Creedence Clearwater Revival – Bayou Country (1969)

Veľakrát zabudneme na svoje prvé jednoduché lásky a prekryjú ich tie ďalšie, zložitejšie a hlbšie. Držím v rukách LP skupiny, ktorá písala moje prvé hudobné stretnutia v detskom veku. Nostalgicky myslím na dobu, kedy som nič veľmi neriešil a hudba z rádia bola iba spestrením rušného života.Creedence Clearwater Revival hralo aj slovenské rádio a ich hity na prelome desaťročia 60/70 som miloval. Bola to zároveň druhá skupina, kde som vedel všetky mená hudobníkov a aj na ktoré nástroje hrajú. Samozrejme, prvou boli Beatles.

Creedence Clearwater Revival boli americkou skupinou z El Ceritta, blízko San Francisca. Ich nemenná zostava až po odchod Toma v roku 1972 bola táto. Tom Fogerty ( starší brat Johna) hral na doprovodnú gitaru, John Fogerty – spev a sólová gitara, Stu Cook – basová gitara a Doug Clifford – bicie. Chlapci hrali od roku 1959 ako Blue Velvets, neskôr ako Golliwogs. V januári 1968 sa premenovali na Creedence Clearwater Revival. Prvé meno bolo podľa mena Tomovho priateľa, ktorý sa volal Clerence Newball (skomolenina na Creedence), Clearwater bolo podľa reklamy na “Čistú vodu” a Revival znamenal znovu spojenie starej kapely pod iným názvom.


Zmena mena bola na základe požiadavky majiteľa vydavateľskej firmy Fantasy, Saula Zaentza, ktorý im ponúkol zmluvu v roku 1967. Skupina sa presadila v amerických rádiách svojím coverom piesne Suzi Q a nahrala debutový album Creedence Clearwater Revival, vydaný v júli 1968. Hlavnou osobnosťou sa stal John Fogerty. Skladal piesne pre skupinu, svojím hlasom vytvoril základný poznávací prvok a z vydavateľstva, ktoré nič neznamenalo, urobil prosperujúcu firmu. Za krátke obdobie mali veľmi veľa hitov a ich platne sa veľmi dobre predávali v miliónových nákladoch. Vrátim sa na ich začiatok, do roku 1969. V šesťdesiatom deviatom vydali tri albumy za osem mesiacov (január – apríl – august), to zrejme nikto iný ešte nedokázal a natrvalo sa zapísali do rockovej histórie. Budem sa venovať prvému z trojice, Bayou Country.

Creedence Clearwater Revival – Bayou Country (1969)

V poradí druhý album Creedence Clearwater Revival vyšiel 5. januára 1969 na značke Fantasy. Po menšom spomínanom hite Suzi Q (11. miesto Billboard) sa skupine konečne podaril prielom v kariére. Už desať rokov hrali pod inými názvami a ich sľubná kariéra sa začala prebúdzať k životu. Zároveň však začali prvé trenice a nezhody v rámci kapely. Dovtedy hlavný člen skupiny Tom Fogerty strácal svoje vedúce postavenie a jeho mladší brat John sa stával vodcom, čo sa bratovi nepáčilo. Bayou Country je Johnovo dielo, spieval, hral na sólovú gitaru a zložil všetky skladby, okrem jednej coververzie. Piesne niekedy pripomínajú južanský rock, ale vtedy skupina vôbec nič o juhu nevedela. Na Bayou Country je aj absolútny hit skupiny, Proud Mary, ktorým dobyli Ameriku a pieseň sa v neskoršom čase dočkala mnohých interpretácií (Ike & Tina Turner).

STRANA A

1. Born On The Bayou (5:16)
Prvá skladba, ktorá je spojená so slovom Bayou. Je to pomalá bluesová skladba, niekde som sa dočítal, že je to swamp rock (spája formy blues, folk, soul, country, rock ‘n’ roll a psychedéliu). Čosi, čo mi nič nehovorí a označovanie všetkého možného do škatuliek mi niekedy vadí viac ako si myslím. Pre mňa je to pieseň, kde sa čistý a jasný zvuk všetkých štyroch muzikantov presne drží rytmickej sekcie basa/bicie a Fogertyho drapľavý priebojný agresívny hlas vytvára dojem, že niekde sedím v člne v Luisianne a pozerám na pomaly tečúcu vodu, len tak leňoším a oddávam sa “Born on the Bayou”. Mám dve verzie LP, pôvodnú originálnu od Fantasy a remastrovanú v Abbey Road na halfspeed technike. Obe sú skvelé, prvý originál je viac jasnejší a ebyroďácky hlbší s lepšímy basmi a priezračnejším zvukom. Abbey Road to robí skvelo, basa a kopák nie sú jeden zvuk, ale o tom potom. Atmosféra nahrávky skupiny sa nedá rozmeniť na drobné, je to skvost. Páči sa mi ten gitarový zamatový úvod s brejkmi bicích a Fogertyho nástup do spevu. Tom Fogerty hrá výborne doprovod a niekedy sa pridá k sólu svojho brata. Jasná a dobrá voľba pre otváračku platne.

2. Bootleg (3:03)
Bootleg začína akustickou gitarou a pridajú sa bicie. Nie je to rytmicky nič výnimočné. Bum-čvach. Akustická gitara udáva rytmus s rytmickou dvojkou, John na elektrickej gitare bez efektu hrá jednoduchý akcentovaný riff. Dupavá skladba v rýchlom rytme vzápätí končí. Neviem, môže byť.

3. Gravyeard Train (8:37)
Tento vlak sa veruže pomaly rozbieha. Prím na basovej gitare Stu Cooka. Budeme prešľapovať veľmi dlho na mieste, aby sme sa dostali z bodu A do bodu B. Rytmicky basa/bicie, elektrická gitara pridáva kudrlinky do sterilného rytmu, ktorý zdá sa nemá nič šancu ohroziť. John Fogerty občas zajačí v speve a snaží sa pridať dramatičnosť do skladby. Rajdka bicmena sa ozýva akosi zďaleka a kapela pridáva fúkaciu Johnovu harmoniku. Harmonika je druhýkrát nahraná v inej stope a pritakáva prvej dominantnej. Nič, len basa a bicie, potom sa dostávame o krok ďalej. Už sme v polnoci podľa textu/spevu, ale hudobne stojíme na koľajišti bez pohybu. Basa robí tun-tun-tun-tuntutu, stále dokola, pôjdem asi na kávu. Tu už nemám čo získať, iba strácam čas. Jaj, Bože!

STRANA B

4. Good Golly, Miss Molly (2:44)
Rock’n’ roll Little Richarda (zložili Robert Blackwell, John Marascalco) vo Fogertyho úprave. Dobrý rokenrol, zobúdzam sa a viem, že tí Krídens nie sú zlí. Normálna zábavová kapela rokenrolujúca na plné obrátky. Text je vraj iný ako spieva Richard, neriešim, stačí mi slogan piesne o viac ani po toľkých rokoch nemám záujem. Pekná vec.

5. Penthouse Paper (3:39)
Meno/Slovo Penthouse je mi známe už od nejakej doby. Neviem, či som na spoločnej frekvencii s Johnom Fogertym. Bluesová skladba, razantne hraná a prvýkrát počujeme agresívnejšiu sólovú gitaru. Tentokrát sú bicie nahrané dobre a celkom sú vpredu, takže sú počuť aj tom-tomy. Činely v tej dobe neboli tak zvučne nahrávané, kvôli možnému skresleniu na analógovom páse, preto aj u Creedence Clearwater Revival zvuk bicích nezodpovedá reálnemu zvuku, ktorý Doug Clifford vytváral. Penthouse Paper je rezká skladba a nevymyká sa vtedajšiemu trendu skupiny.

6. Proud Mary (3:09)
Najväčší hit skupiny v tej dobe. John Fogerty vraví, že to bola prvá dobrá skladba, ktorú dovtedy napísal a už na začiatku vedel, že má veľký potenciál. Napísal ju dva dni po prepustení z vojenskej služby. Prvýkrát na Bayou Country skupina začína v úplne inom zvuku. Surová dravosť a bluesová nostalgia sú preč a od prvého tónu ideme do pekne vystavanej melódie a s veľmi príjemným uchu lahodiacim zvukom. Táto malá šablónka sa neskôr bude opakovať aj pri iných hitoch skupiny, ktoré budú sypané ako z rukávu v rýchlom slede. Pár úvodných inštrumentálnych taktov s melódiou piesne, potom dobrácky Fogertyho vyšší spev, opustil chrapľavý agresívny tón a po prvej slohe príde spevný, ľahko zapamätateľný refrén, ktorý je akcentovaný sólovou gitarou. Pieseň ide do druhej slohy s refrénom na konci a potom prichádza sólo na gitaru. Všetko je napodiv veľmi jednoduché, rytmicky nenáročné, páčia sa mi brejky na bicích, doprovodná gitara, jednoducho všetko. Jednoduché aj pre mňa, najväčšia perla albumu.

7. Keep on Chooglin (7:43)
Prvé čo ma udivilo pri porovnávaní dvoch vydaní platne bolo, že na remasterovanej verzii z Abbey Road, kde sa originálnych magnetofónových pásov dotýkali tí najväčší machri súčasného halfspeed ošiaľu, bolo ponechanie šumu v nahrávke. A pritom sa dá veľmi jednoducho odstráníť, netreba žiadne machrovanie. Bluesová predlhá skladba, John na elektrike strúha prvý riff a basa a bicie sa pridávajú. Činely Douga Clifforda sú v mizivom pomere ku gitarám a určite dnes by boli inak mixované a nahraté. Beriem to tak, že asi veľmi nemysleli na bubeníka vzadu, hoci crash a ride sa trasú stále v rytme basy. Znovu neodmysliteľná dylanovská harmonika. Zahrá si sólo a Tom Fogerty bol určite spokojný so svojím doprovodom na gitare. Basa dudlá a dudlá, dudluj dudlista. John ide do sólovej kvílivej časti, basista robí brejky v melódii. Trošku rytmus rock’n’ rollu a znovu spev. Dobrá, priam perfektná záverečná bodka. Zrodila sa veľmi dobrá skupina a ešte lepší album.


Bayou Country otvoril pomyselnú bránu Creedence Clearwater Revival k trojici LP z roku 1969. Môžeme namietať, že vzhľadom na dĺžku všetkých troch platní dohromady je to diskutabilné. Veľa piesní Fogertyho a spol. bolo krátkych a kľudne ich mohli nahrať dlhšie, ak by mali záujem. Chceli tvoriť hity, čo sa im aj podarilo a “rádiová minutáž” bola vopred daná. Ich hudba bola v mnohom inšpiratívna pre iné skupiny i umelcov naprieč celou Amerikou a nechcem teraz písať o tom, kam a do akej škatuľky ich treba zaradiť. Po dlhej dobe od vydania a po neslávnom spore Johna Fogertyho s vydavateľom a ostatnými členmi skupiny vyšli na svetlo niektoré skutočnosti, ktoré vnášajú viac svetla k nahrávkam. Ostatní muzikanti hovorili, že skupina veľmi veľa skúšala a hrali denne 3-4 hodiny pred nahrávaním albumu. Takže veľa vecí spoločne dotvorili a to, že John je podpísaný pod všetkými skladbami, je už iná téma. Tak to ale chodí a to už nikto nezmení a aj načo.

Ešte pár riadkov k spomínaným verziám na vinyle. Rozdiel nie je tak závratný, že musíte nutne kupovať nové remastrované vydanie Milesa Showella, ak máte starú originálnu LP, ktorá nepraská a je v dobrom stave. Milesova verzia má menej šumu, viac basov a celý zvuk je posunutý hlbšie. Má omnoho vyššie rozlíšenie. Nie sú však zmenšené výšky, hoci na prvý pohľad/počutie sa môže zdať, že stará kópia je lepšia, nie je tomu tak. Pri správnej aparatúre, ktorá dokáže zahrať aj malé nuansy a nízke kmitočty, ktoré nie sú buchom-hlukom, rozdiel je badateľný a výrazný. Preto sa vyvarujte dať na niekoho, kto tieto akože “hodnotenia” plácne len tak z voleja a vôbec nevie, o čom hovorí.

Moje hodnotenie je v rámci celej ich diskografie (vydali 7 albumov) – 3,5 z 5 hviezdičiek.

Creedence Clearwater Revival:
John Fogerty – spev, sólová gitara, harmonika, klavír, perkusie
Tom Fogerty – rytmická gitara, vokály
Stu Cook – basa
Doug Clifford – bicie

John Fogerty – producent, manažer
Hank McGill – zvukár
Allen Zentz – mastering
Miles Showell – remastering Abbey Road /2019/

Bayou Country Book Cover Bayou Country
Creedence Clearwater Revival
Rock, Blues Rock, Southern Rock, Rock&Roll
Fantasy
1969
LP
7
LP Fantasy 0888072048720 /2019/

4 názory na “Creedence Clearwater Revival – Bayou Country (1969)”

  1. CCR poslouchám už 40 let a můj vztah je k nim zcela mimořádný. Nedají se oposlouchat a z jejich hudby cítím neskutečný optimismus v takové síle, která je málokde. Proto potěší při každé náladě. Před lety jsem četl nějaké zhodnocení (už nevím od koho – George Starostin?), kde byl závěr, že CCR jsou rocková kapela, tak jak rock vznikl a oni ho tvořili, zcela bez přívlastků a nemůžou se řadit do žádné jiné škatulky než rock. Žádný jižanský rock tam není ani to blues tam necítím. Jenom kořeny rockové hudby, když vznikala.

  2. CCR byla také jedna z kapel, od které jsem měl desku nejdříve. Konkrétně Cosmo’ s Factory, která se k nám dostala v památném indickém vydání Dum-Dum a je spolu s Pendulum moje nejoblíbenější. Předchozí desky mám rovněž rád, ale přece ne tak jako ty zmíněné dvě. John Fogerty je dodnes ve formě, o čemž svědčí živá DVD, jejíchž náplni vévodí hlavně skladby z éry CCR.

  3. Kapela Creedence Clearwater Revival bola medzi prvými formáciami na CD v mojej zbierke, ale od priekupníkov. Časom som sa rozhodoval o zakúpení kompletnej diskografie, ale nakoniec som zostal u tej svojej “originálnej” výberovky, natrieskanej hitmi…
    Lyaend, díky za recku!

  4. Creedence Clearwater Revival pre mňa stelesňujú Ameriku. Nič autentickejšie hádam ani nepoznám. Osobne mám najradšej album Willy And The Poor Boys, lebo Down On The Corner, Cotton Fields a Effigy. Ale ich tvorba je vzácne vyrovnaná.

Pridaj komentár