C | CITIZEN CAIN | RECENZIE | Somewhere But Yesterday

Citizen Cain – Somewhere But Yesterday (1994)

komentárov 6

Myslím si, že každý skutočný fanúšik gabrielovskej éry Genesis a fishovskej éry Marillion by sa mal vrhnúť po tomto, v poradí druhom, albume tejto skupiny ako vyhladovaný pes po čerstvej kosti. Reprezentatívne dielo!

Škótska kapela Citizen Cain je presne tým (aspoň na prvých dvoch štúdiovkách určite), čo majú najradšej staromilci pôvodného britského art rocku. Spevák Cyrus je svojou farbou hlasu, vokálnou štylizáciou, naliehavosťou a dramatičnosťou kdesi uprostred medzi dvoma frontmanmi vyššie uvedených kapiel – Peterom Gabrielom a Derekom W. Dickom, nám všetkým známym pod menom Fish. V žiadnom prípade však Citizen Cain nie sú plagiátom raných Genesis alebo Marillion. Skupina má príliš charakteristický vlastný sound, tak ako je nakoniec originálny aj vokál Cyrusa.

Minutáž Somewhere But Yesterday je podľa môjho obľúbeného vzorca: 10+10+25+10, so zaujímavými, krátkymi vyhrávkami medzi jednotlivými nosnými skladbami. V hovorenej pasáži A Word In Your Ear na konci najdlhšej piesni albumu Cyrus dokonca evokuje Iana Andersona z Jethro Tull.

Dlhé kompozície sú vôbec štandardnou záležitosťou na prvých troch albumoch skupiny, vydaných u Cyclops Records. Žiaľ, po Somewhere But Yesterday sa sila tandemu Cyrus (spev), Stewart Bell (klávesy) až príliš zvýraznila na úkor rovnocennosti ostatnej inštrumentácie, dôsledkom čoho boli následné personálne rošády na ďalších postoch v kapele. Somewhere But Yesterday je tak prakticky najvýraznejšie kolektívne dielo pod hlavičkou Citizen Cain. Ale je to dielo skutočne brilantné.

SKLADBY:
1. Jonny Had Another Face / Parallel Lines (10:30)
2. Junk and Donuts / An Afterthought (9:21)
3. To Dance the Enamel-Faced Queen / Beyond the Boundaries (10:24)
4. Somewhere but Yesterday / A Word in Your Ear (25:40)
– I. Owls (1:47)
– II. Obsessions (5:41)
– III. The Ballad of Creepy John (3:52)
– IV. Echoes – The Labyrinth Penumbra (4:47)
– V. All the Sin’s Men (4:44)
– VI. Farewell (2:31)
– A Word in Your Ear (2:18)
5. Strange Barbarians / The Mother’s Shroud (11:50)

ZOSTAVA:
George Scott “Cyrus” – vocals
Alistair MacGregor – guitar
Stewart Bell – keyboards
Andy Gilmour – bass
Nick Arkless – drums

Somewhere But Yesterday Book Cover Somewhere But Yesterday
Citizen Cain
Prog Rock
SI Music
1994
CD
5
CD: Cyclops ‎– CYCL 049 /1997/

6 názorov na “Citizen Cain – Somewhere But Yesterday (1994)”

  1. Himbajs, to je podoba s Gabrielem, až jsem se lekl. Myslím, že v porovnání s debutem udělal George Scott “Cyrus” pořádnej posun vpřed. Prvotina Serpents In Camouflage mě moc nezaujala, ale tohle album se mi líbí. Obsahuje nejenom pěkné melodie, ale i prvotřídní klávesy a na ty já jsem kadet.
    Mayak, díky za recku, placka Somewhere But Yesterday mi sedla.

  2. Pustil som si ukážku a tomu genesisovskému porovnaniu sa človek asi naozaj nevyhne. Každopádne kapelu registrujem podľa mena, ale bližšie som sa k nej nedostal, predsa len neoprog prakticky nepočúvam. Je to príjemná muzika, na tieto recenzie z oblastí, o ktorých veľa neviem, sa vždy teším. Vďaka.

    1. Hejkal & Snake aj ja Vám obom úprimne ďakujem za interes si to vypočuť a rozšíriť si informatívne hudobný obzor.
      Citizen Cain je iste kapela, ktorá pomerne zásadne spolu-formovala neo progovú scénu v 90. rokoch …

  3. Popis sedí přesně. Pěvecký klon Gabriela, i stylově se obzvláště na začátku kariéry hodně blížili klasickým GENESIS. Později docházelo k odklonu různými obvyklými neo-prog směry.

    Skupinu mám dlouho, a pokaždé se při poslechu přistihuji při jisté rozpačitosti. Ani přesně nevím proč. Je to příliš stylizované, a upovídané. Asi. Ale této desce bych určitě 4* dal, je výborná.

    Rozhodně je fajn, že CITIZEN CAIN připomínáš.

    1. … díky za reakciu, Milan. Vieme obaja dlhodobo, že v tejto hudobnej oblasti (neo prog 90. rokov) a v zmysluplnosti a produkčnej činnosti už neexistujúceho labelu SI Music sme stále na jednej lodi …

Pridaj komentár