Keď 8. apríla 1971 Omega naposledy vystúpila v zostave, ktorá sa podieľala na prvých troch albumoch skupiny, zdalo sa, že jedna etapa maďarskej rockovej hudby sa definitívne skončila.

Gábor Presser a József Laux opustili skupinu, aby založili prvú maďarskú supergroup, Locomotiv GT. Presser bol jedným z najvýraznejších hudobníkov kapely a zároveň autorom značnej časti jej dovtedajšieho repertoáru. Bubeník Laux okrem bubnovania plnil aj dôležitú manažérsku úlohu. A do tretice Anna Adamis, autorka textov a Lauxova manželka, samozrejme tiež nasledovala manžela. Omega sa tak ocitla v mimoriadne zložitej situácii.

Okrem hŕstky skalných fanúšikov skupiny by na jej budúcnosť hudobný biznis ani hudobná tlač nestavili deravý groš. Na krátky čas sa dokonca zdalo, že skupina sa rozpadne a spevák János Kóbor bol už na krok od pokračovania v kariére stavebného inžiniera. Vtedy však László Benkő a György Molnár oslovili bubeníka Ferenca Debreczeniho, vtedajšieho člena Neotonu, s ktorým sa poznali z predchádzajúceho spoločného turné Omega – Neoton. Debreczeni sa práve vrátil z afrického turné a pôvodne si chcel vziať týždeň na rozmyslenie. Keďže ho však k prestupu povzbudzovali aj jeho vlastní spoluhráči z Neotonu, rozmýšľanie mu trvalo podstatne kratšie. A veru už nebolo času nazvyš, pretože Omega mala už 16. apríla v novej zostave vystúpiť v pražskej Lucerne.

Nová Omega sa však napriek personálnemu zemetraseniu prekvapujúco rýchlo zotavila. Začali vznikať nové skladby a čoskoro sa ukázalo, že šokujúci odchod Pressera a Lauxa síce znamenal radikálny zlom, ale zároveň otvoril priestor pre úplne nový hudobný smer. Výrazne väčšiu úlohu získala Molnárova elektrická gitara, Benkő mohol naplno rozvinúť svoju hru na Hammondoch a príchod Debreczeniho vytvoril s basgitaristom Tamásom Mihályom mimoriadne kvalitnú rytmickú dvojicu. To všetko zásadne zmenilo charakter skupiny. Kým staršia Omega bola do veľkej miery postavená na Presserových skladateľských a klávesových nápadoch, nová zostava začala stáť na kolektívnejšom a oveľa tvrdšom a hutnejšom zvuku.

Problémom však zostávalo vydanie novej LP. Rokovania s maďarským štátnym vydavateľom MHV, ktorý novej zostave príliš neveril, neprebiehali plynulo. Vydal síce dva single s nahrávkami zaznamenanými v štúdiu Maďarského štátneho rozhlasu, no pri možnosti vydania novej LP váhal a stále vymýšľal ďalšie a ďalšie prekážky a výhovorky. Najskôr vraj nemohli zabezpečiť dostatok štúdiového času. Keď tento problém skupina vyriešila vlastnými živými nahrávkami repertoáru, prišli s tým, že vraj chýbal papier na výrobu obalu. Omega sa však nevzdala. Výsledkom bol jeden z najneobvyklejších obalov v dejinách maďarskej, a smelo tvrdím, že i zahraničnej populárnej hudby: album sa napokon dostal do obchodov v kovovom, hliníkovom obale.

Na kov sa nedalo klasicky tlačiť, preto sa grafika nanášala sieťotlačou. Prvé kusy boli modré a keď sa modrá farba minula, objavila sa červená verzia. Zachovali sa aj ďalšie farebné varianty, tie však mali charakter skúšobných výtlačkov a do bežnej distribúcie sa nedostali. Vo vnútri obalu bol priložený poster skupiny, na druhej strane s fotografiami a názvami skladieb.

LP vyšla v lete roku 1972 a jej názov – Élő Omega (Živá Omega) – je zavádzajúci. Nejde totiž o klasický koncertný album. Podľa oficiálnej kroniky skupiny živé nahrávky vznikali počas zimného turné v januári až marci 1972, no spomienky Tamása Mihálya hovoria o komplikovanejšom procese. Koncertné nahrávky sa nepodarili podľa predstáv a skupina navyše zápasila s nedostatkom magnetofónových pások. Po skončení turné preto hudobníci postavili svoje vybavenie na Univerzitnom pódiu a nové skladby znovu nahrali – tentoraz bez publika, ale stále ako živá kapela v jednej miestnosti. Neskôr sa v štúdiu na Rottenbillerovej ulici v Budapešti dodatočne pridali spev Jánosa Kóbora, vokály a ruch obecenstva z pôvodných nahrávok. Nakoniec tak názov Živá Omega získal dvojitý význam. Jednak odkazuje na nový, surový a energický zvuk skupiny, ale zároveň symbolicky hovorí o tom, že Omega napriek všetkým ranám zostala nažive.

A práve táto energia je počuteľná hneď v úvodnej skladbe Hűtlen barátok (Neverní priatelia). Skladba je priamou reakciou na odchod kľúčových členov skupiny, čo aj Benkő v dobovom rozhlasovom rozhovore otvorene potvrdil – názov aj námet vychádzali zo situácie, v ktorej sa skupina ocitla. Ťažisko skladby tvorí tvrdý Molnárov gitarový riff, na ktorý sa nabalí ostrý Hammond a neúnavná rytmická sekcia Debreczeniho a Mihálya. Už tu je jasné, že toto je nová Omega. A je úplne iná než Omega z éry Pressera.

Na LP sa definitívne presadzuje gitarista György „Elefánt“ Molnár. Kým na prvých troch albumoch bol jeho priestor do značnej miery zatienený Presserovou dominantnou skladateľskou a klávesovou úlohou, teraz dostáva možnosť viesť hudbu vlastným smerom. Jeho gitara sa stáva jedným z hlavných nositeľov nového zvuku skupiny. V skladbe Blues sa naplno prejavuje jeho gitarová improvizácia a cit pre dobový hardrockový zvuk. Gitara tu nie je iba sprievodným nástrojom, ale prakticky druhým hlasom kapely. V kombinácii s Hammondmi vytvára hutný zvuk, ktorý Omegu posúva bližšie k vtedajšiemu hardrocku.

Egy nehéz év után (Po náročnom roku) prináša melancholickejšiu polohu, ale aj tu sa Molnárova gitara a Benkőv Hammond postarajú o výraznú rockovú atmosféru. Törékeny lendület (Krehký rozbeh) pokračuje v tvrdom gitarovom zvuku, zatiaľ čo Omegautó stojí najmä na skvelej súhre basgitary a bicích. Práve rytmická sekcia je jednou z najväčších predností albumu. Debreczeni a Mihály tu ukazujú, prečo sa ich spolupráca stala jedným zo základov neskoršieho zvuku skupiny. Debreczeniho bubnovanie bolo na začiatku sedemdesiatych rokov v maďarských pomeroch technicky veľmi vyspelé. Ešte dôležitejšie však je, ako dobre si rozumel s Mihályom. Basa a bicie tu nie sú iba rytmickým základom, ale aktívne formujú samotný charakter skladieb.

Régvárt kedvesem (Dávno očakávaný miláčik) je vzdušná, priamočiara rocková skladba s výrazným gitarovým základom a vokálom, ktorý miestami pripomenie Rolling Stones. Emlék (Spomienka) naopak prináša jemnú baladickú atmosféru. Spieva ju Tamás Mihály, neskôr sa k nemu pridáva Kóbor. Práve táto skladba ukazuje, že nová Omega nechcela zostať iba pri tvrdom rocku a dokázala pracovať aj s citlivejšou, komornejšou náladou.

Najtvrdšou skladbou albumu je pravdepodobne Eltakart világ (Skrytý svet). Jej gitarový charakter odkazuje na Jimiho Hendrixa a zvuk skupiny pôsobí nespútane, akoby po dlhej dobe konečne dostala úplnú slobodu. Molnárova gitara, Benkőv Hammond a neúnavná rytmika vytvárajú zvuk, ktorý patrí k najodvážnejším momentom dovtedajšej tvorby Omega.

Album uzatvára takmer deväťminútová Varázslatos, fehér kő (Magický biely kameň). Rozsiahla skladba s výraznou klávesovou a gitarovou prácou sa pohybuje medzi hardrockom a progresívnejšími polohami, miestami pripomínajúc Uriah Heep. Benkő László tu konečne dostáva priestor naplno rozvinúť svoj klávesový potenciál. Dlhšia stopáž pritom nepôsobí samoúčelne. Skladba má priestor na postupné budovanie atmosféry, striedanie gitarových a klávesových plôch a na záverečné vyvrcholenie.

Dôležitú úlohu pritom zohráva aj nový textár skupiny Péter Sülyi, Molnárov bývalý spolužiak. Jeho poetickejšie a inteligentné texty pomohli Omege vykročiť novým smerom. V textoch sa pritom často odráža samotný príbeh skupiny – od spomienok na jej začiatky až po neistotu, ktorá sprevádzala rozkol v skupine. Práve spojenie nového hudobného smerovania a Sülyiho textov pomohlo vytvoriť identitu Omegy, ktorá sa bude v nasledujúcich rokoch ešte výraznejšie rozvíjať a nakoniec dominovať rockovej scéne v Maďarsku. Élő Omega preto nepôsobí iba ako prechodný album medzi dvoma obdobiami. Je to skôr okamih, keď skupina po nútenom otrase objavila novú vlastnú tvár.

Nové vydanie albumu u firmy GrundRecords z roku 2022 prináša aj bonusy – štyri skladby z dobových singlov. Za zmienku stojí B-strana druhej SP, 200 évvel az utolsó háború után (200 rokov po poslednej vojne). Je mimoriadne zaujímavá, nakoľko hudobne sofistikovanejší aranžmán a apokalyptický text už predznamenávajú artrockový a spacerockový smer, ktorým sa Omega v nasledujúcich rokoch vydá.

V rovnakom roku vychádza v 500 kusovom náklade aj krásna 4CD reedícia u rovnakého vydavateľstva, nasledujúca trend CD boxov, cielená na takých somárov, ako som ja – že si kúpim obidve verzie iba preto, že box prináša hlbší náhľad do procesu nahrávania albumu a viac historických fotografií skupiny.

Prvé CD obsahuje pôvodný album doplnený štyrmi singlovými nahrávkami, teda vlastne rovnaký obsah ako vyššie uvedené single CD vydanie. Materiál bol pripravený z pôvodných archívnych pásov Hungarotonu, ktoré sa napriek svojmu veku zachovali vo výbornom stave.

Druhé CD je oveľa väčšia rarita. Ide o surový mix, ktorý pôsobí takmer ako zvukový pohľad do nahrávacieho štúdia. Medzi skladbami počuť ruchy, rozhovory, smiech či skúšanie nástrojov. Nejde o uhladenú produkciu, ale o dokument zachytávajúci samotný proces vzniku albumu. Poslucháč teraz dostáva možnosť počuť materiál takmer tak, ako vznikal pred polstoročím – bez dodatočných produkčných zásahov a bez snahy odstrániť všetky nedokonalosti. Práve tieto nedokonalosti sú pritom zaujímavé. Dávajú poslucháčovi pocit, že nie je iba pri počúvaní hotovej platne, ale priamo pri jej vzniku.

Tretie CD prináša nový mix, vytvorený modernými technológiami v roku 2022. Zvukový inžinier Péter Rozgonyi pôvodnú štvorstopovú nahrávku rozdelil pomocou súčasného softvéru do oveľa väčšieho počtu samostatných stôp. Na procese sa podieľal aj gitarista György „Elefánt“ Molnár, ktorý bol pri pôvodných nahrávkach a zároveň patrí medzi najväčších znalcov tohto materiálu. Nový mix navyše obsahuje aj dve skladby, ktoré sa na pôvodnú LP vďaka cenzúre nedostali: 200 évvel az utolsó háború után a Szexapó (Sexdedo), respektíve jeho skoršia textová verzia Szeszapó.

Štvrté CD je azda najväčšou lahôdkou pre zberateľov a fanúšikov historických nahrávok. Ide o pôvodnú amatérsku nahrávku koncertu Omega z 8. februára 1972 v Nyíregyháze. Nahrávku vyhotovila Márta Fizeli. Keďže mala k dispozícii iba približne štyridsať minút pásky, nenahrala celý koncert, ale predovšetkým nové skladby. Z deviatich piesní pôvodného albumu sa tu objavuje päť. Kvalita pochopiteľne nezodpovedá štúdiovým nahrávkam – predsa je to bootleg. Niektoré začiatky či konce skladieb chýbajú, miestami kolíše zvuk a do záznamu prenikajú hlasy ľudí z okolia. Napriek tomu má nahrávka mimoriadnu dokumentárnu hodnotu a zároveň ukazuje Omegu ako skutočnú koncertnú kapelu. Hűtlen barátok napríklad začína Benkővým organovým sólom a v koncertnej verzii pôsobí ešte tvrdšie. Törékeny lendület, Szexapó, Régvárt kedvesem či Debreczeniho bubenícke sólo ukazujú, akým smerom sa živé vystupovanie skupiny uberalo. Je to Omega bez štúdiového filtra – hlasná, spontánna a nekompromisná.

Na záver by som ešte dodal, niektoré albumy vzniknú tak trochu z núdze. Zo vzdoru a možno aj z obyčajného strachu, že ak teraz prestanú, už sa nikdy nedajú dohromady. Album Élő Omega patrí do tejto kategórie. Nie je dokonalý a ani sa nesnaží pôsobiť dokonale. Jeho sila spočíva inde – v energii, ktorá z neho srší. V pocite slobody po dramatickej personálnej zmene a predovšetkým v tom, že Omega tu prvýkrát naplno ukazuje svoju novú tvár. A práve preto má v sebe niečo zvláštne ľudské. Keď si dnes túto platňu pustíme, počujeme tvrdú, miestami až surovo znejúcu rockovú kapelu, ktorá v roku 1972 dokázala všetkym pesimistom, že aj po strate svojich kľúčových členov dokáže začať prakticky odznova – a pritom zostať sama sebou.

SKLADBY:
01. Hűtlen barátok
02. Blues
03. Egy nehéz év után
04. Törékeny lendület
05. Omegautó
06. Régvárt kedvesem
07. Emlék
08. Eltakart világ
09. Varázslatos fehér kő

Bonusy na CD:
10. Hűtlen barátok (SP 1971)
11. Szomorú történet (SP 1971)
12. Régvárt kedvesem (SP 1972)
13. 200 évvel az utolsó háború után (SP 1972)

ZOSTAVA:
László Benkő – klávesy
János “Mecky” Kóbor – spev
Tamás Mihály – basgitara
Ferenc “Ciki” Debreczeni – bicie
György “Elefánt” Molnár – gitara

Album: Élő Omega
Autor: Omega
Žáner: Hard Rock
Vydavateľstvo: Pepita
Rok: 1972
Formát: LP
Počet skladieb: 9
Zdroj: CD GrundRecords - GO06, 4CD GOBOX01 /2022/