The Yardbirds

V 60. rokoch minulého storočia sa stala nečakaná vec. Americkí černošskí bluesmani  boli doma dávno za zenitom, ale v Británii ich zrazu objavili mladí hudobníci, ktorí neváhali a spustili na ostrovoch bluesovú vlnu porovnateľnú s tsunami. Zašlo to tak ďaleko, že si týchto ľudových hráčov z plantáží pozývali do Anglicka a hrávali s nimi. Jednou z kapiel, ktorá sa z bluesového nadšenia dostala až na vrchol hitparády, bola The Yardbirds. Každému je asi jasné, že dnes ju vnímame najmä ako kapelu, ktorou prešli traja gitaristi s prívlastkom svetoví.

Eric Clapton, Jeff Beck a Jimmy Page, čo dodať. Začnime od začiatku.

Niekedy v roku 1963 sa zišla pätica hráčov, menovite Keith Relf (spev, harmonika), Paul Samwell-Smith (basa, spev), Chris Dreja (gitara), Jim McCarty (bicie) a Top Topham (gitara), aby sa zviezli na rhythm and bluesovej vlne na jachte nazvanej The Yardbirds. Spočiatku šlo o sprievodnú kapelu Cyrila Daviesa. Tophama zakrátko nahradil Eric Clapton. Kapela postavila svoj repertoár na černošských bluesových klasikách a v roku 1964 začala svoje interpretácie vydávať na singloch (I Wish You Would/A Certain Girl, Good Morning Little Schoolgirl/I Ain’t Got You) i albume Five Live Yardbirds, ktorý, ako názov napovedá, bol z kategórie koncertných. Zároveň sprevádzala po britskom a nemeckom turné Sonnyho Boya Williamsona II, z čoho neskôr vyšiel ďalší koncertný album Sonny Boy Williamson & The Yardbirds (1966). Problém nastal v momente, kedy sa kapela rozhodla vrhnúť na dobovú „popovú“ muziku a v roku 1965 nahrala singel For Your Love/Got to Hurry. Clapton, zaprisahaný bluesman, sa na odklon od etalónových dvanástok pozeral s výrazom Freša po zverejnení výsledkov SDKÚ vo voľbách roku 2016 a po vzore „pravice“ sa z hodiny na hodinu zbalil a odčlenil. Svojim správaním potešil najmä Johna Mayalla, ale to je iný príbeh. Mal aspoň toľko slušnosti, že odporučil kapele kamaráta Jimmyho Pagea. Ten sa živil ako štúdiový hráč a veru sa mu nechcelo podaromnici vyliezať spoza bezpečných múrov nahrávacích priestorov garantujúcich tučné príjmy. Neváhal preto a hodil osud The Yardbirds na plecia ďalšieho kamaráta – Jeffa Becka.

Beck sa v tej dobe začínal venovať ostrej a tvrdšej gitarovej hre, nuž sa štýl kapely výrazne upravil. Vydala album The Yardbirds (známy pod názvom Roger the Engineer z roku 1966) a celý rad singlov, ako napríklad Heart Full of Soul/Steeled Blues (1965), Evil Hearted You/Still I’m Sad (1965), I’m a Man/Still I’m sad (1965), Questa Volta/Pafff…Bum (1965), Shapes of Things/You’re a Better Man Than I (1966) a Boom Boom/Honey In Your Hips (1966). Kapela sa začala presadzovať aj v USA, kde viackrát vyrazila na šnúru. Pri tej príležitosti vyšli v USA albumy For Your Love (1965) a Having a Rave Up (1965).

V polovici roku 1966 sa Samwell-Smith rozhodol, že bude radšej producent. Kapela vynášala, nuž sa basy chopil Page. Dreja evidentne uznal, že na gitare to Jimmymu  ide lepšie, a tak si vymenili nástroje. Nastúpila éra psychedélie, a tak sa zjavil singel Happenings Ten Years Time Ago/Psycho Daisies (1966), na ktorom hral v prvej skladbe na base John Paul Jones a na druhej Page. Americká verzia singlu obsahovala „béčko“ The Nazz Are Blue, kde počuť Becka spievať. Kapela tiež nahrala skladbu Stroll On na soundtrack k filmu Blow-up, ktorý mal pod palcom Herbie Hancock. Koncom roku toho mal Beck dosť a odišiel na sólovú dráhu.

Ostávajúca štvorica prežívala, hoci popularita upadala. Single z roku 1967, menovite Little Games/Puzzles, Ha Ha Said The Clown/Tinker Tailor Soldier Sailor a Ten Little Indians/Drinking Muddy Water boli čoraz neúspešnejšie, album Little Games z toho istého roku dtto. Po dlhšom čase sa kapela vydala aj na koncertné výjazdy, pod palcom ich mal producent Peter Grant. V roku 1969 vyšiel skupine posledný singel Goodnight Sweet Josephine/Think About It, ale Relf a McCarty začali nachádzať radosť v klasickej a folkovej muzike. Čoraz tvrdší Pageov štýl im nevyhovoval, nuž sa vzdali vlastnej kapely a založili Together a zakrátko aj legendárnu skupinu Renaissance. Grant s Pageom sa snažili vyskladať kapelu, ale nedarilo sa im až do okamžiku, kedy sa mikrofónu chopil Robert Plant. Ten pritiahol bubeníka Johna Bonhama, pretože obaja hrali spolu vo viacerých kapelách, naposledy v Band of Joy. Dreja sa zasa zaľúbil do fotografovania, nuž sa basy chopil John Paul Jones. Kapela sa chystala nahrávať album a vydala sa aj na škandinávske turné, pravda, už pod názvom New Yardbirds. Drejovi sa to prestalo páčiť, ohlásil sa o práva na názov The Yardbirds, a preto sa zrodila formácia, ktorú celý svet pozná pod názvom Led Zeppelin.

Hoci sa jednotliví členovia rozutekali ku košatej hudobnej kariére, nebol to úplný koniec histórie The Yardbirds.  V roku 1971 vyšiel koncertný album Live Yardbirds! Featuring Jimmy Page a v roku 1984 sa zjavila raritná kompilácia London 1963 – The First Recordings!. V tom istom roku založili Dreja, Samwell-Smith a McCarty kapelu Box of Frogs, s ktorou spolupracovali aj Jeff Beck a Jimmy Page. Relf chýbal, pretože ho 14. mája 1976 zasiahol v domácom štúdiu elektrický prúd a, žiaľ, neprežil.

V roku 1991 vyšli staré nahrávky z BBC pod názvom On Air a o rok neskôr kapelu prijali do siene slávy. Pri tejto príležitosti McCarty a Dreja obnovili kapelu, aby zistili, či to má zmysel. Malo. Doplnil ich John Idan (basa, gitara, spev) a v priebehu času sa v nej zjavilo viacero hráčov, napríklad Rod Demick (basa, harmonika, spev), Ray Majors (gitara), Laurie Garman (harmonika), Denny Ball (basa), Gypie Mayo (gitara), Alan Glen (harmonika, perkusie), Jerry Donahue (gitara), Andy Mitchell (spev, harmonika, ak. gitara), Earl Slick (gitara) Johnny A. (gitara), Myke Scavone (spev, harmonika, perkusie) alebo Kenny Aaronson (basa). Nakrátko sa vrátil aj Topham.

V roku 2003 dokonca kapele vyšiel  nový štúdiový album Birdland. Okrem toho sa čas od času zjavili nejaké tie archívne nahrávky a tiež niekoľko nových koncertných albumov. V súčasnosti tvoria zostavu McCarty, Idan, Ben King (gitara), David Smale (basa) a Billy Boy Miskimmin (harmonika, perkusie).

DISKOGRAFIA:

  1. Five Live Yardbirds (1964)
  2. For Your Love (1965)
  3. Having a Rave Up (1965)
  4. Sonny Boy Williamson & The Yardbirds (1966)
  5. Yardbirds (1966)
  6. Over Under Sideways Down (1966)
  7. Little Games (1967)
  8. Live Yardbirds! Featuring Jimmy Page (1971)
  9. London 1963 – The First Recordings! (1984)
  10. On Air (1991)
  11. Little Games Sessions and More (1992)
  12. Train Kept A-Rollin’ – The Complete Giorgio Gomelsky Productions (1993)
  13. Reunion Jam (1999)
  14. Cumular Limit (2000)
  15. Ultimate! (2001)
  16. Birdland (2003)
  17. Live! Blueswailing July ’64 (2003)
  18. Reunion Jam Vol. II (2006)
  19. Live at B. B. King Blues Club (2007)
  20. Birdland Live! (2008)
  21. The Yardbirds Live! At The Live Room. Twickenham ‎(2011)
  22. Glimpses 1963–1968 (2011)
  23. Making Tracks (2013)

7 názorov na “The Yardbirds”

  1. Yardbirds ma oblibena skupina vedle Animals, Cream, Traffic, Davis Spencer Group, Chris Dreja perfektni kytarista. Pozorne se zaposlouchejte do zvuku jeho kytary. Mam ji rad, nechci hledat chyby, nechci skodit. Urcite si je vezmu s sebou na onen svet.

  2. Áno, (aj tu bol) Cyril Davies! Veľmi dôležitá persóna britskej bluesovej scény, jej vývoja, formovania. Ak by som mal v tomto smere menovať len zopár mien, tak popri Kornerovi, Mayallovi, Bondovi, by to bol práve tento predčasne zosnulý divoký harmonikár.

Pridaj komentár