Judas Priest – Sad Wings of Destiny, 1976

Ian Christe: “Následujíce Black Sabbath vyrazili z Birminghamu v roce 1974 Judas Priest… Poprvé se z heavy metalu stal žánr sám o sobě.” (Sound of the Beast: The Complete Headbanging History of Heavy Metal, 2004)

Jednomu ze tří kousků, které mám od Judas Priest ve sbírce, je právě dnes 40 roků. Tvrdím, že jsem to slyšel už tenkrát, že je v tom něco jinýho, ne že ne. Z prvních dvou desek jsem si dokázal pořádně užít jen Run Of The Mill z debutu Rocka Rolla (1974) a Dreamer Deceiver z jubilujícího.
Až po třiceti letech mě ke kapele vrátil Nostradamus (2008), kterým mi Judas Priest vyrazili dech. Jestli se vymyká běžným formám heavy metalu, jsem nešpekuloval tehdy ani teď, prostě si ho užívám. Natolik, jak se mi u dvojice prvních alb nikdy nepřihodilo.

Názor na “Judas Priest – Sad Wings of Destiny, 1976”

  1. Gratulujem dnešnému oslávencovi k peknému jubileu a pridávam sa k počúvaniu…
    “Dvojku” mám veľmi rád – k Tvojej obľúbenej skladbe pridávam jeden bonus – zbožňujem úvodnú Victim Of Changes.

Pridaj komentár