Fallen Angel | RECENZIE | U | URIAH HEEP

Padlý anjel

komentárov 6

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia som mal šťastie na skupinu Uriah Heep. Tá výrazným spôsobom ovplyvnila moje hudobné smerovanie, ktoré sa do dnešných dní nezmenilo. Fallen Angel, tretí a zároveň posledný album so spevákom Johnom Lawtonom, sa ku mne dostal hneď po vydaní, čo bolo svetlou výnimkou.

Z môjho pohľadu ide o veľmi podceňované obdobie v živote kapely, nakoľko odchod speváka Davida Byrona mnohí nerozdýchali. Jasné, je tu druhá polovica 70. rokov, iná móda, tak si treba poriadne kopnúť. A najlepšie sa triafa do tých, ktorí boli priamo pri zrode hard rockovej muziky, však? Len tak, medzi riadkami, hádžem otázku do pléna a pýtam sa: kde sú dnes tie nadopované sexy pištoľky?

Ak počúvam zborové vokály členov Uriah Heep, nielen na tomto albume, tak popová ikona Queen mi pri nich pripadá ako chudobná príbuzná; pán Farrokh Frederic Bulsara totiž všetko zachrániť nemohol. Áno, pribudlo toho synťáckeho klávesovania, skalnaté hrany sú obrúsené, ale je tu materiál, ktorý Lawtonovi parádne sadol a ja osobne sa k nemu rád vraciam. Dôvody? Tých je niekoľko. Príma rockovica menom Falling In Love, pričom sa budem donekonečna opakovať – tie skupinové vokály sú božské. Vždy ma poteší stereo súboj gitary v Save It. Najsilnejšie sú oplodňováky – Put Your Lovin’ On Me, Come Back To Me a titulná Fallen Angel. Zabijem sa? Milujem slaďáky! A dlho som nespomenul vokály – áno, tie božské skupinové vokály. „La la la la“ – Love Or Nothing – „La la la la“ – tak toho sa nikdy neprejem – „La la la la“. Ešte vyzdvihnem hard rockovú petelicu I’m Alive. A dlho som nespomenul… ale to už isto viete.

Nedávno som čítal komentár, ktorý ma veľmi zaujal. Ten stojí za zamyslenie a myslím, že mnohé veci aj vysvetľuje. Skrátka, zvykli sme ako ovce opakovať to, čo povedal niekto pred nami, aj keď to ani zaboha nepriznáme. Takže, za seba – mám na háku pravidlo, že tento album sa mi nesmie páčiť… 

…a pochvala za obal. Prečo? Úprimne – radšej čumím na „padlého anjela“, ako na konzervy, plechovky a banány jedného nemenovaného „umelca“ z východu Slovenska, z ktorého sa idú všetci miliardári posrať. 

8. október, 1978 – Madison Square Garden, New York City, New York, USA. Zĺava: MICK BOX, LEE KERSLAKE, JOHN LAWTON a TREVOR BOLDER.

SKLADBY:
01. Woman Of The Night (4:07)
02. Falling In Love (2:59)
03. One More Night (Last Farewell) (3:35)
04. Put Your Lovin’ On Me (4:08)
05. Come Back To Me (4:22)
06. Whad ‘Ya Say (3:41)
07. Save It (3:33)
08. Love Or Nothing (3:02)
09. I’m Alive (4:18)
10. Fallen Angel (4:51)

NOTES:
Recorded and mixed at Roundhouse Recording Studios, London, England during April, July and August 1978.

ZOSTAVA:
John Lawton – lead & backing vocals
Mick Box – electric & acoustic guitars
Ken Hensley – keyboards, synthesizer, slide & acoustic guitars, backing vocals, co-producer
Trevor Bolder – bass guitar
Lee Kerslake – drums, syn-drums, backing vocals
+
Chris Mercer – tenor sax solo (7)

Fallen Angel Book Cover Fallen Angel
Uriah Heep
Hard Rock
Bronze
1978
LP
10
CD Essential ‎- ESMCD 561 (1997, UK)

6 názorov na “Padlý anjel”

    1. Antony mě předběhl, tož nezbývá než si zabečet v jeho stínu – i z mýho pohledu mají alba Uriášů s Lawtonovou účastí sestupnou tendenci (v řeči hvězd 4 – 3, 5 – 3).
      A pravda, Byronovy éry si cením víc. Jestli je to někým bráno coby projev nepřiznané stádovitosti, je mi absolutně u zadele.

      1. Myslím, že stádovitost se tady nekoná. Každý to vedeme ze své vlastní hlavy. Tím spíše každá shoda potěší. Případná neshoda je vlastně normální.
        Byronova éra je pro mne taky TOP. Cokoli potom bylo slabší, méně či pro mne většinou více výrazně. Firefly je taková výjimka, tam byl ještě Byronův duch kořeněný výtečným Lawtonovým vokálem.
        Lawtona žeru v LUCIFER’S FRIEND a ASTERIX. Tam byl excelentní.

        1. Ba, Lawton obstál se ctí defakto všude i po nuceným odchodu z Uriah Heep (Rebel, Zar, Gunhill…), mám ho rád i v komorním projektu The Power of Mind … když pominu angažmá v LHS, je to kariéra jak hrom. Navíc jsem vždycky bral, že i na slabších albech s Lucifer’s Friend a Uriášema nenese vinu výkon pěvce, ale nižší kvalita materiálu, kterou trpí i jeho první sólovka Heartbeat. Zajímavej určitě je i bootleg Ten Miles High, resp. jeho srovnání se Slomanem ve skladbách, který se nakonec dostaly na Conquest (Feelings a Fools) a na singl (Been Hurt). Za mě plichta… Za výkon tak má u mě jedinou nedostatečnou (Live in Europe ’79), ale beru, že na Byronově repertoáru by si vylámal zuby kdekdo.

Pridaj komentár