Britská skupina Supertramp albumom Crime Of The Century zažiarila na hudobnej oblohe ako megahviezda. Ak máte chuť, tak sa so mnou vráťte do tohto obdobia a zaspomínajte. Táto kapela priniesla do rocku niečo svieže, progresívne. Či už to bolo spojenie klávesov a piana, ktoré často hralo v staccato štýle, k tomu saxofón alebo dve vokálne polohy – na jednej strane falzet Rogera Hodgsona, na druhej bluesovejší prejav Richarda Daviesa. Výrazne sa tým presadila v rokoch 1974-1980.
V súčasnosti by som to prirovnal k úspechu Stevena Wilsona (Porcupine Tree), ktorý boduje v rebríčkoch po celom svete. Pritom nie je o nič viac progresívnejší ako boli v tom čase hudobníci zo Supertramp. Aspoň na svojich posledných dvoch albumoch určite nie.
Medzi najobľúbenejšie skladby radím úvodnú rockovejšiu záležitosť School, ktorá štartuje harmonikou v štýle Ennia Morriconeho a epickú krásku Asylum. Veľmi vydarené sú aj Rudy, pôsobivo pendlujúca stupnicou všemožných polôh i pomalý záverečný titul, z neho vyzdvihnem piano.
Singel Dreamer prežil do dnešných dní, aj keď nikdy nepatril medzi mojich favoritov. Na druhej strane, If Everyone Was Listening považujem za najmenej presvedčivú položku kolekcie.
Týmto albumom sa kapela zaradila medzi špičku hudobného biznisu. Po hudobnej i textovej stránke stanovila normu na niekoľko rokov a v štúdiu i naživo ju prekonal málokto. Ak by som mal odporučiť do zbierky jediné dielo Supertramp, bolo by to Crime Of The Century.
(Recenzia pôvodne publikovaná na nemeckej stránke Babyblaue. So súhlasom autora preložená do slovenského jazyka.)
SKLADBY:
1. School 5:35
2. Bloody Well Right 4:26
3. Hide In Your Shell 6:52
4. Asylum 6:30
5. Dreamer 3:30
6. Rudy 7:07
7. If Everyone Was Listening 4:05
8. Crime Of The Century 5:20
Hudba a texty: Richard Davies a Roger Hodgson.
ZOSTAVA:
Roger Hodgson: vocals, guitar, piano
Richard Davies: vocals, keyboards, harmonica
John Anthony Helliwell: saxophone, clarinet, vocals
Dougie Thomson: bass
Bob C. Benberg: drums, percussion
Crime Of The Century
progressive rock
A&M Records
1974
LP
8
Ďakujem za recenziu. Akurát mi tam chyba trosku zmienka o Hide in your Shell. Ja ju mam celého albumu najradšej a kompozične aj z hľadiska aranžmánov a textu je to nádherná skladba a je na albume druhá najdlhšia. Samozrejme school Rudy a Asylum sú pecky. A ešte by som chcel spomenú bloody well right o ktorej tiež chyba v recenzii zmienka. Inak pecka album celý môžem ho kedykoľvek.