Už je to tak dané a navždy zostane; hudobný trend zvykli diktovať dve najmocnejšie veľmoci – USA a Veľká Británia. Čo bolo dobré tam, zväčša uznával celý svet. Objektívny fanúšik však vie, že aj mimo tohto teritória vznikali zaujímavé skupiny, ktoré nám zanechali výbornú muziku a zaslúžia si našu úctu i pozornosť. A platí to aj v prítomnom čase…
K Birth Control ma priviedli priaznivci hard rocku na internete. Hudobne nebolo čo riešiť – môj obľúbený priečinok. Najväčšie prekvapenie na mňa čakalo v prehrabávaní sa históriou súboru – zakladajúcim členom kapely bol Hugo Egon Balder, známy moderátor „excelentnej“ erotickej súťažnej show televíznej stanice RTL, Tutti Frutti.
Čo napísať k debutu berlínskeho spolku „milovníkov kondómov“? Náboženských fanatikov nechám v presvedčení, že antikoncepcia je hriech. Tých hudobných neprekvapím, mnohí už roky oceňujú kvalitu a tešia sa z funkčnosti a opodstatnenosti germánskej „Antikoncepcie“.
Úvod obstará singlová No Drugs, v ktorej doznieva odkaz na psychedelický rock konca 60. rokov.
V progresívnej inštrumentálke Recollection dominuje Hammond organ, priestor však dostane celá skupina. Nie som priaznivcom skladieb bez spevu, ale v tomto prípade sa musím priznať, že táto kompozícia mi sadla na prvý raz.
To isté platí aj o piatej v poradí, Sundown. Hoci trvá desať minút, nenudí, práve naopak. Skvelú prácu odviedli všetky nástroje a pridali sa aj kúzelné husličky. Dovolím si ju označiť za najlepší track albumu.
Zmeny tempa sú súčasťou hard rockovej Deep Inside, ktorú radím k najobľúbenejšiemu spievanému kúsku tejto kolekcie. Bernd Noske určite nepatrí medzi spevácke hviezdy, ale jeho hrubší a zastretý vokál si ma podmanil a výborne zapadol do hudby Birth Control.
V rýchlejšom tempe je prevedená rockovka Foolish Action, kde si berie mikrofón gitarista Bruno Frenzel. V polovici dôjde k zaujímavému súboju gitary a organu, po ktorom si Bruno aj zarecituje, aby kapela nabrala silu k záverečnému finišu.
Change Of Mind, najkratšia pieseň albumu, pokračuje v šľapajach „trojky“. Zostane čas aj na sólovanie a jej ozvláštnením sú zdvojené vokály v refréne.
Záver obstará Light My Fire, prevzatá klasika od The Doors. Aká je? Lepšia, horšia? Pomalšia, rýchlejšia? Všedná, vydarená? Obyčajná vypchávka? Skúste a posúďte sami. U mňa výborné – hudobníci sa s ňou popasovali so cťou a veľmi dôstojne zabuchli pomyselné štúdiové dvere za svojou prvou dlhohrajúcou platňou.
Po debute prišli pre Birth Control lepšie časy, ale bol to slušný štart. Zaujal ma, milo prekvapil a nakopol k ďalšiemu bádaniu po nahrávkach kapely. Vydarená zmes spievaných a hraných kompozícií – kúštik progresu, omrvinka hard rocku i štipka psychedelie.
3,5*
…18. februára 2014, po dlhších odkladoch, som sa rozhodol zakúpiť tento album. Netušil som, aké „prekvapenie“ ma bude čakať ráno. To som sa dozvedel, že Bernd Noske, spievajúci bubeník skupiny, zomrel práve v deň mojej objednávky. Žiaľ, aj také „perličky“ prináša hudobné zberateľstvo.
“Nossi”, R. I. P.!
Skladby:
1. No drugs (4:01)
2. Recollection (6:24)
3. Deep inside (4:40)
4. Foolish action (4:32)
5. Sundown (10:02)
6. Change of mind (4:42)
7. Light my fire (5:40)
Zostava:
Bruno Frenzel: guitar, vocals
Bernd Koschmidder: bass
Bernd Noske: drums, vocals
Reinhold Sobotta: organ
Ďalšie informácie o albume: Discogs.
krautrock
Metronome
1970
LP
7
CD - Repertoire Records, 1997
Placku Birth Control jsem si pustil v souvislosti s recenzí alba Plastic People a užil jsem si to. Podobně archaickej bigbít já rád a hammondky jsou bezva, vypíchnul bych aj ty občas se vynořující classical rockové prvky (např. Recollection). Malinko přepadlej jsem byl jenom z deset minut dlouhé Sundown, ale vynahradil jsem si to u coveru Light my Fire. Je totiž drsnej, jak rašple.
Pito, dík za recenzi. Sice krapet opožděně, ale hudba je věčná. Kór takhle stará…
Snake, som veľmi milo prekvapený a naozaj ma teší, že si vo svojom hudobnom programe našiel chvíľku pre debut Birth Control. Díky!