Takto pred rokom som publikoval na Rockovici svoj prvý článok – profil Kevina Boricha. Keď mi pred pár dňami v schránke pristál email s download linkou a otázkou od samotného KB či by som nenapísal recenziu na jeho nový album s názvom Legacy [dedičstvo, odkaz], nemohol som ho odmietnuť.

To najlepšie z dekády

Legacy je vlastne výberovka Borichovej tvorby ohraničená rokmi 1971 (singel Gonna See My Baby Tonight) a 1982 (minialbum Shy Boys Shy Girls). Zahŕňa teda obdobie, kedy žal najväčšie úspechy s kapelami The La De Da’s a Kevin Borich Express.

Borich tento rok oslávi 75. narodeniny a 60 rokov jeho pôsobenia v hudobnom biznise. To sú vskutku úctihodné čísla a dôvod obzrieť sa späť a trochu rozjímať nad svojou bohatou kariérou. A tak sa pri rozjímaní Kevin Borich rozhodol dať dokopy kolekciu jeho obľúbených štúdiových nahrávok a živákov. A je to veru nádielka! 3 CD obsahujú dohromady 46 skladieb, ktoré sú rozdelené tematicky.

Vypaľovačky

Prvý disk s názvom Hot obsahuje rockové vypaľovačky a odpáliť ho nemôže nič iné ako Gonna See My Baby Tonight. Ďalej tu nájdeme pecky ako je trojica Goin’ Somewhere/Down Town/Fishin’, Need Your Love či Rock N Roll. Zastúpený je aj minialbum Shy Boys Shy Girls, ktorého titulný song nesmie chýbať. Osobne by som z neho vybral aj Can’t Help It – ten sa však do kompilácie bohužiaľ nezmestil. Celkovo sa na CD nachádza 17 skladieb.

Uvoľnenie

Druhé CD s titulom Chill, ako názov napovedá, trocha zvoľní tempo a nájdeme tu pomalšie kúsky. Čas presunúť sa z parketu na pohovku a nechať sa unášať atmosférou akú majú skladby White Ship, Lonely One či Mon Ami. Tento disk ponúka takisto 17 songov a vskutku širokú paletu rytmov a farieb – tak napríklad Tell Me Why a Tango Queen nás zavedú do Južnej Ameriky. She Don’t Care a Waiting For You zas o kúsok severnejšie do Karibiku, konkrétne na Jamajku. Z basových liniek By the Light zas srší funk.

Naživo

Trojicu CDčiek uzatvára, ako inak, Live a prvým živákom je skvelý kúsok The Place z posledného štúdiového albumu The La De Da’s s názvom Rock And Roll Sandwich (1973). Nesmú tu chýbať ani štandardy ako Angels Hand, KB’s Boogie či záverečná medley Goin’ Down Town/Goin’ Somewhere, ktorou KB uštedruje divákom ľavý a pravý hák a tí po tomto KO môžu ísť spokojne domov. Prekvapivo sa tu nachádza aj skladba Morning Good Morning, ktorá bola pôvodne vydaná na kompilácii s názvom Legend (1975), čo bolo zároveň rozlúčkové LP kapely The La De Da’s. Všetky živé skladby pochádzajú z 90. a miléniových rokov, čo potvrdzuje aj zaradenie titulnej skladby z albumu Heartstarter (2000). Tucet skladieb je síce, čo sa počtu týka, menej ako na predchádzajúcich dvoch CD, ale ich priemerná dĺžka je vyše pät minút a taká Celebration atakuje 11 minút!

Tracklist

CD1 – Hot
01 Gonna See My Baby Tonight
02 Goin’ Somewhere
03 Goin’ Down Town
04 Full Moon
05 Snowball King
06 Need Your Love
07 Six Million Dollar Role
08 Good To See You
09 Acropolis
10 Goin’ Fishin’
11 No Turning Back
12 New City Lights
13 I Can’t Wait
14 Caught In The Middle
15 Rock ‘n’ Roll
16 Don’t Let Go
17 Shy Boys Shy Girls

CD2 – Chill
01 Rainbows
02 White Ship
03 Lonely One
04 Cannot Do Right
05 Mon Ami
06 My Mama Is A Jazzer
07 Tell Me Why
08 Backs To The Wall
09 She Don’t Care
10 Working On A New Day
11 Grounded
12 One More Dream
13 Waiting For You
14 Tango Queen
15 By The Light
16 Flight 506
17 Love My Love (Will Carry On)

CD3 – Live
01 The Place [The Basement 2009]
02 Snowball King [The Basement 2009]
03 Heartstarter [The Basement 2009]
04 Bell Hop Blues [The Kahuna 1996]
05 Angels Hand [The Basement 2009]
06 Celebration [The Basement 2009]
07 Headbangin’ Boogie [KB’s Bondi Back Yard 1995]
08 Rescue Dream [The Kahuna 1996]
09 Morning Good Morning [The Kahuna 1996]
10 They Got My Number [Continental Cafe 1998]
11 KB’s Boogie [The Kahuna 1996]
12 Goin’ Down Town/Goin’ Somewhere [The Basement 2009]

Remastering: Nick O’Donnell

Zvuk

Všetky skladby boli remasterované v spolupráci s Nickom O’Donnellom, čo im pomohlo vdýchnuť nový život a hutnosť. Sem-tam sa vyskytne nejaký praskot činelov, ale to by som dal skôr na vrub faktu, že nie vždy sú k dispozícii master verzie nahrávok a musí sa pracovať s tým, čo je k mání.

Napokon, aj taký Live at Leeds, ktorý je považovaný za jeden z najlepších živákov, mal na albume uvedené: “Pukotanie je v poriadku.” Tieto nuansy si aj tak všimne iba skúsené ucho.

Ja som mal k dispozícii digitálnu verziu albumu (AAC formát), čo mohlo tiež zohrať svoju rolu, takže u CD verzie bude kvalita isto ešte vyššia.

Odkaz Kevina Boricha ♠ Krátky rozhovor s KB ♠ Šesť dekád v hudobnom biznise z Vás robí člena veľmi limitovaného klubu. Čo Vás stále poháňa po toľkých rokoch? Hudobné remeslo musíte skutočne milovať. “Hrám od dvanástich – je to moje poslanie. Život bez vystupovania by bol pre mňa prázdny. Tento pocit ma prepadol počas covidových lockdownov, kedy sme nemohli hrať naživo. Živé vystúpenie budí pozitívnu energiu, ktorá je úžasná a zaručene povznáša.” Ak by Vám niekto na začiatku kariéry (bavíme sa o 60. rokoch – ére Beatles, Rolling Stones a Easybeats!) povedal, že o šesťdesiat rokov neskôr v nej stále budete pokračovať, čo by ste mu na to odvetili? “Veľmi by ma to potešilo. Pamätám si raz na myšlienku, že keď budem starý ako 30-ročný, budem späť v ovocnom sade, navyše veľmi maličkom. [Predpokladám, že tu naráža na fakt, že ak by mu nevyšla kariéra, musel by sa vrátiť späť na rodný Nový Zéland a živiť sa manuálnou prácou.] Vlna sa však ďalej valila predomnou a ja som sa na nej viezol, a vďakabohu stále veziem.” Výberovka Legacy v podstate pokrýva celú dekádu Vašej kariéry medzi rokmi 1971 a 1982. To je nejakých 62 skladieb z repertoáru La De Da’s a KB Express, z ktorých ste si museli vyberať (rátajúc iba štúdiovky). Urobil som si tabuľku a najviac zastúpeným albumom, čo sa pesničiek týka, je Lonely One (rátajúc aj živáky, tak je z neho zastúpená každá pieseň), s Angels Hand v tesnom závese za ním. Ako vyzeral Váš výberový proces? “Nemyslel som na to, z akého albumu piesne sú. Prosto som vyberal tie, ktoré sú moje obľúbené a žánrovo rozmanité, aby som predstavil pestrosť mojich pesničiek.” Remastering využil možnosti dnešných audio technológií a evidentne vylepšil piesne. Ale v minulosti majstri zvuku museli využiť čo mali k dispozícii a často byť kreatívni (ako nedávno zosnulý Chris Tsangarides, ktorý isto použil jeho Vortex metódu na nahrávanie gitár, keď ste s ním točili album Angels Hand v londýnskych Morgan Studios koncom roka 1979). Nahrávali ste albumy v jedných z najlepších štúdií v Austrálii, USA a Veľkej Británii. Ak by ste si mali vybrať jeden album z obdobia 1971-1982, ktorý reprezentuje Váš sound najlepšie a ste najspokojnejší s jeho produkciou, ktorý by to bol? “Sound každého albumu mal svoje odlišnosti po rôznych stránkach, takže myšlienka bola dať ich dokopy a prezentovať ako jednoliaty celok, aby pre poslucháča zneli piesne koherentne. Čo Nick dosiahol a spravil výbornú robotu. Ak by som mal vybrať jeden album, bol by to Lonely One nahraný v Alberts štúdiu [legendárne štúdiá v Sydney, ktoré patrili Albert Productions a nahrávali v nich albumy ich kapely ako AC/DC, The Angels, Rose Tattoo a.i.; kapely patriace pod Alberts nahrávali v menšom, rock ‘n’ rollovom štúdiu číslo jedna, väčšie štúdio číslo dva bolo využívané externými zákazníkmi]. Hlavným dôvodom bolo, že sme na jeho nahrávanie mali viac času, zatiaľ čo na nahrávanie v zahraničných štúdiách boli len veľmi obmedzené rozpočty, čo malo veľký vplyv na výsledok.” Pri pohľade späť, ak by ste mohli svojmu osemnásťročnému ja dať jednu radu ohľadom hudobného biznisu, čo by ste mu povedali? “V dnešnej dobe by som šiel do USA. Mladí ľudia nezažili tú dobu, keď svet bol obrovským miestom a aj presun do Austrálie bola veľká vec. [Tu naráža na fakt, keď sa aj s kapelou La De Da’s presunuli koncom 60. rokov z Nového Zélandu do Austrálie.] Dnes by som si to namieril za najväčším trhom (väčšia populácia a možnosti koncertovania = väčší príjem). To však neznamená, že som spravil zlé rozhodnutie. Bolo správne pre danú dobu. V Sydney žilo viac ľudí ako na celom Novom Zélande.” Záverečná otázka. Album a turné Legacy sú oslavou a obzretím sa za časťou (v skutku jednou pätinou) Vašej úžasnej kariéry, no aj tak už chystáte nový album s duetmi pre rok 2023 a dokončujete Vašu autobiografiu (na ktorú sa už veľmi teším). KB Express má stále plno pary a valí si to po koľajách. Ak niekto o sto rokov objaví hudbu Kevina Boricha, čo chcete aby bolo Vaším hudobným odkazom? “Pravdaže by som si prial aby moja muzika bola milovaná, užívaná, počúvaná, uznávaná, a nevyhnutnosťou pre každého hudobnú zbierku! 😀 Vskutku ambiciózna požiadavka! 🤪 Ako hovorievam – vypočujte si to, a niečo si pomyslite.”

Verdikt

Hodnotiť výberovky je vždy ošemetná záležitosť. Táto má ale dobrý koncept, ponúka pestrosť a skoro tri a pol hodiny kvalitnej hudby. Navyše, mnohé zo skladieb neboli predtým nikdy vydané na CD a tak je táto kompilácia skvelá príležitosť na zoznámenie sa s tvorbou Kevina Boricha.

Za 40 dolárov (tých austrálskych, čo je zhruba 27 EUR) dostanete veľa muziky (doslova). A ak vás jeho hudba chytí, môžete sa poobzerať po jeho zvyšných CD a začať zháňať staré LPčka. Za mňa palec hore a štyri hviezdičky – fanúšikovia KB si tú piatu môžu kľudne pridať.

Album: Legacy
Autor: Kevin Borich
Žáner: Austrálsky rock/Blues/Fusion
Rok: 2022
Formát: 3 CD
Počet skladieb: 46 (17+17+12)
Zdroj: Digitálny download (AAC formát)