Dnes už Apollo Theatre v škótskom Glasgowe nestojí. Otvorili ho v septembri 1973. Mnohými hudobníkmi bolo považované za jedno z najlepších koncertných priestorov na svete. Jeho existenciu však v roku 1985 narušil zlý technický stav. Kým sa pristúpilo k plánovanej rekonštrukcii, skazu dokonal požiar, preto v roku 1987 došlo k jeho zbúraniu…
Vráťme sa však do októbra 1976, keď tu tri večery po sebe – od 27. do 29. – patrili skupine Status Quo. Od roku 1972, kedy do obchodov vtrhol opičiak menom Piledriver, statusáci nekompromisne ovládli predné priečky hitparád, takže po ďalších vydarených a veľmi úspešných štúdiovkách Hello! (1973), Quo (1974), On The Level (1975) a Blue For You (1976) usúdili, že nastal vhodný čas na prvú oficiálnu lajfku.
Živáky! Áno? Nie? Večná polemika a hašterenie medzi hudobnými fanúšikmi. Za mňa jednoznačne – áno! Čo by som dal za to, byť vtedy pri tom. Tak iba snívam. Fanúšikovia Celticu a Rangers v jednom šíku, katolíci i protestanti, spievajúci z plných pľúc, ale nie hymny svojich milovaných klubov, ale hity Status Quo, spolu s Francisom, Rickom i Alanom. Apollom duní „trojakordový“ boogie hard rock, ktorým si kapela podmanila obrovské zástupy fanúšikov, nielen v Škótsku. Dosť snívania.
Dovoľte, aby som uverejnil spomienky troch priamych účastníkov, ktorí zareagovali na moju prosbu a napísali zopár riadkov o tom, ako si na tie časy pamätajú.
Leslie Ferguson: „Veľa si už nepamätám, mal som vtedy 21 rokov. Ale jedno si pamätám veľmi dobre, bol to fantastický koncert. Mal som lístok na balkón, zhruba 4 metre od pódia a keďže javisko bolo vysoké asi 2 metre, dalo sa so skupinou doslova hovoriť. V Apolle som toho zažil veľa, ale toto bol jednoznačne najlepší koncert. Kapela v skvelej forme, celá sála spievala. Hudba bola obria. A keď sa povedalo, že vystúpenie sa zaznamenáva pre potreby živého albumu, zvuk stúpol o ďalších 100 decibelov. Ozvučenie bolo úžasné. Ak ste album počuli, tak mi iste rozumiete. Dúfam, že to pre Vás bolo užitočné.“
Sandy Mercer: „Bol som tam. Na vnútorný obal LP sa dostala fotografia, kde je zapálená svetlica. Veľa ľudí, ktorí vtedy stáli na ulici Renfield, odišlo z radu, aby to mohli sledovať a lepšie vidieť, vrátane Gillian, dievčaťa, s ktorým som bol. Ja som zostal na mieste, vo fronte a som tam, pred výkladom shopu… Skvelý koncert. Boli sme na hornom balkóne úplne vpredu a pozerali dole na mixážny pult. Keď koncert odštartoval, balkón začal doslova tancovať – pohybovať sa hore a dole. Bolo to desivé a vzrušujúce zároveň. Francis Rossi uviedol, že zvukári boli ‘znepokojení’. Áno, bol som tam…“
Tommy Fulton: „Krásne časy. Veľmi dobre si pamätám na obrovský transparent s nápisom ‘Blast Off With Quo’, ktorý si mohol vidieť z dolnej časti ulice Renfield…“
Myslím, že viac dodávať netreba. Status Quo je môj dobíjač energie, ktorý bude súčasťou môjho žitia, pokiaľ budem schopný vnímať svoje okolie. A keď nahliadnem do archívov a pozriem na oficiálnu hitparádu vo Veľkej Británii, ale aj inde, mám jedno prianie, hoci viem, že sa to nikdy neuskutoční – vrátiť čas. Kvôli tej hudbe…
SKLADBY:
01. Junior’s Wailing (White, Pugh) 5:21
02. Backwater/Just Take Me (Parfitt, Lancaster) 8:08
03. Is There A Better Way (Rossi, Lancaster) 4:27
04. In My Chair (Rossi, Young) 4:05
05. Little Lady/Most Of The Time (Parfitt, Rossi, Young) 6:47
06. Forty-Five Hundred Times (Rossi, Parfitt) 16:45
07. Roll Over Lay Down (Rossi, Parfitt, Lancaster, Coghlan, Young) 5:58
08. Big Fat Mama (Rossi, Parfitt) 5:13
09. Caroline/Bye Bye Johnny (with drum solo) (Rossi, Young/Chuck Berry) 12:51
10. Rain (Parfitt) 4:48
11. Don’t Waste My Time (Rossi, Young) 4:10
12. Roadhouse Blues (Jim Morrison, John Densmore, Robby Krieger, Ray Manzarek) 14:14
NOTES:
Recorded at the Apollo Theatre, Glasgow, 27/28/29 October 1976 with the Stones Mobile.
ZOSTAVA:
Francis Rossi – guitar, vocals
Rick Parfitt – guitar, vocals
Alan Lancaster – bass, vocals
John Coghlan – drums
+
Andy Bown – keyboards (6, 10)
Bob Young – harmonica (12)
Hard Rock
Vertigo
1977
2xLP
12
Box Set, 2xCD Vertigo – 510 334-2 /UK/
Piťo: Bezva nápad oslovit přímý účastníky tehdejšího dění a dvakrát dobře, že zareagovali. I jim díky za parádní počtení.
Borek, díky!
Chystal som sa na to už dávno, ale akosi som to “nezvládol” a odložil do trezoru. S Lesliem Fergusonom som rozprával už v roku 2017, ale nenabral som odvahu dať recku na papier. Pred pár mesiacmi som sa k tomu vrátil a skúsil ešte raz osloviť fanúšikov. Ozvali sa mi ďalší dvaja priami účastníci, čo ma veľmi potešilo, tak som sa rozhodol zverejniť to.
Aaaaahh, legendárne glasgowské Apollo, kde balkón “tancoval” hore-dole. Ja by som preferoval vidieť tam AC/DC počas Powerage tour v 1978 (živák “If You Want Blood”).
Pred niekoľkými rokmi som stál na mieste, odkiaľ Ellis spravil tú fotografiu. Dnes tam stojí multiplex.
Dobrý rozhovor s Rossim vyšiel v jednom z posledných Rock Candy magazínov, práve o tomto živáku. Redaktor sa ho spýtal, či neplánujú vydať boxset so všetkými troma nahranými koncertmi. Rossi nepovedal nie a naopak, povedal, že sa na to pozrie…
Tomu živáku chýba iba jedno – ich najlepší song “Down Down”.
Tých kapiel sa tam vystriedalo…
Díky za komentár!
Veru, Status Quo naživo, to bola masívna mašina, od ktorej si brali príklad všetci rockeri. Na margo ich muziky – ako začne, tak skončí – by som doplnil, že táto charakteristika nie je vôbec negatívna. Niekedy je veľké plus vedieť hrať to svoje bez zbytočných komplikácií pre komplikovanosť.
Vďaka za pripomenutie, album síce nevlastním, ale vôbec ho nezatracujem. Naopak.
Hejkal, veľmi ma potešil Tvoj komentár, díky!
Album Piledriver přivezl tehdy spolužák z hlavního města jako absolutní novinku. Nahrál jsem si jej a po několika posleších na intru jsme konstatovali, že jak začnou, tak skončí. Žádná změna, nahrál jsem si i následující Hello, to samé, jak začnou, tak skončí. Další desku jsem už neriskoval. V současné době je občas dávají na Beatu, a když je dají, tak si říkám, ze na tom něco je. Díky za připomenutí, mimochodem, říkal mi kamarád, ze jejich počáteční desky jsou jiné, a stojí za to.
Mám túto skupinu vo veľkej obľube a najradšej sa vraciam k jej tvorbe zo sedemdesiatych rokov…
Díky za reakciu!
Jejich první dvě desky jsem si na tvoje upozornění pustil. Je to něco úplně jiného, co bych nečekal. Velice slušná psychedelie, určitě stojí za poslech.
Taky jsem si poslechl debut, to je něco jiného ve srovnání s Piledriver.