Jeseter – Slavnost pro jednoho! (2008)

Hneď na začiatku radšej poviem, že cieľovou poslucháčskou skupinou tohto albumu nie je práve univerzálna hudobná verejnosť, teda iste nie milovníci súčasných populárnych (či skôr audio médiami presadzovaných) žánrov a trendov, ktoré letia v rozhlasovom éteri na komerčne zameraných rádiách. Ostravská art/prog rocková kapela Jeseter svojím názvom, internetovou stránkou, filozofiou, ale hlavne muzikou jasne ukazuje, kde sú jej korene a inšpiračné zdroje. Art rock a jazz rock 70. rokov a hlavne odkaz Yes sú viac, ako zrejmé.

Evidentným ideovým a skladateľským bossom skupiny je gitarista, klávesista a doprovodný spevák, skladateľ a textár Ján Gajdica. Jeho gitarová hra, najmä v rozsiahlejších hudobných plochách, skutočne evokuje spôsob hrania legendy Steve Howea. Ďalšou výraznou osobnosťou je nepochybne spevák David Tobiasz. Jeho farba hlasu nemá síce nič spoločné s Jonom Andersonom, ako by sa celkom logicky dalo čakať, ale do celkového súčasného soundu skupiny dobre zapadá. Silne pripomína v jemnejších a snovejších pasážach najmä Vláďu Mišíka v dobe vrcholnej formy v E.t.c., svojou expresivitou Oldřicha Veselého (Synkopy) a drajvom zase skôr tých lepších spevákov z domácej hardrockovej a metalovej scény, hlavne v skladbách s kratšou minutážou. Pozitívna je aj jeho skutočne dobrá výslovnosť dlhých hlások (Ostraváci sú predsa “kratke zobaky”, pozn. autora). Obaja členovia rytmickej sekcie a decentné klávesy Roberta Hejduka dopĺňajú celkový inštrumentálny výraz kapely, ktorá sa neuchyľuje k žiadnemu prehnanému predvádzaniu a sólovému onanizmu.

Album stojí nepochybne na troch dlhších kompozíciach, ktoré kapele najviac sedia a dávajú jej špecifickú, vlastnú, originálnu tvár. Úvodná je Touha po vzdálených obrazech, pri ktorej si stále spomeniem na album Sluneční Hodiny o generáciu staršej kapely Synkopy. V identickom duchu je aj nasledujúca Marnivá víla. A vôbec, počas posluchu albumu, ako kompletu ešte viac ako Yes, cítiť vo vzduchu akýsi odkaz a príjemnú nostalgiu za kapelami i vrcholnými dielami československej, ale najmä moravskej artrockovej scény: Synkopy,  Progress a art rockové obdobie Blue Effect (predovšetkým   Svitanie a Svět Hledačů).

V najdlhšej skladbe dosky, ktorou je dvanásť minútová Sukuba, sú šikovne vložené drobné jazz rockové pasáže, ale výsledkom je veľmi vydarená, pomerne zložitá art rocková suita, ktorú by som s úplným kľudom zaradil do zlatého fondu čsl. art rocku. Nasledujúca Sylfa, spoločné dielo tandemu R. Hejduk a J. Gajdica, je jednoznačne najviac inšpirovaná klasickou tvorbou Yes z obdobia prvej polovice 70. rokov. Viacnásobné vokály, štruktúra kompozície a typické gitarové vyhrávky à la Steve Howe. No proste paráda… Hneď za tým však príde rana, ako päsť na oko – vlezlý hardrockový riff vypaľovačky Hrdinové z plakátů je pre mňa najrušivejším momentom inak výborného albumu, akýmsi prebudením z príjemného snenia do sivej reality. Žeby pocta miestnej legende z čias socíku, kapele Citron? Ešte, že v strednej pasáži sa to na chvíľku zmení.

Sedem minútová Ulice je skôr typicky “moderná”, dynamická prog rocková skladba s evidentne rôznorodými vplyvmi a album končí (podobne ako u novších diel Yes) poloakustickou, textom protivojnovou skladbičkou Píseň neznámému bohu.

Do značnej miery archaicky znejúci album s inteligentným využívaním štandardných (art)rockových nástrojov, bez samplov, kadejakých krabičiek a nadmieru syntetizovaných zvukov, je moja šálka kávy. Zaujímavá je aj textová stránka tejto dosky, ktorá tiež ide v tradícii o generáciu starších legiend českého, či skôr moravského art rocku. Takáto hudba mi vždy bola veľmi, veľmi blízka…

SKLADBY:
1. Touha po vzdálených obrazech 9:22 /Gajdica/
2. Marnivá víla 5:57 /Gajdica/
3. Sukuba 12:12 /Gajdica/
4. Sylfa 9:42 /Hejduk, Gajdica/Gajdica/
5. Hrdinové z plakátů 5:28 /Gajdica/
6. Ulice 7:08 /Hejduk/Gajdica/
7. Píseň neznámému bohu 4:01 /Gajdica/

ZOSTAVA:
David Tobiasz – sólový spev
Jan Gajdica – gitary, klávesy, spev
Robert Hejduk – klávesy, gitara
Martin Šimíček – basová gitara
Viktor Doričák – bicie

Slavnost pro jednoho! Book Cover Slavnost pro jednoho!
Jeseter
Prog Rock
Jeseter Self-released
2008
CD
7

2 názory na “Jeseter – Slavnost pro jednoho! (2008)”

  1. V rámci pomoci so zverejnením recenzie jeho autorovi som si tento album vypočul. Musím uznať, že som veľmi milo prekvapený. A Jeseter je aj na SPOTIFY…
    Mayak, díky!

    P. S.: Poďakovanie Janovi Gajdicovi, šéfovi kapely, za osobnú korešpondenciu a zaslanie titulnej fotografie!

    1. Souhlas, já už si to pouštím (ze Spotify) podruhé za sebou. Je příjemné, poslouchat zas po delším čase art rock v češtině a některé skladby jsou opravdu dobré, např. Sukuba. Jenom ty Yes, ty tam tedy neslyším ani náznakem.

Pridaj komentár