Scorpions

Na pomedzí hardrocku a heavy metalu s dôrazom na ľudovú prívetivosť a vtieravé balady sa pohybuje množstvo skupín, ale na ich čele stojí nepochybne nemecká klasika zvaná Scorpions.

Jej počiatky sa datujú kdesi do roku 1965, kedy ju založil Rudolf Schenker, sprievodný gitarista lačný po beatovej kariére. V zostave sa vystriedalo viacero hráčov, ale cca v roku 1970 sa ustálilo zloženie Klaus Meine (spev), Rudolf Schenker (gitara), Lothar Heimberg (basa), Wolfgang Dziony (bicie) a Michael Schenker (sólová gitara). A práve posledný menovaný, mladší brat Rudolfa, týmto vykročil k hviezdnej kariére, hoci s inou kapelou a inej krajine.

V tej dobe nemecká rocková scéna utápala melodiku v ťažkých „krautrockových“ psychedéliách a Scorpions nezaostávali. Debutový album Lonesome Crow z roku 1972 patrí k najzaujímavejším tvrdým albumom zo zeme zodpovednej za 2. svetovú vojnu. Sľubná kariéra dostala vážnu trhlinu v momente, kedy predskakovali britskej veličine UFO. Michael Schenker pochopil, že ak chce byť svetoznámy, musí ísť do Británie a s UFO by to šlo. Na konci turné si zbalil aparatúru a ubzikol s hlavnou hviezdou turné, s ktorou sa, ako vieme, preslávil.

Scorpions sa rozpadla. Hoci turné dokončili s gitaristom Uli Rothom, ten nemal záujem opustiť svoju domovskú skupinu Dawn Road. Starší Schenker sa nevzdal a nanominoval sa k nemu, pričom zakrátko dotiahol aj Meineho. Vznikla tak zostava Meine, Roth, Schenker, Francis Buchholz (basa), Achim Kirschning (klávesy) a Jürgen Rosenthal (bicie). Čuduj sa svete, Schenker „oblbol“ Rotha, že Scorpions je zavedená značka a kapela bola späť.

Album Fly To The Rainbow z roku 1974 je parádnym hardrockovým počinom, kapelu však opustil ako Kirschning, tak Rosenthal (narukoval, neskôr hral s Eloy). Za bicie si sadol najprv Jurgen Fechter a potom Belgičan Rudy Lenners. Slávny producent Dieter Dierks sa ujal kapely a spolupracoval s ňou od albumu In Trance (1975). Kapela sa definitívne vyprofilova ako priamočiara hardrocková veličina, čo potvrdili aj nasledujúce albumy Virgin Killer (1976), Taken By Force (1977) a koncertný kúsok Tokyo Tapes (1978). Od roku 1977 bubnoval v skupine Herman Rarebell. Okrem komerčného úspechu sa mediálnej pozornosti dostalo aj odvážnemu obalu albumu Virgin Killer, na ktorom sa vynímala nahá mladistvá dievčina s puklinou skla medzi nohami. Príklon k čoraz prívetivejšiemu masovému rocku sa postupne znechutil Ulimu Rothovi, nuž sa tento virtuózny gitarista rozhodol ukončiť svoje pôsobenie v Scorpions. Nahradil ho, po mohutnom výberovom procese, Matthias Jabs.

V roku 1979 sa dokonca nakrátko vrátil aj Micheal Schenker, aby sa podieľal na albume Lovedrive, ktorý definuje muziku kapely na nasledujúce obdobie. Vydarená kombinácia heavy metalu a rockových balád sa ukázala ako najvhodnejšia, čo následne potvrdil poslucháčsky dopyt. Kapela v 80. rokoch dobýjala všetky hitparády, okrem albumovej produkcie sa uchytilo viacero singlov, napríklad Rock You Like A Hurricane, Still Loving You a najmä Wind Of Change, baladický orgazmus pre masy z roku 1990. Po albume Crazy World odišiel zo skupiny Buchholz a nahradil ho Raplh Rieckermann. Po albume Pure Instinct z roku 1996 odišiel aj bubeník Rarebell. Za bicie si sadol virtuózny veterán Curt Cress, definitívneho bubeníka však kapela získala až s príchodom Jamesa Kottaka. V roku 2004 sa ustálil aj post basgitaristu, skupina najala poľského borca  Paweła Mąciwodu.

Kapela prežíva dodnes, pri príležitosti 50. výročia existencie vydala zatiaľ posledný štúdiový album Return To Forever.

DISKOGRAFIA:

  1. Lonesome Crow (1972)
  2. Fly To The Rainbow (1974)
  3. In Trance (1975)
  4. Virgin Killer (1976)
  5. Taken By Force (1977)
  6. Tokyo Tapes (1978)
  7. Lovedrive (1979)
  8. Animal Magnetism (1980)
  9. Blackout (1982)
  10. Love At First Sting (1984)
  11. World Wide Live (1985)
  12. Savage Amusement (1988)
  13. Crazy World (1990)
  14. Face The Heat (1993)
  15. Live Bites (1995)
  16. Pure Instinct (1996)
  17. Eye II Eye (1999)
  18. Moment Of Glory (2000)
  19. Acoustica (2001)
  20. Unbreakable (2004)
  21. Humanity: Hour I (2007)
  22. Sting In The Tail (2010)
  23. Live 2011: Get Your Sting & Blackout (2011)
  24. Comeblack (2011)
  25. MTV Unplugged Live In Athens (2013)
  26. Return To Forever (2015)

8 názorov na “Scorpions”

  1. Posloucham temer vse, swing, rock, hard rock, jizansky rock, girl group, 50. i 60. leta, art, blues i nejaky metal. Scorpions je lepsi prumer. Je pravda, ze prvni alba jsou lepsi. Taky mam rad Tokyo Live z vinylu. Jinak posledni tvorba se mi nelibi a proto uz cd od nich nekupuji. To radeji Pluto, Krokodil, Kraan, Novalis, Rubicon, Alquin, High Tide, Sunday Funnies, Landslide. Tam se vyplati neco investovat.

  2. Počátkem sedmdesátých let palcové titulky v časopise POP, kytarista Michael Schenker z německé skupiny Scorpions nastoupil k britským UFO místo kytaristy Micka Boltona. UFO jsem znal a jejich hlavně druhá deska se mi líbila, název skupiny Scorpions mi nic neříkal, po čase jsem něco slyšel u spolužáků z magnetofonové pásky, uječený zpěv, který se mi nikdy nelíbil a odrhovačky do hospody. Tahle skupina mě nikdy neoslovila a už se jim to asi nepodaří. Uznávám, že mají své posluchače.

    1. Tož Scorpions nebyli nikdy ani mým koněm. Ale u nich (stejně jako třeba u Dylana, Zappy, ZZ Top, Collinse, Police nebo metalu) si to aspoň dokážu zdůvodnit. Proč ale neposlouchám AC/DC, Alice Coopera nebo Wishbone Ash mi hlava nebere…

Pridaj komentár