C | CACTUS | One Way... Or Another | RECENZIE

Cactus – One Way… Or Another, 1971

komentáre 3

Debut bol vynikajúci, ale čo nám povie dvojka.

Long tall Sally si Kaktusáci zahrali po svojom, čo je super a razom sa z rokenrolu stal ťažký rock nasiaknutý bluesom. Rockout, whatever your feel like je našľapaná hardrockovica s prítomnou harmonikou. Rock n‘ roll children spočiatku nudí, pretože je to obyčajný rokenrol, ale potom príde na McCartyho bluesrockové sólo a to už je o niečom inom, ale po ňom je tu rokenrol späť (škoda). Už z názvu sa dá predpokladať, že Big mama boogie parts I & II nebude death metal alebo techno. Boogie s fúkacou harmonikou a minimálnym doprovodom sa počúva fakt dobre, predovšetkým kvôli spevu. Druhá časť piesne je živšia, za čo môže rytmika, ktorá to rozbehne, ale veľmi pekne sóluje gitara a harmonike to proste fúka.

Feel so bad ukazuje záľubu skupiny v blues a pre mňa je to zatiaľ najlepšia pieseň albumu, ktorý v mojich ušiach za debutom o niečo zaostáva. Song for aries je pôsobivá vybrnkávačka, z ktorej na hony cítiť Ameriku – hotová pochúťka a neskôr pribudne aj melodika, čo je tiež fajn. Hometown bust stojí predovšetkým na speve Rustyho Daya, ktorému hard-blues rocková hudba robí pekný sprievod. McCartyho (asi netreba dodávať, že bluesové) sólo je skvelé a v azda každom jeho sólovom vstupe cítiť jeho obrovskú záľubu v bluesovej hudbe, čo hodnotím veľmi pozitívne, nakoľko sa jeho sólo počúvajú naozaj dobre a plus, ako milovníka blues mi to nesmierne „hladká ušká“. Potom je tu opäť Rusty a hard-bluesrockový sprievod. Pieseň skončila a konštatujem, že tento trojlístok: Feel so bad – Song for aries – Hometown bust je to najlepšie, čo album ponúka (hoci ani úvodná a Big mama boogie nie sú veľmi zaostávajúce), no netreba zabúdať, že tu ešte máme titulnú skladbu, ktorá ukazuje to, čo Kaktusákom ide najlepšie a tak presvedčivo zároveň, teda našľapaný hard-blues rock (bluesrockové sólo je samozrejmosťou).

Nech robím, čo robím, nech počúvam, koľko počúvam, tak odzbrojujúcu jednotku to neprekonáva. Je to však veľmi, veľmi slušný album.

1. Long Tall Sally 6:27
2. Rockout, Whatever You Feel Like 3:56
3. Rock N’ Roll Children 5:40
4. Big Mama Boogie, Part 1 & 2 5:40
5. Feel So Bad 5:30
6. Song For Aries 3:05
7. Hometown Bust 6:38
8. One Way…Or Another 5:05

All titles written by Cactus, except 1 (Penniman/Johnson/Blackwell) & 5 (Chuck Willis)
Originally released February 1971, ATCO SD 33-356
Recorded at Electric Lady Studios, New York, 1970-71
Engineered by Edwin H. Kramer
Assisted by Dave Palmer & John Jensen
Produced by Cactus

Tim Bogert – bass, vocals on 2, background vocals
Carmine Appice – drums, percussion, background vocals
Jim McCarty – guitar
Rusty Day – vocals, harmonica

One Way... Or Another Book Cover One Way... Or Another
Cactus
blues/hard rock
ATCO Records
1971
8
Discogs

3 názory na “Cactus – One Way… Or Another, 1971”

  1. Cactus jsem nikdy neposlouchal, ba ani neznal – do očí mě praštilo jen jméno bubeníka C.Appiceho.

    Desku jsem si poslechl, je to zatím blíže nespecifikovaná směska různých stylů, dřevní proto hard rock výrazně ovlivněný boogie, jižanským blues a rock n rollem.

    V několika skladbách jako bych pod povrchem cítil zárodky Van Halen. V době vzniku jistě vyjímečné album, dnes mě však tolik nechytlo.

  2. Moje seznameni s Cactus zacalo vlastne poslechem radia Svobodna Evropa rumunske vysilani. A tam kazdou nedeli hrali na prani a prave tam jsem uslysel divny nazev skupiny Cactus! Nahral jsem si na pasek hrozna kvalita, ruseno pazvuky apod. Hned dalsi den jsem se pochlubil ve skole. Panove neznate Cactus? Smich, jo mame ho za oknem. Vsak se smejte. To vite, tezka doba. Kazdy znal Deep Purple, Black Sabbath a najednou Cactus? Obdivuji C. Appice je skvely, nemohu rici, ktere album je horsi, ci lepsi, ale rad se k nim vracim. I pres posmech kamaradu jsem jim verny. Patri taky mezi klenoty. Nevahejte stoji za poslech.

Pridaj komentár