Ten Years After

Anglická bluesrocková skupina. Na jej čele stál fenomenálny „najrýchlejší“ gitarista svojej doby – Alvin Lee.

Pôvod kapely možno vysledovať v počiatkoch 60. rokov, kedy niektorí jej členovia hrali vo formácii Ivan Jay and the Jaycats, neskôr premenovanej na Jaybirds. Napokon vznikla kapela Ten Years After a mohla začať dobýjať svet. Klasická zostava pôsobila od roku 1967 v zložení Leo Lyons (basa), Ric Lee (bicie), Chick Churchill (klávesy) a Alvin Lee (gitara, spev).

Kapela vydala v priebehu rokov 1967-1974 desať albumov, z ktorých vynikajú predovšetkým tie do roku 1970. Preslávila sa vystúpením na Woodstocku, kde si strihla dlhočiznú skladbu I am going home a bolo vymaľované.

Alvin Lee má za sebou dlhú a plodnú sólovú kariéru, skupina v pôvodnej zostave bola aktívna aj v 80. rokoch a funguje dodnes, od roku 2003 zastával post gitaristu Joe Gooch. Aktuálne pôsobí v zložení Rick Churchill (klávesy), Ric Lee (bicie), Marcus Bonfanti (gitara, spev) a Colin Hodgkinson (basa).

(pôvodne uverejnené na Progboarde, upravené 2/2016)

DISKOGRAFIA:

  1. Ten Years After (1967)
  2. Undead (1968)
  3. Stonedhenge (1969)
  4. Ssssh (1969)
  5. Cricklewood Green (1970)
  6. Watt (1970)
  7. A Space in Time (1971)
  8. Rock & Roll Music to the World (1972)
  9. Recorded Live (1973)
  10. Positive Vibrations (1974)
  11. About Time (1989)
  12. Live at Reading ’83 (1990)
  13. Live 1990 (1993)
  14. Live at the Fillmore East 1970 (2001)
  15. One Night Jammed (2003)
  16. Now (2004)
  17. Roadworks (2005)
  18. Evolution (2008)
  19. The Name Remains the Same (2014)
  20. A Sting In The Tale (2017)

4 názory na “Ten Years After”

  1. Ten Years After milujem, popravde sú to velikáni! Ich hudba je hodná obdivu, živáky ešte viac a to, čo dokázali spraviť z bluesových klasík je kapitola sama o sebe.

    P. S. Škoda Lyonsovho odchodu, ale aj Hodgkinson je trieda. Som zvedavý, či táto zostava vydá nejakú štúdiovku. Ich kolegovia Savoy Brown nedávno vydali novinku (september 2015).

  2. Skvelá kapela, vďaka za profil!
    Novšiu tvorbu som už nesledoval, poznám iba album Now (2004). V nákupoch som sa zastavil pri Positive Vibrations (1974). Aj keď som dodnes nestrávil Stonedhenge (1969), táto skupina má môj obdiv za 60. a 70. roky.

Pridaj komentár