosti nemôžem inak, ako konštatovať, že toto je zlá (ako princípu a protikladu dobra) doska. A konečne chápem ľudskú fascináciu všetkým temným. Priťahuje neúprosne a pohlcuje úplne. Počúvať odporúčam iba na vlastné riziko. Aj tak je možnosť zažiť pravé inferno dopriata iba pravoverným, väčšina zhrozene cúvne.

        V roku 1970 vyšiel druhý album skupiny nazvaný jednoducho High Tide, ktorý obsahuje iba tri skladby, Blankman cries again (8:28), The joke (9:29) a Saneonymous (14:30). Svojho času som o ňom napísal, že ide o sled sól gitary a huslí, s občasným spevom. A husle sú dominantným nástrojom. To je pravda. Oproti debutu je ale dvojka podstatne viac melodická a aj zvuk nahrávky je krokom vpred.

        Na záver si dovolím osobné zhodnotenie. Pre mňa je High Tide jedna z najlepších tvrdých rockových skupín a skutočnosť, že husle prehlučia „nabustrovanú“ gitaru, jednoducho nemá obdobu. Tam, kde King Crimson skončili po prvej skladbe (zmieňovaný Schizoid), tam High Tide iba začali a nezastavili sa takmer vôbec. Nech žije temná strana sily.

  2. Vlastním iba pirátske vydanie od Mason Records (2005), kde sú prvé dva albumy skupiny na jednom CD. Debut je masaker, nejaké technické nedostatky sú pre mňa absolútne nepodstatné…
    Lyaend, díky za recku!

  3. Súhlasím s hviezdičkami, dal som ich málo hoci viem, že by sa patrilo dať viac. Lepšie by bolo ak by hodnotenie mohlo byť do 10 a mohlo sa hodnotiť viac faktorov (hudba, zvuk, výkony muzikantov a pod.) Ale naskočil som na vlak, ktorý hodnotí do 5 a všetko v jednom balíku /naraz. O.K.
    V celospektrálnom hodnotení mnou recenzovaných albumov, ktoré som doteraz napísal chcem zachovať ten istý pomer hudobnej a technickej kvality ktorú si všímam. Takže je to subjektívne 3 z 5 (horší zvuk, potlačený spev a niekedy malá dynamika, všetko technické parametre) ale viem, že by to malo byť minimálne 4 a pre originalitu 5 z 5.

    1. Ja som nijako nespochybňoval tvoje hviezdičkovanie, vravel som za seba. 🙂
      Osobne, akonáhle mi muzika “kápne do nôty”, tak formálne zvukové podružnosti vôbec nevnímam ako niečo, čo by som mal akokoľvek zohľadňovať v rámci svojich preferencií. Ale je mi jasné, že obal predáva a mnoho poslucháčov dá viac na formu ako na obsah. Nič proti tomu.

  4. Obidva albumy High Tide radím medzi to naj, čo na poli tvrdého rocku kedy vzniklo. A husle konkurujúce zbustrovanej gitare sú unikát. Parádna vec, ja by som hviezdičkami nešetril. Vďaka za obsiahlu sondu do debutovej nádielky tejto kapely.

Pridaj komentár