Primal Fear – Apocalypse (2018)

Nemecká power/heavymetalová mašina Primal Fear si za štvrťstoročie na scéne vytvorila veľmi slušnú povesť. Bodaj by nie, keď zostavu skupiny tvoria také esá ako Ralf Scheepers (-ex Gamma Ray), basák Matt Sinner (Sinner) či gitarista Magnus Karlsson (Allen/Lande). Kým vo svojich začiatkoch v druhej polovici deväťdesiatych rokov obrodzovali klasický heavy metal, neskôr kapela obohatila svoj zvuk o symfonické aranžmány. Tak sa zrodil súčasná zvuková podoba Primal Fear, ktorá osciluje medzi „džudasovskou“ metalovou úpornosťou a vzletnou epickosťou Avantasie a Nightwish.

V poradí dvanásta nahrávka Primal Fear nesie neveľmi optimistický názov Apocalypse, ktorý ma zjavne odkazovať na temnejšiu náladu niektorých piesní. Ubudlo speedmetalových prvkov, srdcervúcich balád, produkcia nabralo troška modernejší šmrnc, ale ináč je všetko po starom. Úvod albumu je nekompromisný. Úvodný trojzáprah v podobe New Rise, The RitualKing Of Madness (jasný hit albumu)  prináša tvrdé riffy a chytľavé refrény. Klasický Primal Fear ako ho fanúšikovia milujú. To platí aj pre singlová šajbu Hounds of Justice.

Za mimoriadne podarenú pieseň môžeme považovať monumentálnu (a taktiež super patetickú) Supernovu o zániku sveta. Práve z tejto piesne asi najviac cítiť skladateľský rukopis Magnusa Karlssona kombinujúci nadmieru melodické refrény s tvrdosťou. Bohužiaľ ku koncu dochádza apokalypse sila a kúsky ako The Beast a Cannonball ušami len prešumia. Latku kvality ale našťastie dvihne epická osemminútová powermetalová jazda Eye of the Storm. Špeciálna edícia ešte ponúka ďalšie tri piesne, ktoré sú ale len pre kompletistov. Žiadna perla sa medzi nimi neskrýva.

Slovné spojenie, ktoré vyjadruje apokalypsu v podaní Primal Fear, je stabilná kvalita. Ako celok sa nová doska dobre počúva (dokonca ešte lepšie ako si spomínam), ale možno okrem King of Madness epickej Supernova žiadna pieseň vyslovene nevyniká. A tak to ešte na Unbreakable (2012) a Delivering Black (2014) neplatilo, tam to bola hitovka za hitovkou. Apocalypse nie je žiaden prepadák, ale omnoho lepšie na mňa pôsobil v tom istom roku vydaný album Tequila Sunrise od kapely Sinner Matta Sinnera a o minimálne o hlavu Apocalypse kvalitou prevyšuje projekt The Ferrymen Magnusa Karlssona s Ronniem Romerom. Keby sa vybrali najlepšie piesne zo všetkých projektíkov členov kapely za rok 2018 a nahrali sa pod hlavičkou Primal Fear, tak potom by sme boli svedkami dosky roku. To sa ale nestalo. Apocalypse tak predstavuje dobre odvedené hudobné remeslo, ktoré poteší hlavne fanúšikov žánru. Paradoxne, dlhoroční fanúšikovia kapely môžu ostať mierne sklamaní, pretože v minulosti kapela naservírovala lepšie albumy.

(prepracované, pôvodne publikované na rocker.sk)

1.    Apocalypse
2.    New Rise
3.    The Ritual
4.    King Of Madness
5.    Blood, Sweat, & Fear
6.    Supernova
7.    Hail To The Fear
8.    Hounds Of Justice
9.    The Beast
10.    Eye Of The Storm
11.    Cannonball

Produkcia: Mat Sinner
Štúdio: Hansen Studios
Nahrávanie, mix a master: Jacob Hansen

Zostava:
Ralf Scheepers – spev
Tom Naumann – gitara
Alex Beyrodt – gitara
Magnus Karlsson – gitara, klávesy
Francesco Jovino – bicie
Mat Sinner – basa a spev

Apocalypse Book Cover Apocalypse
Primal Fear
heavy metal/power metal
Frontiers Records
2018
mp3 320kbs
11+3

4 názory na “Primal Fear – Apocalypse (2018)”

  1. Ďakujem za reakcie a som rád, že som rozšíril obzory. Primal Fear sú vynikajúca kapela, hlavne ak má človek rád energický hevík a lá Judas Priest. Mne sa ešte veľmi páči debut a duo dosiek Unbreakable (2012) a Delivering The Black (2014). Na ďalšie sa chystám v budúcnosti, veľa ľudí chváli Nuclear Fire (2000) a Seven Seals (2005) Bohužiaľ, forma Primal Fear na posledných dvoch albumoch išla prudko dole. Metal Commando z roku 2020 má nielen dementný názov, ale aj príšernú obal a ešte generickejšie piesne okrem záverečnej Infinity.

  2. Ahoj Michale,
    poslechl jsem si obě ukázky a musím se přiznat, že mě to nebavilo. Přišlo mi to takové očekávatelné. Asi nebudu ta pravá cílová skupina. Jak píšeš, je to dobře odvedené řemeslo, nic víc.
    Každopádně dík za recenzi na desku, jejímž fanouškem se nejspíš nestanu.

Pridaj komentár