Za obdobie svojej viac ako 15 ročnej existencie na hudobnej scéne vydala kapela pochádzajúca z Los Angeles pred nedávnom svoj šiesty plnohodnotný štúdiový album.
V aktuálnej dobe, keď fúzia hudobných subžánrov a rôznorodých vplyvov je prakticky nekonečne variabilná, je aj zaradenie tejto skupiny (asi našťastie) do nejakej konkrétnej odnože pre nie znalého, či nie zaujatého poslucháča veľmi relatívne.
INTRONAUT produkujú primárne metalovú hudbu s výraznými prvkami progresivity, postmetalových štruktúr, sludge, mathcore, ale aj jazzovej improvizácie so zaradzovaním experimentálnych inštrumentálych figúr. Veľmi výrazným znakom jednotlivých kompozícii týchto Američanov je vysoká dynamika, údernosť a razancia ich skladieb, pričom dokážu u nich zachovať takmer dokonalú mieru kompatibility.
INTRONAUT je štvorčlenná kapela, ktorú tvoria gitaristi a súčasne speváci Sacha Dunable a Dave Timnick, basgitarista Joe Lester a pôvodného bubeníka Danny Walkera, ktorý bol v roku 2018 vyhodený zo skupiny pre preukázateľné a v USA výrazne medializované domáce násilie, nahradil na novinkovom albume ako hosť etablovaný Alex Rudinger.
Na prvých dvoch štúdiových albumoch sa INTRONAUT spevácky prezentujú ešte takmer výlučne spôsobom „growling resp. screaming vocals“, od tretieho albumu Valey Of Smoke ale prešli v podstate skoro úplne na čisté vokály.
Všetkých šesť albumov možno považovať za pomerne vzácne vyrovnané, čo sa týka kvality ich hudobného materiálu, aj keď dodnes je asi najvýraznejšie hodnotený (tak odbornou kritikou, ako aj samotnými fanúšikmi) druhý v poradí Prehistoricisms.
Každou ďalšou štúdiovou nahrávkou sú však INTRONAUT rafinovanejší, vynaliezavejší a istým spôsobom aj sofistikovanejší, pričom si stále zachovávajú svoju charakteristickú tvár a ich inštrumentálne schopnosti i vokálne kreovanie sa oboch gitaristov zreje ako kvalitné víno.
V teritóriu pomerne širokej škály vyjadrovacích prostriedkov v súčasnej metalovej hudbe, ktoré používajú INTRONAUT, pôsobí vo svete nepochybne veľa zoskupení. V súčasnosti z veľmi bohatej US scény sú podobne rovnako dlho existujúce, relatívne podobne zamerané a relatívne podobne úspešné a žiadané fanúšikovskou základňou aj skupiny MASTODON a BARONESS. Ku všetkým týmto trom kapelám mám výrazne pozitívny vzťah, ale INTRONAUT vnímam ako najkreatívnejšiu a hlavne môjmu srdcu a môjmu vnímaniu hudby najbližšiu.
Album Fluid Existential Inversions má celkove 53 minút, obsahuje krátke hutné vstupné intro a osem kompozícií v dĺžke od piatich, do sedem a pol minúty.
Všeobecne rôzne špecializované svetové hudobné a recenzentské stránky vyzdvihujú predovšetkým prvé tri plnohodnotné tracky albumu, teda Cubensis (má aj hodne slušnú videoclipovú verziu na YT), potom The Cull a Contrapasso. Áno, sú snáď tým najtypickejším prejavom dynamiky a hutnosti skupiny. Osobne po mnohonásobnom posluchu kompletného albumu Fluid Existential Inversions vnímam, ako jeho vrchol … posledné tri skladby Check Your Misfortune, Pangloss a Sour Everythings, ktoré sú úžasnou gradáciou tohto hudobného diela a obsahujú ešte o niečo zložitejšie, progresívne štruktúry, občas na úkor predošlej tvrdosti a extrémnejšieho metalového drajvu.
Inštrumentálna a spevácka symbióza gitarového tandemu Sacha Dunable, Dave Timnick je skvelá, striedajú sa tu úseky tvrdé a razantné, ako uragán, technicky náročné polyrytmické pasáže, pomerne časté jazzové fragmenty a slučky, ale občas aj jemné, až lyrické vyhrávky. Obaja často využívajú skreslený zvuk gitár a v práci s rôznymi modulátormi ich zvuku a herného výrazu sú naozaj excelentní. Transformácia ich spevu z minulých drsných polôh razantne na súčasný (tendencia posledných štyroch albumov) čistý spev, dáva skupine tiež možnosť permanentne väčšieho rozletu, farba hlasov oboch spievajúcich gitaristov je naozaj príjemná. Z aranžérskeho aspektu sa tak variabilita definitívnej úpravy ich kompozícií rapídne zlepšila aj zväčšila.
Joe Lester je nielen famózny a kreatívny basgitarista, ale veľmi citlivo dopĺňa sound niektorých skladieb aj o decentný zvuk syntetizátorov (práve na mnou obľúbených songoch tohto albumu).
Angažovanie Alexa Rudingera na nútene uvoľnenú bubenícku stoličku bola trefa do čierneho. Jeho vysoké renomé z fungovania v kapelách, ako sú The Faceless, Whitechapel, či supergroup Conquering Dystopia sa viac, ako potvrdilo a pôvodného bubeníka Danny Walkera nahradil mojím vnímaním aj so zvýšenou pridanou hodnotou.
… aj keď som majoritne stále srdcom fanúšik predovšetkým art/prog rockovej svetovej hudobnej scény, úprimne milujem aj progresívne a vyložene kreatívne skupiny a projekty metalovej hudby. Mohol by som ich teraz spomenúť celkom dosť, ktoré za takéto považujem, ale bol by to nepochybne pomerne dlhý zoznam. INTRONAUT ma zaujali už v dobe, keď sa ešte len kryštalizovala ich aktuálna forma a tvár a album Fluid Existential Inversions vnímam, ako ďalší pozitívny posun tejto partičky vpred. Istá miera živelnosti, hutnosť, výrazná dynamika, razancia, ale aj skladateľská a aranžérska prepracovanosť, nespochybniteľná invencia, sú atribúty, ktoré ma utvrdili v tom, že takúto hudbu je potrebné pre istú oblasť hľadajúcich záujemcov aj spropagovať …
Intronaut – Fluid Existential Inversions (kompletný album)
SKLADBY:
1. Procurement of the Victuals 0:55
2. Cubensis 6:53
3. The Cull 6:59
4. Contrapasso 6:47
5. Speaking of Orbs 5:07
6. Tripolar 6:28
7. Check Your Misfortune 5:48
8. Pangloss 6:35
9. Sour Everythings 7:32
Total Time 53:04
ZOSTAVA:
Sacha Dunable – Guitars, Vocals, Synth
Dave Timnick – Guitars, Vocals
Joe Lester – Bass, Synth
With:
Alex Rudinger (The Faceless, Whitechapel) – Drums
Ben “Cloudkicker” Sharp – guitar (3, 9)
Progressive Metal, Sludge Metal
Metal Blade Records
2020
CD, 2xLP
9
No, a na tomhle se neshodneme. Hudebně sice mírně nadprůměrné, ale zvukově špatné, výsledek = na hranici poslouchatelnosti. Dal jsem tomu dost šancí na to, abych si mohl být jistý.
Jinde jsem svoji názorovou genezi popsal takto:
První tři poslechy – Celkem solidní muzika s několika vynikajícími momenty. Mají smůlu v tom, že je poslouchám bezprostředně po DREAM THEATER, to vypadají jako chudý příbuzný. Druhé negativum, unifikovaný stísněný zvuk, který omezuje posluchačský zážitek. Takhle zní většina kapel na bancampu, hlavně barva kytar a zvuk bicích je jedna velká otravná rutina. Mám pocit, že ve většině nahrávacích studií sedí za mixem a v produkci stejně naprogramovaný robůtek..
Pátý poslech – Jedu INTRONAUT popáté, a lepší. Některé momenty úchvatné. Škoda toho zvuku.
Osmý poslech – INTRONAUT jsem dal dnes ještě třikrát a vyřadím je. Ten zvuk to prasí tak, že těch několik vynikajících momentů to nespasí.
Tož, tak to se mnů hoši Intronautští mají..
… ale ja rešpektujem aj iný pohľad, je to v pohode.
Ale pre zmenu si rýpnem do DREAM THEATER, ktorých v poslednom období (2 -3 roky) vôbec nemusím, nevyhľadávam a to dokonca ani tie najlepšie albumy, kým bol v kapele ešte Mike Portnoy. INTRONAUT mi stále dokáže nabudiť fajn emócie, DREAM THEATER iba pocit nudy a prežranosti …
Takto si představuju nadupanej současnej progresivní metal. Tu techno industriélní atmosféru nahrávky mám moc rád.
… mala by tu byť aj Tvoja recenzia Jirko , Ty tejto hudbe naozaj rozumieš a vieš skvele doplniť fakty a postrehy, ktoré som ja pri písaní prehliadol, alebo nedotiahol 🙂
Mám takový pocit, že dvě recenze na stejnou desku s muzikou, která je tu dost v defenzivě, by někomu mohla připadat nadbytečná 🙂
V recenziách sa objavujú albumy, o ktorých sú autori ochotní niečo napísať a podeliť sa o svoje dojmy. Nič viac a nič menej – nič nie je nadbytočné, zbytočné. Veď by nám malo ísť o hudbu. Alebo sa mýlim?
Miro tu recenzi napsal velmi dobře. Myslím si, že řekla vše podstatné a kdo se s kapelou chtěl seznámit, ten to udělal. Moje recenze by byla trochu nošením dříví do lesa. Raději napíšu recenzi na jinou desku.
Technicky dokonalé a ani ten zvuk nakonec není špatnej tak, jak jsem očekával. Není to sice styl, kterej bych vyhledával, ale jednou za čas, proč ne. Ve skladbě Check Your Misfortune jako kdybych slyšel starej dobrej Mellotron…
Naposledy jsem si z tohoto ranku koupil cédéčko “Weightless” od Animals As Leaders a už to bude nějakej ten pátek. Nevím, jestli se dají zrovna tyhle dvě skupiny nějak porovnávat, ale Intronaut mi přijdou nejenom zajímavější, ale i mnohem přístupnější a chytlavější.
Vnímam to tak, že medzi Animals As Leaders a Intronaut je dosť markantný rozdiel.
AAL je čiste inštrumentálny projekt a hlavne o exhibícii hlavy kapely (Tosin Abasi) a majoritnej djentovej gitarovej hre. Videl som ich raz na živo (v Krakove) …
Hudba Intronaut je vyložene kolektívna záležitosť všetkých členov a mieša v sebe širšie spektrum metalových (nielen) subžánrov a zároveň je aj o oboch formách vokálu (growling/screaming resp. čisté dvojhlasy oboch gitaristov).
Osobne AAL v tejto dobe vôbec nevyhľadávam, Intronaut ma naopak nesmierne baví …
Máš pravdu. Na fakt, že jde o čistě instrumentální nakládačku už jsem po těch letech úplně zapomněl. Před několika dny jsem to CD vylovil ze dna skříně, sfouknul z něj prach, vrazil ho do přehrávače a ani ne v polovině zas vypnul. Pukla by mi z toho lebka. To moje přirovnání k Intronaut bylo mimo mísu.
Ahoj Miro, velice pěkná recenze na kapelu, kterou neznám. Pustil jsem si to na YT a docela zajímavé, místy mi to připomíná Voivod, které mám hodně rád.
… má to parciálne aj prvky Voivod, ale hlavne je to hodne invenčné a svojské, čo je v dnešnej dobe v metalových subžánoch celkom vzácne …