Fanúšik blues/hard/art/jazz rockovej hudby 60. a 70. rokov minulého storočia. Veľký milovník BLUES. Veľkej obľube sa u mňa teší southern rock. Tiež mám rád classical rock, sem-tam nejaká psychedélia, klasika a tak... Milovník aj rôznych neznámych kapiel, vykopávok z uvedeného obdobia. Z novšej muziky toho veľa nie je; väčšinou blues rock.
Ťažko povedať, či prítomnosť Marca Bella, ktorý neskôr bubnoval u Ramones, robí z tejto skupiny dobre vyhľadávanú akvizíciu medzi tými fanúšikmi rockovej hudby, ktorí holdujú neveľmi známym skupinám alebo je to samotná hudba. Prikláňam sa k druhej možnosti, pretože oba albumy Dust majú čo ponúknuť. VIAC Dust – Dust, 1971→
Štvrtý album Cactus prináša zmeny v zostave, odišiel gitarista Jim McCarty, čo je škoda a na jeho miesto prišiel Werner Fritzschings. Duane Hitschings obstaral klávesové nástroje a namiesto chrapľoša Rustyho Daya prišiel chrapľoš Pete French (áno, Leaf Hound a Atomic Rooster to istí). Hviezdna rytmika ostala a to je super. VIAC Cactus – ‘Ot ‘N’ Sweaty, 1972→
'Ot 'N' Sweaty
Cactus
blues/hard rock
ATCO Records
1972
8
discogs.com
Long tall Sally si Kaktusáci zahrali po svojom, čo je super a razom sa z rokenrolu stal ťažký rock nasiaknutý bluesom. Rockout, whatever your feel like je našľapaná hardrockovica s prítomnou harmonikou. Rock n‘ roll children spočiatku nudí, pretože je to obyčajný rokenrol, ale potom príde na McCartyho bluesrockové sólo a to už je o niečom inom, ale po ňom je tu rokenrol späť (škoda). VIAC Cactus – One Way… Or Another, 1971→
One Way... Or Another
Cactus
blues/hard rock
ATCO Records
1971
8
Discogs
V marci pred 60 rokmi vyšiel Howlin’ Wolfovi singel Smokestack lighting / You can’t be beat, teda udialo sa to pred šesťdesiatimi rokmi. V roku 1959 sa Smokestack… ocitol na albume Moanin’ in the moonlight, kde nechýbali ani ďalšie Wolfove nesmrteľné pecky.
Rytmika z Vanilla Fudge – Bogert a Appice – ostrieľaní to borci si k sebe vzali poriadneho vreskľúňa a gitaristu milujúceho blues a mohlo sa ísť opäť zarezávať.