Kedysi dávno (1973) som počul odborársku hymnickú pieseň Part Of The Union na hitparáde rakúskeho Õ3. Interpretom bola dáka neznáma kapela The Strawbs. Považoval som ju dlhé roky za nepodstatnú skupinu s One-Hit-Wonder, ktorá veľa vody v muzike nenamútila.S príchodom skvelého klávesistu Ricka Wakemana do Yes sa mi podarilo zachytiť, že hral predtým v The Strawbs, ale vôbec som to neriešil a nepátral som prečo, začo a načo. To bolo v sedemdesiatych a čuduj sa svete aj v 21. storočí v našom terajšom období Strawbs hrajú, koncertujú a vydali pred rokom LP Settlement. Staručkí dedkovia a stále chcú niečo povedať. V tomto roku (2022) hlavný člen Strawbs Dave Cousins mal v pláne ešte koncerty v Anglicku, ale pred niekoľkými dňami oznámil, že zo zdravotných dôvodov všetko ruší a zakúpené vstupenky budú všetky vrátené.

Je to zrejme bodka za kapelou Strawbs, ale nechcem byť zlým prorokom a predpovedať ukončenie kariéry. A tak mi nezostáva nič iné, ako The Strawbs predstaviť v recenzii ich najpredávanejšej LP platne a zobrať to ”hezky-rezky od podlahy”. Ich hudba míňa a míňala svetové davy poslucháčov, plné štadióny, nikdy nedosahovali nespočetné miliónové predaje albumov. Za tak dlhé obdobie účinkovania, pomaly porovnateľné s Rolling Stones, sa kapela vyvíjala a menila svoju hudobnú podobu, hlavne v prvých desiatich rokoch svojej existencie. Presne ako Uriah Heep, ktorí nemali stáleho basového gitaristu a často ho menili, aj Strawbs mali podobný osud v klávesových nástrojoch. Plejádu dobrých, niekedy execelentných klávesových virtuózov obsahuje ich menný zoznam v skupine a ako jediní na svete mali všetkých troch Wakemanov v skupine. Najprv to bol Rick, potom jeho synovia Adam a Oliver. Dnes sú slamky poohýbané vetrom, životom, zdravím a čo ja viem ešte čím. Fotografia z posledného obdobia vraví, že sú v dobrej nálade a rád sa pridám k nim a poprajem ešte mnoho životných radostí. Nohy vyložené na stole a ruky s otvorenou náručou. Myslíte si, že bolo treba pri foto hovoriť: sýýýr? Sú tam muzikanti z obdobia Bursting At The Seams a aj po ňom. Čo viac dodať. Majú sa radi.

Ako to všetko začalo? Musím sa vrátiť do Londýna. Dave Cousins býval v Twickenhame v juhozápadnom Londýne na malom ostrovčeku Eel Pie a chodil na strednú školu v štvrti Strawberry Hill. Škola mala (a má) meno St Mary’s Teacher Training College a jej študent Dave Cousins (narodený ako David Joseph Hindson, 7.1.1945) založil bluesgrassovú skupinu Strawberry Hill Boys v roku 1964 s Tony Hooperom. Dave Cousins hral na gitaru a bendžo a spieval. Dave obdivoval americký bluesgrass, rhytmn&blues a počúval Howling Wolfa a Muddy Watersa. Bluesgrasové skupiny vtedy mali dlhšie mená a moderné bolo mať názov určujúci miesto vzniku. O tri roky neskoršie sa premenovali v lete roku 1967 na “The Strawbs” kvôli dĺžke pôvodného názvu, ťažko sa zobrazoval na koncertoch skupiny. V preklade slov strawberry/strawbs do slovenčiny: zrazu z Jahôd boli Slamky. Drobné chutné ovocie však so skupinou Strawbs je dodnes. Kapela ho často používa ako vizuál, na koncertoch, svojej webovej stránke, na obaloch platní a pod.

Pôvodne boli Strawberry Hill Boys trojicou muzikantov. Dave Cousins, Tony Hooper a Arthur Phillips. Na začiatku roka 1967 nahradil Phillipsa Ron Chesterman (basgitara). V tom istom roku prišla do skupiny na krátke obdobie Sandy Denny, budúca speváčka neskôr populárnych Fairport Convention a jednoalbumovej folk-rockovej formácia Fotheringay. Dave Cousins počul spievať Sandy Denny a oslovil ju. Kapela s ňou skúšala Cousinsove piesne šesť mesiacov. Nahrali demá v Londýne. Začali oslovovať vydavateľstvá, ale nikto s nimi nechcel podpísať zmluvu. Po známosti a kvôli financiám odišli do Kodane (pomohol im vtedy 15-ročný Tom Browne, priateľ Sandy Denny) a tam vo štvrti Rosenborg v roku 1967 nahrala skupina (Cousins, Hooper, Chesterman, Sandy Denny) 13 piesní. Sandy Denny dala skupine aj svoje vlastné piesne. Na albume spieva viac Tony Hooper ako Cousins. Nahrávku nikto v Anglicku nechcel vydať, stalo sa to až po úspechu Strawbs v roku 1973. Vtedy už bola Sandy Denny u Fairport Convention.

Album Sandy Denny & The Strawbs – All Our Own Work bol vydaný malým vydavateľstvom Pickwick Hallmark a je pesničkový, s dominantnými melódiami a veľmi príjemnou zmesou folk-rockovej invázie s nádychom anglických ľudových motívov. Tu sa prvýkrát ukazuje sila Cousinsových hudobných nápadov a dominantného spevu Sandy Denny. Dave Cousins však odmieta tvrdenie, že jeho hudba vychádza z anglickej ľudovej hudby, ako vzor z prvého obdobia udáva Beatles, Searchers, Boba Dylana a americkú hudbu.

Po nahraní albumu v Dánsku odchádza Sandy Denny a začína kariéru vo Fairport Convention. Nevidela veľkú budúcnosť s trojicou muzikantov a prebehla do už zabehnutej skupiny, kde vystriedala speváčku Judy Dyble. Sandy Denny, vlastným menom Alexandra Elene MacLean Denny (6. januára 1947 – 21. apríla 1978) svoj krátky život nezvládla a zomrela vo veku 31 rokov na následky zranenia, ktoré si spôsobila v opilosti. Trpela depresiami a sebapoškodzovaním. O svoje dieťa, dcérku Georgiu sa starala veľmi nevyrovnane, raz s maximálnou starostlivosťou, inokedy bez záujmu. Viac a viac sa u nej prejavoval návyk na alkohol, zomrela tesne pred tým ako jej manžel Trevor Lucas súhlasil s odpojením od prístrojov, ktoré ju držali pri živote. Bola považovaná za jednu z najlepších anglických folkových speváčok. Dave Cousins v neskoršom období jej venoval niekoľko svojich piesní. Jej (Sandyina) najznámejšia pieseň je Who Knows Where the Time Goes? naspievaná v mnohých verziách. Pre rockerov je známa ako jediná speváčka, ktorá bola vydaná na albumoch Led Zeppelin (IV). Tretia pieseň z prvej strany štvrtého LP The Battle Of Evermore, Sandy Denny spieva duet s R. Plantom a je tam skvelá.

Opustená mužská časť kapely podpisuje zmluvu a vydáva v začínajúcej malej anglickej pobočke americkej firmy Herba Alperta A&M Records svoj v podstate debutový album s rovnakým názvom ako kapela – Strawbs (1969). Všetky skladby už výhradne na tomto prvom albume napísal Dave Cousins, niektoré s pomocou Tonyho Hoopera. Je to stále folk-rock, kapela sa ešte nepustila do progresívneho rocku. Už sa na albume objavuje známe meno hudobného sveta Tony Visconti, je pod trošku nekonkrétnym označením – hudobné vibrácie. Jednička Strawbs je výnimočná tým, že kapela už predtým nahrala album so Sandy Denny a svoju zohranosť, muzikálnosť a cit pre melodičnosť už dokázala v plnej sile predviesť na tejto LP. Niet divu, že okamžite sa stali významnou skupinou v prvej vlne anglického folk-rocku. Dave Cousins svojimi hudobnými aranžmánmi posunul zvuk do malebnosti, začínajúcej prepracovanosti v nástrojovom obsadení. Niektoré skladby už boli predtým nahrané na nevydanej veci so Sandy. Pre A&M bolo spočiatku album veľkým sklamaním. Skupina Strawbs bola úplne prvým klientom, s ktorým vydavateľstvo vo Veľkej Británii podpísalo zmluvu. Dali kapele preddavok 30 000 libier a výsledkom bol podľa nich folkový staromódny album. Odborná kritika album ospevovala a mienkotvorné týždenníky Melody Maker a New Musical Express kapelu podporovali.

Strawbs vydávajú v 1970 v USA živý album Just A Collection Of Antiques And Curios nahraný v Londýnskom Queen Ellizabeth Hall. Bol to riskantný plán, vydať živú nahrávku ako prvú v Amerike. Nedosahuje výraznejší úspech. Pre nás je však podstatné meno Rick Wakeman, ktorý na “americkom” albume už virtuózne hrá. Už v tej dobe sa z Ricka stával klavírny a klávesový virtuóz, napr. jeho štúdiové nahrávky na hitových skladbách (Cat Stevens – Morning Has Broken, David Bowie – Space Oddity). Na basovú gitaru hrá John Ford, jeho basová hra sa mi veľmi páči a dáva zvuku Strawbs pre mňa výnimočný feeling. Živá nahrávka posúva zvuk folk-rockovej skupiny k mohutnejšiemu pesničkovému zvuku s rockovým nádychom a Wakemanov perfekcionalizmus sa prejavuje plnou mierou. Paradoxom je, že skupina si otvorila americké dvere cez kanadské Ontario, kde vždy mala búrlivých poslucháčov.

V tom istom roku Strawbs v Anglicku vydávajú LP Dragonfly. Rick Wakeman ešte nie je členom kapely (iba sa okolo nich motá), ale štvrtým sa stane violončelistka Claire Deniz (hrala iba na tomto albume). Dragonfly ponúka jemnejšie vyznenie piesní Dave Cousinsa. Nečakajte však dáky rockový nálev. Stále je to folk-rock s prvými prejavmi progresívneho rocku v ponímaní Strawbs. Nikdy neopustili vlny melodickosti a naturálneho, živočíšneho vidieckeho anglického vplyvu do ich hudby, neverím Cousinsovmu tvrdeniu. Zložitejšie rytmy, zložitejšie vokály a lepší, prepracovanejší zvuk. To je Dragonfly (Vážka). Presne ako tá vážka, krásne, priesvitné krídla s tenkým telom a Clairyne veľké husliská – violončelo, Claire by si zaslúžila oslavnú báseň. Dragonfly sa mi páči, veľmi, veľmi. Rick Wakeman pomohol a hrá v desaťminútovke The Vision Of Lady In The Lake.

Rok 1971 a skvelý album s drevenou čarodejnicou From The Witchwood. Niekde na Rockovici je recenzia. Ďaľší úder plnou ranou. Každý bude odmenený (moja reakcia na nejakú reklamu v TV), nikto nepríde skrátka. Tak sa dajú charakterizovať pesničky z LP From The Witchwood. Považujem za skvostný album tak ako Songs From The Wood od Jethro Tull. Dlhovlasý blonďák Rick Wakeman, konečne člen kapely, je supergeniálny, Dave Cousins ešte lepší a dohromady bomba. Kto ešte nepočul, musí. Tento čarodejnícky kus stojí za maximálnu pozornosť. Na albume znovu hrá na gitaru opäť prišelý Tony Hooper. Kapela menila svoje obsadenie, niekto odišiel, niekto prišiel, atď. Pri počúvaní albumov Strawbs vždy mám pocit, že niečo je iné ako u ostatných skupín, ktoré hrali týmto štýlom a zameriavali sa na silné melódie a nie veľmi útočili na ušné bubienky poslucháča. V jednom rozhovore Dave Cousins rozpráva, že jeho ladenie gitary odvodil z bendža, na ktorom tiež hrá. Tým pádom zvuk akustickej gitary je iný a možno to spôsobuje tú odlišnosť, ktorú stále cítim.

Na deň môjho narodenia v roku 1972 prichádza LP Grave New World. Nevyužitý a málo vyťažený Rick už spustil svoju úspešnú kariéru v progresívnej art rockovej úderke Yes. Dave Cousins a Strawbs to už dávnejšie vedeli a odchod Ricka nebol prekvapením. Rozišli sa v dobrom a sú priatelia dodnes. Ešte v nedávnej dobe spolupracovali. Prichádza klávesák Blue Weaver, úplne odlišný typ hráča na klávesové nástroje ako bol Wakeman a zvuk Strawbs sa posúva aj s jeho pričinením do hutnejšieho zvuku. Na Grave New World sa skladateľsky podieľa celá skupina Strawbs, buď ako celok, alebo jednotlivo. Produkciu už nemá Tony Visconti, nahrávacie štúdio však stále ostáva to isté: je to prevažne Morgan Studio. Skladby sú viac aranžované, plný orchestrálny zvuk, rôznorodejšie. Neviem, či by som tento album mal zaradiť medzi progresívny. Skôr sa mi zdá, že už dnes je to skôr výpoveď kapely, ktorá cítila svoju hudbu v melancholicko romantickej podobe s dôrazom na akustické nástroje. Hoci Blue Weaver vytvára svojimi klávesami rôzne hudobné koláže a symfonické zvuky na výslnie sa stále prediera melodičnosť piesní. Album je veľmi obľúbený a poslucháčsky prívetivý. Dá sa považovať za koncepčné dielo, skladba New World vychádza z krvavej nedele (Bloody Sunday) v Írsku. LP je o mladom mužovi, od narodenia až po koniec jeho cesty životom.

V roku 1973 prichádza na svetlo božie najlepší a najúspešnejší album The Strawbs – Bursting At The Seems (podľa hodnotenia kritiky a úspešnosti predaja). V roku 1972 nastúpil do skupiny spevák a gitarista Dave Lambert (predtým skupina Fire). Bubeník Richard Hudson bol v kapele zabehnutý už od roku 1969, basový gitarista John Ford už hral na živáku z Queen Elizabeth Hall, výborný klávesák Blue Weaver už hrával kadečo v kapele Amen Corner a živé striebro a nositeľ mena kapely na celé aktívne obdobie Dave Cousins sa dostali do obdobia najvyššieho tvorivého a hudobného levelu. Výsledkom boli dva obrovské singlové hity, najprv Lay Down (UK Charts 12. miesto) a následne Part Of The Union (UK Charts 2.miesto). LP sa dostala v UK Album Charts na 2. miesto a kapela podnikla veľmi úspešné turné po Veľkej Británii a album sa objavil aj druhej stovke amerického rebríčka. Paradoxne pôsobí, že počas nahrávania najúspešnejšieho albumu sa kapela rozpadávala a následne aj skoro rozpadla. Vznikali hudobné a osobné trenice medzi hudobníkmi. Dave Cousins to riešil nahrávaním svojho prvého sólového albumu. Je v niečom podobné ako Strawbs, ale niektoré skladby sú len s klavírom, a la capella. LP The Two Weeks Last Summer / Dva týždne minulého leta nahrával Cousins s Rogerom Gloverom z Deep Purple, Jonom Hisemanom z Colossea, Rickom Wakemanom. Zo svojej domovskej kapely mu pomohol práve prichádzajúci Dave Lambert. Sólovka samozrejme zapadla nepovšimnutá a s malým ohlasom. Tu sa zmienim aj o tom nešťastnom krátkom “THE”. Každý to píše inak, raz s, raz bez. Nikto sa z toho nevie vysomáriť. Sám Cousins hovorí, že už sú Strawbs. Dôvod? Lenivosť. Nikomu sa to totiž nechce písať “The”. A ja som tiež medzi nimi. Takže Strawbs.

Bursting At The Seams (1973)

                                  /Slamky – Praskanie vo švíkoch/

1. Flying (Dave Cousins) 4:51
Vzdušný, echovaný akustický úvod s jemným nástupom spevu a vzápätí atmosféra s voľným, slobodným letom v oblakoch. Nástroje sú málo efektované a majú prirodzený zvuk. Blue Weaver sa dostáva do skladby na klávesoch vo zvuku píšťal. Krátky muzikálny predel ukončuje hudobná melanchólia. Spev je s vokálmi, ktoré sú s veľkým echom doprovodom peknej piesne. Dave Cousins zviera v rukách banjo, ktoré dáva skladbe pestrosť. V piesni je počuť aj “vibrácie” Tonyho Viscontiho, ktorý sa evidentne pohral s rôznymi akustickými percusiami a dodal “šperky” do nahrávky. Text je nádhera sama o sebe, chlapec a dievča, najprv každý samostatne zbitý osudom skúsia slobodný let, potom spoločne letia, aby boli znovu slobodní, tak ako vtáky. Pekné.

2. Lady Fuchsia (John Ford/Richard Hudson) 4:00
Druhá skladba neopúšťa atmosféru úvodnej leteckej piesne. Pomalá a ľúbivá melódia znovu so spevom, ktorý je doprevádzaný zborom. Páči sa mi malá hudobná vyhrávka/vsuvka pred druhou slohou v skladbe. Tá sa vzápätí stále objavuje viac a viac. Ak niekto nespoznal nástroj, ktorý opisujem ako “vsuvku” je to indický sitar. Nástroj s priveľa strunami aby ho zvládol hocikto, ale ten zvuk, ktorý vydáva je jednoducho úžasný. Lady Fuchsia je toho dôkazom. Text skladby je temný a nepekný, dieťa, ktoré nikto nemal rád a nemalo priateľov stojí na hradbách nad mestom. Je to už dospelá Lady Fuchsia a rozmýšľa nad skokom do hĺbky, ktorú na hradby doviedol neprajný život a nikoho nikdy nezaujímali jej ťažkosti. Skočí? Na sitar hrá drumeník Hudson, pána beka, naozaj dobre.

3. Stormy Down (Dave Cousins) 2:46
Rezkejšia, rytmickejšia pieseň. Dnes budeme počúvať stále frotmena s bujným vokálovým súzvukom ostatných strawbsákov. Na tomto albume sa mi páči hra basového gitaristu. Dobré a úderné basové hĺbky sú jasne čitateľné a bezchybné. Už názov napovedá, že sa v texte zmietame v nevľúdnom počasí, nepeknom na myšlienky, nepeknom na všetky činnosti a pohľady. Môžete v korunách stromov vidieť aj diabla. Dokonca aj chladný mesiac na oblohe kreslí v oblakoch čudesné tváre. jedným z nich je Boh a spevák (Dave Cousins) kričí “Stormy down”.

4. Down By The Sea (Dave Cousins ) 6:20
Dole pri mori v podaní Judas Priest v zrýchlenom tempe by bola totálkou. Predstavte si dve krákajúce gitary s úvodným riffom. V Cousinsovom podaní sa jedná o výnimočne dobrú skladbu. Akustická gitara s klávesmi, aby všetko prešlo do rockovej skladby. Túto tvár Strawbs poznávame až na tomto albume. nevadí mi slabá dravosť spevákovho spevu a trošku malá priamočiarosť. Stále ma udivuje skvelá hra Johna Forda na basu. Down By The Sea má dve polohy rockový úderný obraz a jemná citlivá pocitovka. Orchestrálny monumentálny záver je skvelým výkričníkom. V texte skladby sa objavuje slovo z názvu LP (Seams) v súvislosti so severným vetrom, ktorý trhá budovu vo švíkoch. Which tears their building at the seams. Text je znovu ponurý a zobrazuje neľahký údeľ námorníckeho života (sloboda a pritom nebezpečenstvo), opustené ženy námorníkov, ktoré čakajú na návrat svojich mužov a nedočkajú sa ich. Táto skladba mala pôvodne uzatvárať prvú stranu LP.

5. The River (Dave Cousins) 2:22
Nálada z orchestrálneho záveru sa zachovala a niekedy mi veľmi pripomína Genesis s Gabrielom. Ak si myslíte , že Cousinsova rieke tečie ste na omyle. Rieka netečie a ani nebude. Má to zrejme viac dôvodov, ale priznám sa veľmi som ich nepochopil a a tak radšej teraz mlčím.V dvojici skladieb Down By The Sea/The River je riadny zmätok. Strawbs nahrávali obe skladby tak, že The River bola prvou a Down… dvojkou. Pri lisovaní LP platne však zohrala obrovskú úlohu dĺžka skladieb a orchestrálny mohutný záver Down By The Sea. Skladby boli preto prehodené v poradí a The River uzatvára pôvodné vydanie LP strany A. Je to obrovská škoda a vôbec sa to nedá v dobrom pochopiť a tak strana A vyznie trochu rozpačito.

Technologicky len dodám, že záverečné drážky hociktorej LP s rýchlosťou 33 1/3 sú vždy problematické a fyzikálne zákony sa prejavujú v absolútnom meradle. Pomalá relatívna rýchlosť 33 1/3 sa znižuje a pritom je v drážke viac informácií. Výsledkom je menej výšok, menej dynamiky, väčšie skreslenie. Preto aj na LP platniach sú najvernejšie frekvenčne a dynamicky snímané hrotom ihly prvé skladby z vonkajšieho okraja LP, preto sú tam hity, najlepšie skladby albumu a tak ďalej. Laicky povedané jedna otáčka/ dráha ihly z vonkajšej drážky je omnoho dlhšia ako jedna otáčka od stredu, pritom hustota informácií je opačná. Porovnateľné s rýchlosťou magnetofónovej pásky. Profesionálna rýchlosť je 38cm/sek a komerčná 9,5 cm/sek. Dnes sa vydávajú exluzívne LP platne aj s rýchlosťou 45 ot/sek. je to práve pre skutočnosť, ktorú som napísal vyššie. Ak máte možnosť vybrať si, vždy voľte LP rýchlosť s 45 otáčkami. Nemôžete stúpiť vedľa.

6. Part Of The Union (John Ford/Richard Hudson) 2:55
Najväčší hit The Strawbs spôsobil kapele nemalé problémy. Aj ja som sa dal nachytať a dlhé roky som považoval Part Of The Union za merítko kvality a hudobného zamerania skupinu. Ako som už v úvode napísal bola to u mňa skupina jedného hitu, päť minút slávy, ktoré už nikdy nedokázala zopakovať. Pritom Part Of The Union úplne odbočuje od zvuku kapely a jej cítenia. V každom prípade je to však veľmi dobrá skladba, vynikajúco vystavaná s hymnickým refrénom. Neskorší príbeh skladby je spájaný so štrajkami za zvýšenie miezd, zlepšenie pracovných podmienok, s odborovými organizáciami rôzne po svete. Bola použitá taktiež v reklame. Kapela Strawbs nemala v úmysle vytvoriť adresnú skladbu pre odborárov v Anglicku. Ale čas povedal a chcel inak.V roku 1972 nahrával Dave Cousins svoj sólový projekt Two Weeks Last Summer. Dvaja členovia Strawbs Ford a Hudson zložili skladbu a chceli ju vydať pod menom “Brothers”. Pri nahrávaní im pomohol Coleman a Blue Weaver. Album Bursting At The Seams sa nahrával veľmi rýchlo, Strawbs mali málo hudobného materiálu ( kvôli sólovke Cousinsa) a tak pôvodnú nahrávku Part Of The Union znovu nahrali a Cousins súhlasil s pridaním do playlistu nového LP. Neskôr skladba s pôvodným zvukom z prvej nahrávky vyšla na sampleri 1. Hlavný vokál spieva basový gitarista John Ford, skladateľ piesne. Hudobne je v skladbe urobená skvelo basová gitara (skúste si ju vypočuť akoby oddelene od ostatných nástrojov a spevu), skoro rock&rollový sólový klavír vyzerá ako skrytý vtip zo začmudenej krčmy. Pri pátraní po skladbe som sa stretol aj s ospevovaním hry Ricka Wakemana v nahrávke tejto skladby. Je to hrubý omyl, ten už bol dávno preč a na klavíri hrá spomínaný Blue Weaver. Ďaľšou zaujímavosťou je, že v rámci pár taktov a rytmicky presných úderov na bubon (presne tri údery) a správnou basovou rytmikou dokáže kapela nastoliť tak priamočiaru atmosféru pochodovej piesne. Doteraz sa hovorí o skladbe v dvojitom význame bolt to žart, alebo to textár Hudson a skladateľ Ford mysleli vážne? Text napovedá, že to mysleli odborársky a vážne. Pieseň začína odhodlane:
Teraz som odborár
Ohromený tým, čo som,
hovorím, čo si myslím, že spoločnosť smrdí
Áno, som odborár

A končí taktiež absolútnym:
Nechápeš ma, som súčasťou únie
Až do dňa, keď zomriem.

A napriek tomu sú tu polemiky o význame skladby. Ale angličtina sa dá zvŕtať rôznymi spôsobmi a keď je text nejasný takto to dopadne. Týka sa to hlavne strednej časti textu, kde nie ja jasné ako to textár myslel. K dvojakému významu dopomohol aj televízny záznam v Top of the Pops, BBC, kde bubeník Richard Hudson drží na pleciach veľký bubon s nápisom ” Asociovaná únia Strawbs/slamených) robotníkov”. V rámci Top of the Pops a podobných reláciách, ktoré sa v tom čase robili je krásne vidieť ako technika pokročila dopredu a playback sa už v dobrých hudobných televíznych reláciách nerobí. Je to naživo. Dokonca vzhliadnutím záznamu obrovským počtom divákov považovala Johna Forda za frontmena skupiny, čo nikdy nebola pravda.

7. Tears and Pavan
(Tears -Dave Cousins, Pavan – John Ford/Richard Hudson) 6.37
Pomalá epická skladba dvojskladba. Decentné bicie s Cousinsovým melancholickým spevom. Skladba sa rozvíja s pomocou kláves Blue Weavera do genesovskej gabrielovskej podoby. Toto je klasický anglický progresívny rock. Kapela sa postupne dostala do svojho progresívneho obdobia. Čembalo urobí predel do historickej skladby : zrejme môžeme povedať renesančnej hudby. Nič iné ako predstava veľkej kráľovskej sály s tlieskajúcim tanečníkom (šašom) pred kráľom. Z renesancie sa dostaneme pozvoľna do rockovej súčasnosti a skladba je pekná, veľmi pekná. Má evidentne dve časti, slzy a tanec (pavan). Text je obrazný/preklad nie je doslovný: Kde sú Slzy, ktorými by si mala plakať, lebo si smutná, unavená svetom a hlas máš tichý. Napriek tomu počujem Tvoj smiech a srdce, ktoré bije ako krídla divej husi a cítim Tvoju lásku.
Druhá časť: Pavan, text: Milá moja choď spať,noc ešte len začala, ja Ti ešte musím zahrať veľa piesní, kým noc skončí.

8. The Winter And The Summer (Dave Lambert) 4:09
Pekná a citlivá Lambertova pieseň. Veľmi mi úvod pripomína vianočnú pieseň EL&P Greg Lake – I Believe in Father Christmas. Greg vybrnkáva na akustickej gitare úvodné intro, ale spev už veľmi pripomína Lambertovu melódiu, alebo je to naopak.
Prvé slová textu Lakeovej piesne sú: They said there’ll be snow at Christmas They said there’ll be peace on earth.
A Lambertovej: Looks around with angel face (evidentne kratší text). But instead it just kept on raining.
Nechcem rozhodovať, kto bol prvý a kto sa komu podobá. Hudba je tak zložitý a mnohosmerový element nášho života, že nie je možné, aby dve piesne nemohli byť náhodne podobné v určitej chvíli. Po prvom odspievanom texte samozrejme prichádza už úplne odlišná skladba, ktorá už nemá nič spoločné s hitom Grega Lakea. Už je to veselšia a rytmickejšia verzia s rozprávaním o lete a zime v spoločnom slede. Zima a leto znamenajú rýchlosť utekajúceho času. Text je znovu veľmi dobrý a hovorí o zaľubenosti a láske, ktorá sa nenaplnila a nič z nej neostalo ani v spomienkach, hoci v mysli vyskočí čo by všetko mohlo byť, keby sa to bolo stalo. Rockový nádych pridá gitarou Lambert v druhej polovici piesne. Sám aj spieva a samozrejme je to cítiť na otvorenejšom hlase a frázovaní. Rozdiel medzi zimným a letným obdobím je každému jasný – ale tu je to prežitý život, pekná alegória.

9. Lay Down (Dave Cousins) 4:32
Text náboženský odvodený z 23. žalmu. Poznala ho (žalm 23.) aj Sandy Denny a pracovala s ním. Žalm (báseň) napísal kráľ David a Dave Cousins ho parafrázoval. Toto je hitová vec, jednoduchá, rocková s pekným aranžmánom. Basa a bicie veľmi dobré, Dave Lambert na sólovej gitare pekne plní hudobný priestor a jednoduchá melódia núti pridať sa a spievať. Blue Weaver sa veľmi nehral so zvukom kláves, cíti rytmus kapely a veľmi dobre hrá v celej piesni. Strawbs prejdú v závere oblúčikom do inej melódie na pár sekúnd, aby sa rockovo vrátili k ústrednej melódii. Spieva Dave Cousins.

10. Thank You (Dave Cousins) 2:15
Školská ďakovačka je už iba doplnkom skvelého albumu, ktoré naozaj praská vo švíkoch. Je to priehršť a zmes hudobných nápadov, tajne skkrytých pod zámienkou melodickej roztopašnosti a muzikálneho umu celej kapely. Či už skladateľskej, textovej, alebo skvelého muzicírovania.

Nemohol som urobiť recenziu jedinej platne Strawbs bez povšimnutia ich kariéry od začiatku a zabudnúť pritom na diela, ktoré pred Bursting At The Seams vyprodukovali. Zahrnul som do recenzie množstvo faktov, poznatkov a vlastných názorov. Všetko čo som napísal, je stále mizivé množstvo, čo by sa dalo napísať a povedať. Viem, že Strawbs nemajú šancu osloviť tisíce, ale kto sa chce zaoberať kapelou, ktorá naozaj v Anglicku je výnimočným zjavom, má šancu a dúfam, že som urobil malý odrazový mostík.

Po vydaní Bursting At The Seams nastalo koncertné turné v Anglicku a potom v Amerike. Spoločne strávené chvíle počas dlhých dní a nocí ešte viac priliali oheň do tlejúcej vatry a nastalo sťahovanie. Neostal kameň na kameni. Pár švestek si zbalil John Ford, Blue Weaver a Richard Hudson. V rozpadnutej skupine Strawbs ostal iba zakladateľ Dave Cousins a najnovší člen Dave Lambert. Ďaľšia éra Strawbs mohla začať. A začala perfektným albumom Hero And Heroine.

O tom potom. Možná příště… až se jednou vzbudím a nebude nic v plánu, jenom drncat nohama a myslet na budoucnost.

Bursting At The Seams je dobrý album. Páči sa mi jeho rôznorodosť, hitové melódie a strawbovská melancholičnosť s peknými gitarami, exluzívne dobrou basou a tiež dobrými bicími. Mám tri vydania LP (nejako sa mi to pri nákupe LP -čok podarilo) anglické, holandské a nemecké. Sú skoro rovnako dobré, nepostrehol som dáky veľký rozdiel. Stále vychádzajú nové reedície, čítam, že sú výborné a nástroje sú lepšie čitateľné a priezračnejšie v remasteroch. Priznám sa, že po tom nepátram, lebo moja zbierka prvých vydaní LP od prvotiny Strawbs (1969) až po Deadlines (1978) mi bohato stačí na pochopenie a absolútnu obľúbenosť skupiny. Nemám samozrejme ich cenový zberateľský trhák ( vydaný v počte 99 ks). Vypátrajte si na internete, názov a cenu a ak Vás to zaujíma, investujte.

Myslím si, že Slamka (nie slama) je v myslení Davea Cousinsa neskutočne silná. Po toľkých rokoch odchodov a príchodov, rôznych životných osudoch je neskutočne pozitívne pozrieť sa na muzikantov, technických robotníkov, bez ktorých by žiadna nahrávka neuzrela svetlo sveta a vidieť, že staré mená z najlepšieho obdobia skupiny sú stále tam, na booklete poslednej LP Settlement. Blue Weaver, John Ford, Dave Lambert a ďaľší, ktorí prišli až po období, ktoré som si všímal. O tom je hudba, dobrá hudba spája ľudí a Strawbs ju vytvorili, majú o čosi viac ako 300 piesní.

Bursting At The Seams dávam 4 hviezdičky z 5, aj keď priznám sa dobrovoľne, že tá štvorka praská vo švíkoch.

ZOSTAVA:
Dave Cousins – spev, gitara, banjo
Richard Hudson – bicie, sitar, vokály
John Ford – basová gitara, spev
Blue Weaver – klávesy, organ, klavír, melotron,
Dave Lambert – gitara, spev

NOTES:
Štúdio: Sound Techniques London, The Manor, Morgan Studios
Zvukár: Tom Allom
Produkcia: The Strawbs

Album: Bursting At The Seams
Autor: Strawbs
Žáner: Rock, Prog Rock
Vydavateľstvo: A&M Records
Rok: 1973
Formát: LP
Počet skladieb: 10
Zdroj: LP, A&M Records, AMLH 68144