Noc v opere, film bratov Marxovcov sa sliepňavo odvíja v školskom kine na 16 milimetrovej premietačke a zabíja mi čas, ktorý by som inak musel stráviť počúvaním profáka, respektíve profáčky, pri ďaľšej školskej nude. Nemám veľmi rád ten film, lebo ho vidím asi desiatykrát v rade, je čiernobiely a strašne staromódny. Že vraj výborný, podľa múdrejších ako ja. Nakoniec sa celkom bavím na tých čiernobielych „gagoch“ bratov Marxovcov a nevymáchanej papuli Groucha.

Brat Groucho Marx hrá Driftwooda, prefíkaného manažéra a ja vnímam po „stýkrát“ Grouchove kurizovanie pani Claypoolovej. Pani Claypoolová vrazí 200 tisíc dolárov do Hermana Gottlieba, riaditeľa newyorskej opery, aby najal na spevácky part najväčšieho malého Carusa včetkých čias, taký spevácky zázrak, najlepší tenor, aký sa už nikdy nenarodí, zázračný hlas Rodolfa Lasparriho. /Freddie Mercury?/ A potom…

Veď som Vám hovoril, že to nebude krátka noc, čo sa čertíte, pekne po poriadku a pomaličky. Že nezáujem? Ja som to mohol stokrát vidieť? A žijem doteraz. Takže potom sranďák a papuľa Driftwood a Rosa/ -tú ešte len lepšie popíšem na siedmej strane, nebojte sa/ a jemná pani Claypoolová, tenorisko Lasparri a šéfinko Hermann Gottlieb sa naloďovali na zaoceánsky parník do New Yorku.

Ako mohol byť zaoceánsky som doteraz nepochopil. Takže potom, keď tá Rosa /nebojte sa, napíšem o tej ruži viac na tej siedmej sľúbenej strane/teda Rosa, keď sa rozlúčila na tom móle v Taliansku s Ricardom, Fiorellom i Tomassom a tí sa vzápätí schovali do kufra na tom /radšej nepíšem akom/ parníku a sa zčiernospasažierovali, potom začalo čóro moro.

Že neviete, kto bol Ricardo, Fiorello a Tomasso? Nuž to Vám bolo tak. Počkajte skočím si po lepeňák a pivo…Tiež si odskočte. Máte šťastie ľudkovia, zabudol som v kuchyni myšlienku. Pracuje mi iná časť tela. Prežúvam a popíjam. Pozrite si film a tečka alebo, buďte moderne cool a gúglujte: nájdite si, čo potrebujete. Prepáčte, ale tá siedma strana asi nebude, sľuby sa sľubujú a bl…i sa …ujú. Dobrý fór nie? Cha-cha, to tí marxovci, dobrá škola.

Perfektné je počítanie Driftwooda o výplate pre zázračného speváka z prijatej sumy. Ak by som sa ním riadil, bol by som bohatýýý. Už len preto treba vidieť film a ste vyučený milionár. Takže radšej sa posúvam od čiernobielych bratov Marxovcov z roku 1935 / nespájať s tým Karlom Marxom, ktorý nerobil filmy, iba čosi písal, nepamätám si, čo/ z Talianska a amerického New Yorku do rockového Londýna.

V tej dobe, okolo roku 1973-1974, keď som sa bavil na skutočne dobrom starom filme A Night At The Opera v malom školskom kine v južných Čechách, už bola v Londýne sformovaná skupina Queen a zrejme sa črtalo dielo, ktoré je zapísané ako „number two“ v mojom živote. Tých, ktorí nevedia z mojich predošlých recenzií; number One je u mňa Thick As A Brick od Jethro Tull.

Ten Freddie bol naozaj všestranný a pálilo mu to. Kráľovský erb vymyslel on. Všetci štyria členovia kapely majú v erbe svoje znamenia. Dve víly sú znamením Freddyho Mercuryho, je narodený v znamení Panny, jeden lev je znamením Johna Deacona a druhý lev je znamenie Rogera Taylora. Rak patrí Brianovi Mayovi.

Tu som zase alegoricky spojený s tou kráľovskou kapelou. Na našej škole tiež visel erb, nie síce kráľovský, ale šľachtický, niesol významné meno v českých dejinách. Býval som na zámku a bol som bližšie ku Queen, ako oni vôbec tušili a nikdy nespoznali. Tie staré múry, stará vôňa izieb premenených na školské triedy, ktorá ostala po vyhnaných majiteľoch, nechávala trvalý odkaz na nás, študentoch a je aj dnes nezameniteľná a neoceniteľná. Preto Queen majú také zvláštne miesto v mojom živote. Freddy asi dobre vedel, prečo dal skupine taký kráľovský názov. Nebudem to riešiť, som s tým vyrovnaný a uzrozumený.

Skupinu som poznal už dávnejšie, skladba Killer Queen sa mi páčila a melodickú Lilly Of The Valley som miloval, voňala mi strašne konvalinkovo. Album Sheer Heart Attack som držal v ruke cez prázdniny v roku 1974 v malom obchodíku v chorvátskom Trogire, ale nakoniec som kúpil Davida Bowieho a jeho Diamond Dogs. Doteraz to vidím, tú osudnú chybu. Ale Bowieho mám tiež rád a neviem, prečo som vtedy nedal dináre aj za Queen. Kúpil som vtedy ešte aj War Child od Jethro Tull.

Prvá vec z noci v opere prišla bobmastická Bohemian Rhapsody, hrali to v rádiu a bol to šok. Doslovný, človek, počúvajúci hard rock, neznášajúci operu a počúva takúto vec s otvorenými očami a páči sa mu to? Bol tam kopec bigbeatu, ale aj tak! Opera?

Netrvalo to dlho a ten biely erbový obal Queen som držal v ruke a bol tam názov, ktorý som tak dobre poznal; A Night At The Opera.Ten dojem po prvom počutí som mal zmiešaný a niečo sa mi páčilo, niečo nie. Nebola to platňa, za ktorú by som položil život. V tej dobe som mal aj výhodu, že som málo rozumel textom a tak som vnímal iba hudbu a anglické slová iba dopĺňali celkový dojem. Lenže tých počutí pribúdalo.

A nakoniec sa stalo to, čo asi každému z nás, Queen a ich A Night At The Opera ovplyvnila život všetkých, ktorí to dielo poznajú. S hrdosťou môžem povedať, že môj život ovplyvnila aj tá prvá noc bratov Marxovcov. Takže poďme na to: musím nabrať odvahu, lebo recenzovať tak významné dielo, ktoré všetci poznajú, nie je ľahké.

Queen – A Night At The Opera

LP bola vydaná 21. novembra 1975
No synthesizers!

Pôvodný producent: Roy Thomas Baker, Queen
Remastering: Bob Ludwig, v Gateway Mastering Studios, Portland, ME
Half speed mastering: Miles Showell, v štúdiách Abbey Road.

 

Strana 1

1. Death on Two Legs (Dedicated To…)
(Freddie Mercury) – 3:43

Prvá skladba albumu začina preludovaním Freddieho na klavíri ako z koncertu klasickej hudby, Brian May pridáva tajomne hrôzostrašne znejúcu ručne vyrobenú gitaru, ktorá je základným prvkom zvuku Queen ku klavíru. Zvukový efekt pripomínajúci spev čajok sa väzbením znásobuje a zvyšuje intenzitu. May sa pridáva k efektu a svojou gitarou napodobňuje čajku. Keď už má prísť nástup bicích Taylora a basy Deacona nastáva zlom.

Náhly strih a len Freddieho klavír. Po chvíľke sa pridá May a zanedlho nastupuje break bicích a do taktu sa pridá aj basa. Uplynulo 45 sekúnd prvej skladby a bol to len okamih, navodenie atmosféry, ktorá zrazu je v protiklade s úderným driveom celej kapely, ktorá sa pomaly rozbieha. Namiesto prvej slohy speváka však nastupuje May do kvílivého sóla. Freddie Mercury vyčkáva a neskôr sa pridáva energickým, nahnevaným spevom. Niet divu, veď spieva o probléme s manažérom skupiny Normanom Sheffieldom, ktorý s nimi nepekne zatočil a obral ich o peniaze. Prvýkrát počujeme aj viachlasové vokály, tak typické pre túto kapelu. Ďalšie poznávacie znamenie.

Prvý album, ktorý recenzujem s výborným zvukom. Rozloženie a hĺbka nástrojov je skvelá, hlas výborne detailne nasnímaný, Mayova gitara výborná, taktiež Deacon má plnú basu a Taylorove bicie sú výborné. Je počuť každý bubon, od rytmického až po veľký kotol. Činely hrajú dobre, a tak isto aj hajtka. Trblietavo.

Freddie preberá svojím spevom smrť na dvoch nohách do svojho hlasu a stáva sa dominantným. Zostávajúca kapela vokálmi prízvukuje túto rockovú vypaľovačku. Vokály sú pridané k spevu s veľkým echom, sú navrstvené do mnohých stôp a vytvárajú dojem veľkého zboru. Do energickej skladby sú pridané rôzne zvukové efekty, a tak skladba pôsobí zaujímavo a stále niečím prekvapuje. Nástojčivosť a odhodlanie kapely „položiť život“ už v prvej skladbe albumu sa dá krájať. Freddie vychádza z mnohohlasových vokálov vždy ako víťaz a zrazu sa objaví May v gitarovom sóle s dobre šliapajúcou kapelou za chrbtom. Koniec sóla, krásny vokál kapely „a capella“ a znovu neskutočný nahnevaný drive Mercuryho a Queen to dohrajú v mojom nemom úžase už snáď po tisíckrát. Skupina celý album nahrala bez pomoci syntetizátorov, zvuky na platni sú vyrobené buď Mayovou gitarou, alebo Deaconovým zosilňovačom „Decay Amp“, ktorý sám zostrojil, alebo použili vtedajšie dostupné efekty. Skladba alegoricky pripomína scénu z filmu, ktorý som popísal, rozdelenie zisku pre manažéra a účinkujúcich.

 2. Lazing on a Sunday Afternoon
(Freddie Mercury) – 1:07

Lenivé nedeľné poobedie začne vzápätí po smrti „dvojnožca s dlhými nohami“. Tentokrát si Freddie obliekol staromódny hlas “a la Groucho“, dali tam efekt nekvalitného mikrofónu a kapela sa pridáva sťa hracia skrinka – orchestrion z púťového poobedia. Gitara, basová gitara, bicie, klavír a spev. A trošku zvuk zvončeka na bicykli /žeby predzvesť neskoršej skladby Bicycle Race na LP Jazz?/ Sú to evidentne „queni“, tie vokály asi nemá nikto lepšie na svete, nádherná gitara s tým neskutočne krásnym zvukom a Freddieho hlas v nerockovej podobe. Taká stará vykopávka, ale skvelá.

Cítim tam, že kapela si z nás urobila srandu, ako tí Marxovci kedysi. Ten istý fór ako v tej filmovej scéne v maličkej kajute, kde sa riešia vajcia. Že neviete, o čom to bolo? Ja viem, ale nepoviem a basta fidli. Len dám pomôcku: z dvoch vajec je nakoniec veľa vajec.Tak isto ako nespočet ľudí v tej kajute, až nakoniec príde pani Claypoolová a otvorí dvere.

Hoci má skladba iba minútu sú v texte odkazy na ešte nevydané piesne Queen. Výpočet dní začína pondelkom, iba vtedy sa pracuje. Utorok začínajú medové týždne, streda je bicyklovanie, štvrtok tanec v Zoo, piatok maľovanie v Louvri, sobota je deň, kedy sa rozmýšľa a nedeľa je leňošenie, totálny veget. Vákuum práce.

3. I’m In LoveWith MyCar
(Roger Taylor) – 3:05

Už ten názov piesne mi evokuje strááášne veľa spomienok a kto by nemal rád skladbu s takým názvom. V mysli sa vynárajú tie najúžasnejšie spomienky z mládí a neprebádaného ovocia, ktoré dozrelo v tých nevinných „očiach“ dievčat. Ako sa to krásne objavovalo a pátralo stále viac a viac do tajomna.

Dostávam myšlienkový blesk z čista jasna. Ten čiernobielák. Znovu alegória na malý priestor, tentoraz kufor zo starého filmu, ktorý sa plaví na lodi do New Yorku. Ten kufor je zásadná vec. Niekedy je väčší ako celá kajuta, buď kufor, alebo človek, obaja sa do kajuty nezmestia. Aha teraz mi to prišlo, tá Rosa z toho filmu bola… Mávate rukou, že radšej o Freddiem? Tak dobre.

Tá láska v aute je prvá naozaj totálna pecka vyhrabaná z rockového suterénu na piedestál. Už prvé tóny skladby nemôžu nikoho nechať na pochybách, že Freddiovci si dali po dobrom poldeci a spustili to spakruky na plné gule. V momente som stratil pocit, že som v tom aute sám s krásnou dievčinou a aj ten kufor vo filme musí byť natrepaný. Ale čo to, nepočujem Freddieho spievať. Zaostrím moje hlucháre, zastrihám nimi hore-dole, spustím mozgový kompjúter na baterky „Longlife“, započúvam sa a počujem paličkára Rogera Taylora.

Asi si Freddie odskočil dať segedínsky alebo si išiel navliecť riťolezky, on sa rád predvádza. Roger je však dobrý. Beriem ho všetkými desiatimi. Trochu zmeny neuškodí. Spieva hrdelným hlasom na pokraji všetkých síl, viac by už asi nemohol. Dokáže si dávať aj odrazové mostíky v podobe brejkov na bicích a tie prechody sú fakt počuť. Vokály nesmú chýbať, May vytvára svojou gitarou „Red Special“ dokonalý drive. Deacon basou bezchybne drží rytmus. Je to teraz o hodinkách, ktoré idú úplne presne. Stratený Mercury sa občas presadí s klavírom. Prím hrá May a Taylorov spev. Bicie sú nahrané tak, že je počuť každučký bubon a činel. Taylor do toho bije o dušu, pomaly láme paličky. Má to cveng, tvrďárna, hard rock. A tá gitara, to je život sám. Ten May je fakt super staviteľ červenej gitary spolu s otcom, ten hudobný cit pre výraz je perfektný. Skladba končí fade outom. Ale čo to. Ide to ďalej. Zvuk motora vytvorený gitarou? Koľko na tom ten Brian musel pracovať?

Nepracoval ani chvíľku, lebo motor auta bola Taylorova Alfa Romeo. Túto skladbu si vybojoval Roger Taylor ako b stranu singla Bohemian Rhapsody, aj keď Mercury bol proti tomu. Keď sa z piesne stal hit, skupina sa dohodla, že všetky zisky zo singlov budú spravodlivo rozdeľované medzi členmi kapely bez ohľadu na to, kto pieseň napísal.

Text piesne je vyslovene o láske k autu, žiadne milovanie v aute s dievčaťom, ale o aute, ktoré je najmilovanejšie na celom svete, taký karburátor, pískajúce kolesá, ten nádherný motor. To, že dostal kopačky od milovanej lásky, nevadí, lebo auto Ťa nikdy neopustí. Chlap – pretekár a štyri kolesá s volantom, treba viac?

4. You’re My Best Friend
(John Deacon) – 2:52

Prvá skladba, kde si človek môže oddýchnuť zásluhou sekundovej pauzičky medzi skladbami. Následuje chuťovka, žiaden bigbít, kapela má rada zmeny nálady. Ako v tom starom filme, trošku srandy, trošku napätia, čakania, citu a prekvapenia. To sa práve koná v týchto chvíľach. O čom to bude je asi každému jasné, o najlepšom priateľovi.

Mercury dáva klávesy s pekným zvukom do pľacu, Roger hneď brejkuje bicími a Deacon šliape jednoduchou basou, May zatiaľ nič. Freddie zrušil pri mikrofóne Taylora /stačilo, drž sa toho, čo vieš robiť/ a dáva feelingový spev, kde vytvára pocit láskavosti, že to myslí dobre a už ho prešla tá zloba z prvého traku, už má priateľa. Ako som písal, neriešim, veď aj načo. Má krásny hlas, výborne spieva, skladá perfektné pesničky a vie ešte mnoho iného.

Oddávam sa tej náladovej skladbe. Páčila sa mi na prvé počutie a patrí medzi moje top z tohto albumu. Všetci štyria dostávajú priestor, aby sa prejavili v plnej kráse v tejto peknote. Naozaj neviem čo mám obdivovať viac, krásny spev Freddieho, jeho klávesy, Mayovu gitaru alebo tandem Deacon-Taylor? Je tam príliš veľa na obdiv, obrovská prekypujúca misa šľahačky. Je to Deaconova skladba, ale Mercury ju podal na zlatom podnose. Vďaka.

5. ’39
(Brian May) – 3:31

Ďalšia perla v diamantovej škrupine. 12-strunná Mayova gitara má nádherný zvuk a ten kopák Taylora je priam nebeský. Kopáková blana musela rezonovať ešte hodiny po nahraní tejto skladby. A spieva Brian May. Jeho hlas je iný ako Freddieho, zdá sa mi jemnejší a vzhľadom na použité veľké echo aj vzdušnejší a plávajúci v priestore. Je cítiť, že spieva svoju skladbu. Ja by som hlas asi viac priblížil a dal mu viac detailnosti. Ale nebudem kafrať do remesla výborným zvukárom pri nahrávaní albumu. V refréne sa pripája celá skupina znovu navrstveným zborom a skladba pôsobí jemne, decentne a dojímavo. Skvelé číslo na neskorších koncertoch Queen. V tejto piesni Taylor nechytá do rúk paličky a ostáva iba pri kopáku. Tým pádom má skladba iný zvuk, viac sa presadzuje akustická gitara a vzdušné chorálové vokály skupiny. V závere sa objavuje prvý náznak toho, čo nás čaká na záver albumu. Mnohovrstvenný vokál naznačí Bohemian Rhapsody. Žezlo preberá Deaconov kontrabas, krásny, tie basy priam vyskakujú z reprákov. May spevom vznášajúcim sa v priestore pokračuje až do záveru skladby. Nádhera. Dokončuje celú vec akustickou gitarou. Na záver pridáva akustický akcent druhou gitarou do stopy. Finito-presto. Super.

Skladbu napísal May, vyštudovaný astrofyzik, ako cestu kozmickou loďou, ktorá priletela v roku apostrof39 na Zem, a dobrovoľníci s ňou odleteli do neznáma, lebo Zem je už stará a ošuntelá. Loď letí rýchlosťou svetla, tam neplynie čas rýchlo, ale pomaly. Keď sa po sto rokoch vráti na Zem zistí, že jeho žena je už dávno mŕtva a aj všetci, ktorých poznal, zostali iba jeho vnuci, ktorí sú v takom veku ako on. On zostarol totiž iba o rok a tak úpenlivo volá na svoju ženu, ktorú miloval, hoci tá ho už nemôže počuť. Vysoký hlas v piesni patrí Rogerovi Taylorovi.

May číslom 39 možno naráža na astrofyziku. Merkúr je od slnka vzdialený 0,39 AU, ale je to aj 39 pieseň v poradí, ktorú Queen dovtedy nahrali na všetkých LP. Deacon hral na kontrabas naschvál, lebo predtým May zažartoval, že na ňom nevie hrať, tak sa túto skladbu naučil a kontrabas si priniesol na nahrávku.

6. Sweet Lady
(Brian May) – 4:03

Začína May na gitare, vzápätí pridáva druhú vrstvu tej istej gitary a začína Taylor brejkom, tuším vždy ide do útoku v nástupe bicích do skladby. Musím si to začať lepšie všímat. A konečne nastupuje Deacon s krásnou linkou basy. Prvýkrát na albume hrá zložitejšie a o triedu lepšie ako doteraz. Tlieskam Ti John, páči sa mi to. A ide aj Freddie, znovu dáva košom nádejnému spevákovi Mayovi/arrivederci, signore/ a my vieme, že teraz to bude iné. Také orechové, s čerešničkami.

Názov skvelý, aká môže byť Sweet Lady, ak nie krásna a vyzývavá. Vysoký vokál Freddieho dobre vypĺňaný Mayovou gitarou tlačí najlepšie rockové číslo prvej strany ako lokomotíva, ktorá zmetie všetko pred sebou. To sa nedá zastaviť, je to nemožné. Teraz sa bubeník s rytmom „neserie“ a len jednoducho mláti bubon pred sebou ako žito. V refréne kapela vyspevuje „Sweet lady, sweet lady, sweet lady“ dokola a bubeník hrá refrén skladby. Ja si vzápätí uvedomujem, že mi dali šancu ujasniť si, ktorá „sweet lady“ je tá moja. Chlapci, mám to, už viem ktorá! Tlačte ten rockec ďalej. Až skončíte, pôjdem jej zavolať! Mayov gitarový riff je naozaj chytľavý. Skladba končí zbesilou jazdou kapely à la Američania v southern rocku.

7. Seaside Rendezvous
(Freddie Mercury) – 2:15

Zase tá stará doba. Ragtimový čas tridsiatych rokov niekde na pobreží pri slnečnom teplom dni so šumiacim morom. Freddie musel tých Marxovcov zbožňovať, asi tak ako ja, možno trošku viac ako ja. Mal na to asi iné dôvody. Vyhrali sa, kopec zvukov, efektov, ľahkosť zvuku a celej kapely, trošku veľa cukru v hlase aj pocukrovaných nástrojov. V reprákoch mi to krásne cinká, zvoní, prekvapuje a evokuje starú čiernobielu Noc v opere.

Nenahrávalo sa to však s klasickými nástrojmi. Veľa zvukov vytvorili Mercury a Taylor svojimi hlasmi sami, Mercury napodobňuje drevené dychové nástroje a klarinet, Taylor dodáva kovové dychové nástroje a pridáva trúbku. Stepovanie nahrajú na mixážnom stole pomocou náprstku a Mercury vytvorí zvonenie honky-tonk na klavíri. V skladbe Freddie vyštverá svoj hlas napodobňujúc píšťalku do závratnosti a dosiahne tým najvyšší vokál na albume, C6!.

Je to feelingová pieseň prinášajúca humor, dobrý pocit a svetlo do už aj tak krásneho slnečného dňa. Budeš moja, Clementine, ja budem Tvoj, Valentino a zazvoní taká maličká splash činela. Ende.

 

Strana 2

8. The Prophet’s Song
(Brian May) – 8:21

Teraz nasleduje najdlhšia skladba albumu. Prvá sekunda ako začiatok dosky od Pink Floyd, ale potom nastupuje nádherný japonský strunný nástroj koto, pár tónmi sa pridáva akustická gitara a božský Freddieho hlas vytvára pocit úplnej blaženosti, hoci text piesne je prorocký a neveští nič dobrého. V prvom hudobnom akcente nastupuje celá kapela a začne tajomný rockový koncert. Pochodový rytmus skladby nastoľuje pocit strachu, ale aj sily a odhodlanosti. Brian May ide presne s Freddiem a tóny na gitare seká presne tak, ako Freddie spieva. Majestátny refrén ukazuje krásu Mayovej gitary a tento zvuk je absolútne nenahraditeľný.

Je zvláštne, že skupina takého obrovského významu si vystačila s „jednou gitarou“. V priebehu skladby sa objavujú vokály, ktoré boli v tejto forme použité aj na Bohemian Rhapsody. Sú to vlastne vokály, ktoré obsahujú texty. Navrstvením takto nahratých vokálov vzniká dojem kostolného chorálového zvuku. Rôznou kombináciou a použitím analógových klasických efektov na analógovom 24-stopáku je možné vytvoriť úplne nový zvuk, ktorý v rockovej hudbe používali aj Queen. Dnes je to už inak a nepreberné množstvo digitálnych efektov sa ani nedá zrátať.

V časti Prophet’s Song_u spievaného a capella, t.zn. bez nástrojov, sa kapela „vyřádila“ do sýtosti a aj dnes je to zázrak umu, kumštu a nebojácnosti použiť aj to, čo vtedy bolo pre rockovú skupinu nemysliteľné. Po tejto nádhernej časti skladby, ani nechcem pomýšľať na to množstvo stôp a opakovačiek, ktoré pre týchto pár minút museli stráviť v štúdiu, nastáva jednoduché jamovanie. Nebolo možné okamžite začať spievať do takejto skladby a May musel dať priestor nástrojom. Po celkovom skľudnení a nabratí nového dychu príde znovu spev s vokálmi ako ich poznáme a Queen dokončia skladbu v grandióznom finále. Dohrajú v slávnostnom duchu a veľmi jemne, tak ako začali. S ľubozvučným kotom a akcentom gitary na konci. Bodka. Nádherná skladba.

Brian May bol pri písaní skladby inšpirovaný svojím snom, kde sa mu snívalo o potope, ktorá bola veľmi veľká a kde sa musela prejaviť sila ľudstva a jeho súdržnosť. Pracovný názov bol „People of the Earth“, čo bolo použité aj v texte piesne. Text vyzýva k záchrane.“ Počúvajte, ľudia na Zemi, varovanie, lebo múdry prorok povedal, že sa blíži zničujúca búrka a bude treba zachrániť ľudstvo.“ Skladba sa nerodila ľahko, niečo už mal napísané pri nahrávaní predošlej platne Sheer Hearth Attack, niečo už pri nahrávaní dvojky.

9. Love Of My Life
(Freddie Mercury) – 3:39

Láska môjho života. Prosba o návrat ženy, ktorá Ťa opustila a Ty sa s tým nikdy nevyrovnáš a nezmieriš. Asi najlepšia milostná skladba skupiny v histórii. Začina Freddie na klavíri, potom príde akustická gitara Maya. Citlivo, jemne stíska v prstoch každý tón, sekundový náznak klasiky, pridáva sa harfa, nepoužívaný nástroj v rockovom svete a ide Freddie:

Love of my life, you’ve hurt me
You’ve broken my heart,
and now you leave
Love of my life, can’t you see?
Bring it back, bring it back
Don’t take it away from me
Because you don’t know
What it means to me“

Láska môjho života, zranila si ma.
Zlomila si moje srdce a teraz ma opúšťaš.
Láska môjho života, nevidíš?
Vráť to späť, vráť to späť.
Neber mi to, pretože nevieš,
čo to pre mňa znamená.

Skladbu zložil Freddie. Brian May doplnil gitarové party. Na neskorších koncertoch Mercury prestal v refréne spievať a nechal spievať dav. Bola to vždy veľmi emotívna časť ich koncertov. Taká krásna vec, to sa nedá opísať slovami. Sú tam skryté snáď všetky lásky, túžby, očakávania a aj sklamania. Tam sú tie prvé poznania, keď láska začína, ale aj keď končí. Keby to bola kapela s „one wonder hit“, ako sa to niekoľkým stalo, toto by mal byť jediný hit. Klavír, občas Deacon dá basový tón a May gitaru, pridávajú vokály a plačúca gitara v sóle s preludovaným klavírom, potom nádherný záver kapely, ktorá cíti, vníma a dokáže perfektne zahrať aj takúto vec. Harfu pridal do piesne zrejme ako inšpiráciu zo starého filmu, kedy trojica čiernych pasažierov po zjedení obrovskej porcie jedla zahrá na lodi svoje číslo a nemý Tomasso odohrá bravúrne svoj part na harfe. Aj keď Tomasso/Harpo Marx nie je bohvieaký hráč na harfu a drží ju na opačnom pleci.

10. Good Company
(Brian May) – 3:23

A znovu návrat, ako sme si už asi zvykli. Prechod do doby dávno minulej. V ráznom tempe bendža a kvákačky na gitare swing v priamom prenose. Občas je cítiť Beatles, aj feeling i zbory trošku beatlesovské. V časti, kde sa kapela zastaví, zas počujem 10cc, ale potom znovu rytmus swingu a rozmach do veľkého swingového orchestra.

Zvuk trubiek a trombónu vytvoril Brian May na štyroch gitarách a použil aj Deaconov zosilňovač vybudený na plné pecky. Tóny prakticky nahrával jednotlivo a trvalo mu to veľmi dlho. Skladba je zvláštna tým, že sú tam rýchle zmeny akordov a je tam cítiť jazzový základ a frázovanie. Brian May sa neskôr vyjadril k tejto skladbe tak, že vždy mal rád starý tradičný jazz a páčila sa mu tanečnosť skladieb a zvuk.

11. Bohemian Rhapsody
(Freddie Mercury) – 5:55

Dobrá spoločnosť ešte ani neskončí a nastupuje Freddie do najdôležitejšej skladby svojho života, života Queen, ale aj našich životov, ktorí si to prisvoja. Asi nie je človeka, kto by túto skladbu nepoznal. Použijem začiatočný text pisne: Je to reálny život, je to len fantázia? Mám odpoveď: “Je to reálne a je to aj fantázia. BOHEMIAN RHAPSODY. Ten príbeh strateného syna, ktorý zablúdil vo svete, lebo svet je krutý, Queen zahrali tak, ako to už asi nikto nedokáže. Skladba má veľa motívov, nápadov, nálad, rytmov, farieb, efektov a prechádza z jednej hudobnej sféry do druhej. Múdre hlavy hovoria, že pieseň nahrávali tri týždne v piatich rôznych štúdiách. Skladba sa skladá zo šiestich častí a nemá refrén, márne by ste ho čakali. Je tam cítiť krásnu melodiku v baladickej časti, operná časť je ako vyšitá z úspešnej opery a skladba prechádza do hard rocku. Záver je opäť pokojný a ukončuje ju úder do gongu. „A ten vietor fúka“, posledná veta z Freddieho textu. A aj stále bude fučať, lebo táto vec je nesmrteľná. Môžete polemizovať o Bohemian Rhapsody do úmoru, a asi aj tak nikdy neskončíte, lebo to sa vlastne ani ukončiť nedá.

Táto skladba od prvého počutia pre mňa znamenala prekvapenie a obdiv. Hoci ju dnes už počúvam len sporadicky, bude vždy znamenať prelom v mojom hudobnom cítení a chápaní hudby. Bohemian Rhapsody som od začiatku považoval za skladbu, kde sa Queen nejakým záhadným spôsobom dotkli použitím slova Bohemian českého územia. Text skladby, ktorý napísal Freddie Mercury, bol aj samotným autorom vysvetľovaný rôzne a mnohé veci z textu neboli jasné ani ostatným členom kapely. Je evidentné, že o takejto zložitej skladbe musel Mercury uvažovať omnoho dlhšie, ako ju Queen nahrali. Pri nahrávaní nikto, okrem Freddieho, nevedel, čo z toho bude.

Text „Mama, just a killed man /Mama, zabil som muža/“, asi nikdy nemyslel doslovne, skôr to bol náznak jeho orientácie, taktiež text „Caught in a landslide, No escape from reality. /Zachytil ma zosuv, neutečiem pred realitou/“. Mercury stále tvrdil, že text bol iba „náhodnou rýmovačkou“ a že to nedáva zmysel. Trval na tom, že si každý má domyslieť význam po svojom. Mená v opernej časti ako Bismillah, Scaramouch, Fandango, Belzebub, Galileo zčasti vychádzajú z koránu, zčasti z histórie a opery.

Bohemian Rhapsody náznakovo evokuje záverečnú scénu filmu bratov Marxovcov, kde operný spevák Rodolfo Lasparri spieva pri často sa meniacich kulisách za ním a orchester hrá tajne vloženú partitúru čiernymi pasažiermi na lodi. Chaotický dej, ktorý má viacero dimenzií, sa odvíja do záverečného finále, kde dominuje nádejný tenor Roberto Baroni so svojou láskou Rosou.

12. God Save The Queen
(trad.; Arr. May) – 1:18

A na záver anglická hymna v podaní Briana Maya na jeho podomácky vyrobenej gitare „Red Special“. Otec mu gitaru vyrobil v roku 1963, vtedy mal Brian 16 rokov.

Kto je Rosa? Rosa bola operná speváčka, krásna ako obrázok. Zaľúbil sa do nej tenorista Lasparri a chcel s ňou spievať v opere v New Yorku. Ona však milovala Rodolfa Baroniho, bezvýznamného speváka, ktorý ako čierny pasažier sa vpratal do kufra manažéra Driftwooda. Po rôznych peripetiách a filmových scénach sa nakoniec stretne ona a Rodolfo na doskách newyorskej opery a… Záver neprezradím. Čiernobiely film bratov Marxovcom je nutné vidieť, aby sa dielo skupiny Queen, A Night At The Opera, dalo lepšie pochopiť, a odkryť tak skryté náznaky a významy, ktoré hlavne Mercury používal aj v následujúcej dobe. Album A Day At The Races je tiež inšpirovaný komediálnymi bratmi.

A Night At The Opera, štvrtú LP Queen vydali, keď bola skupina na vrchole svojho tvorivého obdobia. Za nahrávanie albumu vtedy zaplatili najvyššiu cenu, aká bola zaplatená /50 000 libier/. Nahrávalo sa v šiestich štúdiách, najviac v Rockfield Studios na vidieckej farme vo Walese. Rockfield štúdiá spropagoval už predtým spomínaný Dave Edmunds s hitom I Hear You Knocking, všetko si vtedy, v roku 1970, nahral sám. V Rockfielde nahrávali známi hudobníci a skupiny/dohľadaj si na google/.

Na výrobu bol použitý 24-stopý magnetofón, umožňujúci technické vymoženosti, ktoré predtým neboli dostupné. Ak je pravda, že na Bohemian Rhapsody použili až 180 stôp, výroba bola veľmi náročná. Znamenalo to, že museli predmixovať už použité nahrávky a pracovať vždy s novými vrstvami a tými, ktoré už boli predmixované. Pri takom množstve stôp s analógovým magnetofónom to musela byť úmorná práca a výsledok sa už niekedy len ťažko dal vrátiť. Je preto obdivuhodné, že to nakoniec tak dobre vyznelo.

Do nahrávania vložili nespočet nápadov a inšpirácií, množstvo farieb a zvukov, ktoré často vyrobili inak, ako si poslucháč uvedomuje a vynaliezavo imitovali nástroje. Pri detailnom počúvaní všetkých skladieb na albume je záver jednoznačný. Je to jeden z vrcholov rocku a dosah tohto diela je nespochybniteľne obrovský aj pre vývoj rockovej hudby do dnešných čias.

Recenzoval som album remasterovaný Bobom Ludwigom a spracovaný Milesom Showelom technológiou half speed mastered v štúdiách Abbey Road. Zvuk je absolútne najlepší, aký som doteraz z tohto albumu počul. Mám aj reedíciu vydanú k 30-temu výročiu vydania na CD, detailne som to porovnával, ale táto half speed verzia je naozaj lepšia a zvuk je kvalitnejší. V texte boli použité aj informácie z nahrávania albumu voľne dostupné na internete.

Half speed mastering:
Bob Ludwig je zvukový majster, ktorý má klasické hudobné vzdelanie. Pôsobil v spoločnosti  A&R recording a v rôznych iných. Teraz sa venuje masteringu nahrávok. Jeho zoznam umelcov je závratný a obsahuje tie najznámejšie svetové mená. Remasteroval napr. Rush, Dire Straits, Creedence Clearwater Revival, Rolling Stones, Queen a mnoho, mnoho iných. Niekoľkokrát získal cenu Grammy za najlepší album, alebo nahrávku roka.

Čo to vlastne ten half speed je? Pôvodný záznam zo štúdia na originálnej analógovej magnetofónovej páske sa prevedie do digitálnej formy s vysokým rozlíšením. Pri prepise do digitálu sa čo najmenej používa equalizér a nijako sa digitálne prenos neobmedzuje. Analógové pásy trpia tzv. NOS efektom a niektoré sa doslova musia upiecť pred prepisovaním. /V prípade záujmu si problematiku naštuduj bližšie./

Na prepis z analógu do digitálu sa používajú špičkové analógové stroje, mnohokrát ešte upravené, aby bol prepis čo najlepší. Pri následnom masteringu zvukového inžiniera sa záznam upravuje a zvuk sa vylepšuje, odstraňujú sa sykavky a rôzne iné chyby z pôvodnej nahrávky. Túto prácu robí Miles Showell, špecialista na half/speed mastering v Abbey Road Studios. Tu je najlepšia cesta tá, že sa upravuje vyslovene niečo zle nahraté, alebo chyby a vady na páse. Čo najmenej úprav a zásahov, to je tá najlepšia cesta.

Ak je úprava záznamu dokončená, pristupuje sa k rezaniu platne. Používa sa priame rezanie z digitálneho zdroja zvuku, takže sa vynecháva medzičlánok z pôvodnej výroby vinylových platní. Rezacia hlava ide polovičnou rýchlosťou, 16 2/3 pre rýchlosť platne 33 1/3. Vo výsledku to znamená, že vysoké kmitočty /napríklad činely/ sú vyrezané do platne rýchlosťou, pri ktorej sa presnejšie vyrežú s vysokou vernosťou. Pretože pri takejto výrobe nastáva aj opačný problém s nízkymi kmitočtami /basová gitara, kopák/, rieši sa to technicky, nie mechanicky.

Výsledný efekt je čistejší zvuk, krajšie a jemnejšie prekreslenie výšok, ktoré majú veľmi vysoké kmitočty, väčšia dynamika, lepšie rozlíšenie nástrojov, zlepšenie stereobázy. Celkový zvuk je výrazne lepší. Problematika half/speed masteringu je zložitejšia a táto informácia v skrátenej verzii je iba malý pohľad do výroby vinylov touto technológiou.

ZOSTAVA:
Freddie Mercury – spev, klavír, rytmická gitara
Brian May – sólová gitara, klávesy, spev, vokály
John Deacon – basová gitara, vokály
Roger Taylor – bicie, perkusie, vokály

NOTES:
Original sound recordings made by Queen in 1974 – 1975.
Recorded at Sarm East Studios, Roundhouse, Olympic, Rockfield, Scorpio, Trident and Lansdowne.
Mixed at Sarm East Studios.

HODNOTENIE:
zvuk nahrávky – 5 hviezdičiek z 5;
album celkovo – 5 hviezdičiek z 5;
album v mojej duši – 5 hviezdičiek z 5.

Album: A Night At The Opera
Autor: Queen
Žáner: Hard Rock, Classic Rock
Vydavateľstvo: EMI
Rok: 1975
Formát: LP
Počet skladieb: 12
Zdroj: LP, Repress, Stereo, Gatefold EMI – 1C 072-97176