Lucifer’s Friend – Black Moon (2019)

Musím sa priznať, že mojej pozornosti uniklo opätovné oživenie značky Lucifer’s Friend pred niekoľkými rokmi, preto je pre mňa album Black Moon príjemným prekvapením. Zakladajúci členovia – John Lawton (spev), Peter Hesslein (gitara, klávesové nástroje) a Dieter Horns (basa) – sú tu opäť spolu. Pôvodný bubeník Joachim “Addi” Rietenbach zomrel, takže jeho miesto zaujal Stephan Eggert, zatiaľ čo klávesák Peter Hecht sa odmietol vrátiť, na albume ho „nahradil“ Hesslein.

Každý fanúšik klasického hard rocku určite pozná skupinu Lucifer’s Friend. Ja ju považujem za nemecký ekvivalent Uriah Heep. Jednak z hudobných dôvodov, ale, samozrejme, aj zo známeho faktu, že Lawton v tejto kapele nahradil Davida Byrona.

Je potrebné povedať, že hudba na tomto albume pôsobí ako teplá prikrývka v treskúcej zime – prináša okamžité upokojenie a Lawton (ak sa má veriť Wikipedii) vôbec nepreukazuje fakt, že je vo veku 73 rokov! Jeho hlas je silný ako kedykoľvek predtým. Desať čísel, ktoré napísal s Hessleinom, predstavujú kapelu vo výbornej kondícii a jej oživenie malo určite zmysel. Hoci by mohla odpočívať na vavrínoch, ponúkla aj svoju prítomnosť. Je to už päťdesiat rokov, čo Lawton opustil Stonewall a pripojil sa k členom The German Bonds pri formovaní kapely Asterix, z ktorej sa stal „Luciferov priateľ“. A tie desaťročia sú zachytené na Black Moon, ktorý mohol byť pokojne zaznamenaný aj v ich rozkvete. Gitary sú rovnako tvrdé, riffuje sa ostošesť, zatiaľ čo klávesy poskytujú solídny podklad, ale všetko, čo sa tu deje, je vyzdvihnuté vynikajúcimi vokálmi Lawtona.

Hrá mi Call The Captain a vôbec sa nesmejem jeho nákazlivej jednoduchosti. Viem si ho  reálne predstaviť ako rozhlasový hit v osemdesiatych rokoch. Trúfne si ho niektoré rádio zahrať? To je také pravdepodobné ako fakt, že sa kapela dostane na vrchné priečky hitparád, ale komu na tom záleží?

Classic rock, od skupiny, ktorá bola naozaj na začiatku toho všetkého. Pre fanúšikov takých rozmanitých interpretov, akými sú Uriah Heep či UFO – a všetko medzi tým. Ak je Black Moon definovaný ako „zábava“, potom je to skutočne tak.

SKLADBY:
01. Black Moon 4:09
02. Passengers 5:31
03. Rolling The Stone 3:08
04. Behind The Smile 3:41
05. Palace Of Fools 4:47
06. Call The Captain 4:30
07. Little Man 4:28
08. Freedom 4:56
09. Taking It To The Edge 3:48
10. Glory Days 4:17

ZOSTAVA:
John Lawton: spev
Peter Hesslein: gitara, klávesy
Dieter Horns: basa
Stephan Eggert: bicie
+
Chuck Findley: trubka (1)
Stefan Pintev: el. husle (8)
Jogi Wichmann: syntezátor (5)
Pablo Escajola: congas (1), kravský zvonec (3)

Black Moon Book Cover Black Moon
Lucifer's Friend
Hard Rock
Lucifer's Records
2019
CD
10

2 názory na “Lucifer’s Friend – Black Moon (2019)”

  1. Souhlas, jak už jsem tu někde psal, album Black Moon se poslouchá náramně a možno ho směle řadit mezi nejkvalitnější tituly v diskografii Lucifer’s Friend. Plně obstojí jako vyrovnaný celek prostý vaty, na čemž nic nemění, že bych mírně vyzdvihnul titulní song s hostujícím americkým dechařem Chuckem Findleym (Toto, Steely Dan), atmosférickou Passengers se skvělým Lawtonem (zpívá mu to na celým albu), pádivou hitovku Call The Captain s poutavou mezihrou a echtovní kus Freedom zpestřený sólem v Německu žijícího bulharského houslisty Stefana Pinteva.

Pridaj komentár