K | KATAPULT | Katapult 2006 | RECENZIE

Oldo, díky!

komentárov 9

Oldřich Říha, skladateľ, gitarista a spevák, hlavná postava skupiny Katapult, nedávno oslávil životné jubileum – 70 rokov, presnejšie 18. mája. Pri tejto príležitosti som z police vytiahol album Katapult 2006 a zaspomínal. 

Nahrávalo sa v máji 1979 s prispením mnohých hostí a za bicími ešte sedel nebohý Anatoli „Tolja“ Kohout, ktorý kapelu vzápätí opustil. Na prelome augusta a septembra sa nakrátko vrátil, aby pomohol dokončiť turné, pretože jeho nasledovník Milan Tutsch nestíhal, čo ho nakoniec stálo aj miesto.

KATAPULT, zľava: Jiří Šindelář, Tolja Kohout a Olda Říha.

Môžem napísať iba jediné – táto podoba hard rocku mi prinášala a dodnes prináša radosť a neuveriteľnú pohodu. Na svedomí to má trojica rockerov, už spomínaní Olda s Toljom a až do svojej predčasnej smrti Říhov verný spoločník Jiří „Dědek“ Šindelář (basa, spev). Nech už Oldovi písal texty ktokoľvek, v tomto prípade Ladislav Vostárek, vždy ťali do živého. Spieval o tom, čo prinášal život bežných smrteľníkov. Možno aj preto mu mnohí „odborníci“ nemôžu prísť na meno. Z mojej generácie sa snáď nenájde ani jedno dievča alebo chlapec, ktorí by si nepovedali, že ten text je vlastne o mne, o nás.

V roku 1980, kedy nahrávka vyšla, ma študentské letá zastihli na jednej prešovskej priemyslovke. V tom čase sa v Prahe konala medzinárodná výstava Pragotherm, ktorej sa zúčastnila aj naša trieda. Zároveň to bol môj prvý kontakt so stovežatou. Nechám bokom kultúrne zážitky, večerné návštevy reštaurácie U Pinkasů a randenie so Staropramenom. Dodnes si pamätám jedno – všade hrala nová platňa Kaťákov. Štatistiky tvrdia, že LP dosiahla predaj vyše 250 tisíc kusov a v obchodnom dome Kotva som sa stal jej majiteľom aj ja. Vlastne sa niet čo čudovať, už eponymný debut zo 78-ho výrazne oslovil rockových fanúšikov a významne prehovoril do všemožných rebríčkov, takže „kolegovia“ z branže, Hanička Z. a Kája G., si už naozaj museli „vygúgliť“, ktože to vedľa nich zaujal miesto na stupni víťazov v Zlatom slávikovi a Láďa Štajdl vari dodnes rozdýchava, čože sa to stalo s jeho orchestrom, že ho z trónu zosadili nejakí traja „nevzdelanci“. Katapult bol v kurze, čo niekomu veľmi prekážalo, a tak museli zasiahnuť mocipáni a „drzým“ rockerom pristrihnúť krídla. Dnes sa to zdá neuveriteľné a ako z ríše fantázie, ale aj toto sa dialo v socialistickom Československu.

Čo ponúka táto kolekcia? Úvodná rockovica Až ma utvrdzuje v názore, že dnešné deti sa ešte majú kde hrať, ale príliš sa im nechce, radšej v kuse „mobilujú“. A rok 2006 je síce dávno za nami, no my dodnes nemáme ani diaľnicu z Bratislavy na východ Slovenska. Nasledujúce tri skladby sa nesú v baladickom duchu, vlastne sa dá povedať, že celý album je tak trochu zasnený. Svobodárna ma vráti do prvých „dělníckych“ rokov. Tu si spomeniem na bezmenné tváre mladých i starších chlapov z jednej robotníckej ubytovni v Liberci. Dvě růže krepový, ďalší slaďák v poradí, ma prenesie na kolotoče – vzduchovka a vystrelený papierový kvet pre vyvolenú. Pamätáte sa na fotografie západných kapiel z nemeckého Brava? Tiež sa dali „trafiť“. Tvůj první mejdan, čo k tomu dodať? Zažili sme ho všetci, jeden s krajším a iný s menej vydareným koncom. Zároveň je to jediná skladba, v ktorej si zobral hlavné slovo Dědek. Piata v poradí, Čtyři díly noci, druhý zo štyroch rezkejších kúskov albumu, ma z celej platne oslovuje najmenej. Jsi křehká, harmonikou prifarbená balada, vo mne vyvoláva smútok z nenaplnených lások. Kolotoč velkoměsta nabral takú rýchlosť, že už nepoznáme ani svojich susedov. Pri rockovejšom čísle Jen jednou dostat šanci mnohí z nás snívali svoj muzikantský sen. Mysľou mi prebehnú tanečné zábavy v našom okolí. Priznám sa, že si nevybavím žiadnu z účinkujúcich kapiel, ktorá by nesiahla aj do kaťáckeho repertoáru. Z 2006-ky sa hralo takmer všetko a malo to aj patričný ohlas. Osobne som sa však vždy tešil na singel Blues z roku 1978. Balada Šel zvolna ma núti zamyslieť sa a trochu aj rekapitulovať. Využité šance a premárnené príležitosti, radosti i starosti, sklamania. Môžem držať hlavu hrdo vztýčenú? Plakať nebudem, ale určite som mohol urobiť oveľa, oveľa viac. Záverečný epos Vojín XY hlásí příchod dokáže vstrebať snáď iba ten, kto tú vojenčinu skutočne zažil a prežil.

Roky plynuli svojím tempom, pričom došlo k mnohým zmenám, nielen životným, ale aj kultúrnym, politickým i technickým. Jedno sa však nemenilo – Katapult 2006 u mňa stále vyhrával, časom už z CD prehrávača. Až nástupom internetu som sa vlastne dozvedel, že fandím primitívnej hudbe, určenej pre učňovskú mládež. Naozaj? Síce som nechodil na učňovku, ale dodnes Katapult počúvam. Nikdy som to netajil a nič na tom neplánujem meniť. A samozvaným „expertom z kaviarne“ odkazujem, že tým ozajstným učňom nesiahajú ani po členky.

Oldo, díky!

SKLADBY:
01. Až (3:00)
02. Svobodárna (2:25)
03. Dvě růže krepový (4:05)
04. Tvůj první mejdan (3:15)
05. Čtyři díly noci (3:05)
06. Jsi křehká (3:30)
07. Kolotoč velkoměsta (3:20)
08. Jen jednou dostat šanci (2:35)
09. Šel zvolna (3:10)
10. Vojín XY hlásí příchod (7:45)

ZOSTAVA:
Oldřich Říha – gitara, spev
Jiří Šindelář – basa, spev
Anatoli Kohout – bicie
a
hostia

Katapult 2006 Book Cover Katapult 2006
Katapult
hard rock
Supraphon
1980
LP
10
CD - P&R, 1993

9 názorov na “Oldo, díky!”

  1. Píše sa rok 2023 a ja si z Jutubu púšťam toto album, ktoré som počul posledný krát od doby, keď sme ho mali na PVS-ke v roku 1980. A musím povedať, že ma to vrátilo do krásnej doby mojej mladosti. Fakt každá skladba mi pripomína vtedajšie dni, a to nemám na mysli akože vojnu, tak všeobecne. Som prekvapený ako fungujú texty a muzika Katapultu. Všetka česť čo urobila kapela určená učňovskej mládeži, málokomu sa tak podarilo vystihnúť svoju dobu.
    Z Katapultu som mal akurát tak srandu, že nevedia hrať. No tých 40 rokov odstupu zahladilo moje výhrady a dávam im palec hore. XY to je klenot klenotov z čias zeleného života.

    Dík za recenziu, hneď som si povedal, že to na Rockovici nemôže chýbať.

  2. Po dlouhých letech absence, jsem si vloni a letos znovu zkompletoval na CD první část tvorby KATAPULT. To znamená, do roku 1995, kdy vyšlo Chodníkový blues. Pozdější tvorba mne už nebere, ale ty první zhruba 2 dekády mne baví.
    Jelokož se zaměřuji na 1. vydání nosičů (pozdější mají deformovaný zvuk), trvalo asi rok, než se všechno objevilo ke koupi. Ale teď mám první čtyři alba, plus Hit album 1&2, což jsou kompletní singly.
    Až na výjimky naprostá paráda. Vím, že KATAPULT jsou mnohými přehlíženi, ale na mě to pořád funguje. Protože hlupák váhá, tak se hned dívám, jestli je máme na Rockovica. A máme!
    Díky Piťo.. 🙂

  3. Vzpominka na hlubokou socialistickou hudebni totalitu. Mam nejake vinyl sp, ale jejich poslech mi nechybi. Pripoustim, ze v tehdejsi dobe oslovili spoustu mladych lidi dychticich po poradnem rocku, ale ja nikdy nebyl hudebne zameren na tuzemskou scenu. To madarska Omega mi prinesla vice radosti. Treba je to hanba, ale nemam ani Olympic, M. Efect, Fermatu a pod. A ani netouzim je vlastnit. Katapult je urcita vypoved doby a clanek pekne vyjadril pocity a co je hlavni Katapult dal zapomenout na tvrdou zivotni realitu tehdejsi doby. Takova rebelie. I ja patril k rebelum, proste nebyt v lajne. Patri jim velky vdek. Diky.

  5. V roce 1980 mi bylo jedenáct a bigbít neposlouchal, ale chodil jsem si hrát ke kamarádovi ze sousedství a jeho starší brácha album měl. Vzpomínám si, jak jsme u něho poskakovali a “hráli” na tenisové rakety 🙂

    Uběhlo kvanta let, ze mě se stal hudební fanda a sběratel, ale od “Kaťáků” nemám ani notu. Ovšem nic proti, nevadí mi a v těch patnácti – šestnácti se mi několik písniček líbilo přesně tak, jak o tom píšeš v recenzi. Na jejich koncertě jsem však nikdy nebyl.

    Rockeři to tehdy měli těžké, po té muzice byl hlad a prakticky všechno, co se objevilo na trhu se prodávalo v obrovských nákladech. Jedno, jestli to byli Jazz Q, Energit, Combo FH, nebo Katapult. O co to dnes máme jednodušší…

    Pito, dík za recku. Je napsaná tak mile, s nostalgií a mě se líbí.

Pridaj komentár