Neznámi známi – Klaatu

Prvé nenápadne nápadné je čudný názov, ktorý ako keby bol z fínštiny a evokuje fínskych hokejistov, ktorí sa preháňajú po klzisku v modrých dresoch. Druhá čudná vec, čo nesedí na fínštinu, je obal platne s usmievajúcim sa slnkom, ktoré určite nevychádza v studenom Fínsku. Tretia čudná vec je, že názov platne je 3:47 E.S.T., ktorý je nejasný a nevýznamný a nič neznalému nehovorí. Štvrtá čudná vec je, že na albume je iba Klaatu bez ďalších informácií a iba málokto vedel, kto a čo skupinu tvorí. Piata čudná vec je, že v roku 1977 vyšiel článok v časopise Providence Journal o tajne vydanej novej platni rozpadnutých Beatles, ktorú vydali pod pseudonymom „Klaatu“.

A tak to všetko začalo… ale predtým, v roku 1973, štúdioví hudobníci John Woloschuk a Dee Long, neskôr aj Terry Draper vytvorili v Toronte trio, ktoré dostalo názov Klaatu. Muzikanti boli inšpirovaní čiernobielym sci-fi filmom z roku 1951. Klaatu bol mimozemšťan z filmu  The Day The Earth Stood Still.

Skupina spájala rôzne kombinácie art rocku, progresívneho a psychedelického rocku, ale vo svojej tvorbe používali aj prímes rôznych štýlov hudby. Ich tvorba sa dá len veľmi ťažko vtesnať do škatuľky, niekedy pridali aj prvky space rocku a popové melódie. Ich hudba sa počas pôsobenia skupiny menila /1973-1981/. Ak by som ich prirovnal k nejakej známej skupine, tak to sú Gentle Giant, skupina, ktorá sa svojimi LP platňami tiež pohybuje na hrane rôznych štýlov a aj obľúbenosti. Niekto ich má rád, iní neznášajú. Treba spomenúť aj Franka Daviesa, majiteľa malej firmy Daffodil Records, ktorý bol tvorbou skupiny nadšený a odniesol prvé nahrávky do mohutného Capitol Records. Tam presvedčil Ruperta Perryho, aby podpísali zmluvu s Klaatu.


Capitol vydal ich prvú platňu 3:47 E.S.T. v auguste 1976. Predaj a vlažný ohlas nebol pozitívny a LP mala namierené do zabudnutia. Názov vychádzal znovu z filmu „Deň, kedy sa zastavila zem“, v čase 3 hodiny 47 minút východného štandartného času /napr. Bahamy, Haiti, Kuba, Jamajka, časti Kanady atď./ príde mimozemský humanoidný vyslanec Klaatu do Washingtonu DC. Obal platne vytvoril grafik Ted Jones podľa návrhu Longa a Drapera, ktorí chceli mať na obale tvár slnka, pretože Slnko každý deň vychádza, každý ho pozná a je večné. Nikde na dobráckom slnečnom obale platne, ani na etikete nebol menovaný žiaden konktrétny autor, žiadna bližšia zmienka o tvorcoch, všetko bolo označené ako Klaatu. Dôvod bol jednoduchý, mala hovoriť iba hudba a ostatné nebolo dôležité. Začiatkom roka 1977 začalo kanadské rádio hrať pieseň Sub-Rosa Subway z albumu . Niekoľko poslucháčov začalo telefonovať s otázkou, či ide o novú nahrávku skupiny Beatles. Vo februári 1977 novinár Steve Smith publikoval v Providence Journal článok s názvom: „Mohli by Klaatu byť Beatles? Mystery Is a Magical Mystery Tour.“

V článku sa Smith domnieva, ale netvrdí, že Klaatu sú anonymní Beatles, lebo hudobné postupy a piesne nápadne pripomínajú anglickú skupinu a Beatles vydali svoje anonymné album „Sun“ pod pseudonymom. Steve Smith zapálil fakľu a nastala hystéria okolo „tajných Beatles“ podporovaná novinami, rádiovými stanicami a poslucháčmi. Navyše platňu vydala firma Capitol, ktorá vydávala aj platne Beatles.

Všetci hľadali v LP 3:47 E.S.T. Beatles. A aj nachádzali, slnko pripomínalo Georga Harrisona a jeho Here comes the sun, Ringa usvedčoval obal jeho platne Goodnight Vienna, bol tam v kostýme mimozemšťana Klaatu, v piesni Sub-Rosa Subway je použitá morzeovka a údajne je počuť správu “Sme, sme Beatles“ a názov skladby evokuje „underground“. Šepkalo sa, že John Lennon sa tajne presťahoval do Toronta, lebo má problémy a nechce nič nahrávať v USA.

Najprv sa porovnávala hudba; skladby znejú ako Beatles, vokály sú ako Beach Boys a vznikol termín Beatlesque. Potom prišli na rad texty piesní a slová ako tajomstvo, obnovenie, podzemie, magický, mysteriózny sa skloňovali na dennom poriadku. Recenzent Steve Smith na otázku danú Capitolu dostal nejasnú odpoveď ako celostránkovú reklamu v Bilboarde: „Klaatu sú Klaatu“.

Rozhlasové rádiá začali hrať Calling Occupants of Interplanetary Craft a pieseň spopularizovali. Ešte v tom roku vznikla verzia dua Carpenters. súrodenci Karen a Richard dobyli svet a Calling… sa stala celosvetovým hitom. Richard Carpenter na začiatku skladby použil namiesto „zvukov prírody“ hlásenie speakra v rádiu, kde mu odpovie mimozemský hlas.

Predaj prvého albumu po vzniknutej hystérii rástol a predalo sa aj 20 000 LP za deň. Počet predaných LP dosahoval 500 000 ks. Skupina sa na vzniknutej situácii nepodieľala a pripravovala svoj druhý, majstrovský album Hope. Platňa sa nahrávala v Londýne s London Symphony Orchestra. Londýn bol zvolený z finančných dôvodov. V Londýne sa šírila ďalšia fáma, že Klaatu sú štyria, tak ako Beatles.



Všetky tieto dohady, pravdivé aj nepravdivé, sa po niekoľkých mesiacoch koncom roka 1977 skončili. Po zistení mien skutočných skladateľov a hudobníkov skupiny Klaatu na „Úrade pre autorské práva“ riaditeľom WWDC vo Washingtone /komerčná rádio stanica/. Dwightom Douglasom bublina spľasla. Odhalila sa identita skupiny – nakoniec to neboli Beatles, bol to Terry Draper (bubeník), John Woloschuk (multiinštrumentalista) a Dee Long (gitarista).

Rozhlasové rádiá prestali hrať hudbu Klaatu. Okamžite poklesol ich rekordný predaj na minimum kvôli reakcii na podvod s Beatles. Štyri nasledujúce albumy Klaatu nedokázali úspešne predávať a záujem klesal s každým novým albumom. Skupina sa s tým nevedela vyrovnať a v roku 1981 sa rozpadla. V hudobnej kariére pokračoval iba Terry Draper. Dee Long pracoval v hudobných štúdiách ako producent, technik a mal vlastné štúdio v Buttonville. John Woloschuk sa dal na ekonómiu.

Klaatu sú významnou kanadskou skupinou, ktorá hlavne svojimi prvými dvomi LP platňami odkryla tajomstvá hudobného štýlu, na ktorý sa nezabúda. Mnohí však zabudli a zanevreli. Ale ja som na nich nezabudol. Keď chytím slnečný obal prvého diela Klaatu do rúk, vždy si zaspievam refrén ich úvodnej piesne Calling Occupants of Interplanetary Craft a zlepší sa mi nálada.

Klaatu

Album vyšiel v Kanade pod názvom 3:47 E.S.T., v Amerike iba ako Klaatu. Nahrával sa tri roky, 1973-1976, v Toronte. Woloschuk a Long vydali najprv na singloch Hanus of Uranus / Sub-Rosa Subway a Dr. Marvello / For You Girl a s Terrym Draperom California Jam a True Life Hero.

1. Calling Occupants Of Interplanetary Craft
Prvé sekundy skladby patria prírode, nedotknutej a šumiacej, skrášlenou spevom vtáčikov. Do tejto atmosféry vstupuje mimozemšťan Klaatu svojimi krokmi a o chvíľu sa začina zo živej prírody vynárať ústredný motív piesne. Nečakajte žiadny nástup gitár, je to všetko založené na klasických hudobných nástrojoch. John Woloschuk začína spievať jemným, citlivým hlasom In your mind you have capacities, you know /Vo svojej mysli máte kapacity, viete/ a potom sa skladba pomaly rozbieha do refrénu, ktorý sa nedá zabudnúť:Calling occupants of interplanetary craft,Calling occupants of interplanetary, most extraordinary craft /Voláme cestujúcich na medziplanetárnom plavidle, voláme obyvateľov na medziplanetárnom, najneobyčajnejšom plavidle./“ Volanie sa zintenzívňuje, pridáva sa efekt spätnej väzby na slovo craft, neskôr do celého textu a chytľavý refrén máte na celý život v pamäti. Jedna z mála skladieb, ktoré toto dokážu /napr. Deep Purple – Smoke on the water/. Dominantný klavír, mellotron, basová gitara a bicie dotvárajú melancholickú atmosféru skladby a stále sa opakujúci refrén je nástojčivejší. Bicie sú veľmi decentné a nenápadné, ale skvelo vytvárajú jemný zvuk. Po dvoch minútach prichádza zlom v rytmike a aj nálade skladby. Tu je prvý náznak na tvorbu Beatles. Skladba potom znovu ide v nežnom duchu a text “We are your friends /Sme vaši priatelia/“ naznačí poslanie vesmírneho telesa. A znovu po pár sekundách známy refrén, krásny prechod bicích a efektné sláčiky hrané na klávesoch. Potom chvíľka napätia v hudbe, spev upravený efektom hlásajúci, že mimozemšťania prišli kontaktovať ľudí na Zemi. Znovu jemná pasáž o priateľoch spojená s refrénom. Od 3:33 zase náznak Beatles, rytmika a vokály pripomínajú chrobácku štvoricu. Pochodový rytmus, typická rytmika basa, bicie, gitara, spev, klávesy. Potom prichádza malé finále, aby text piesne vyjadroval, že máme schopnosť preniesť svoje myšlienky do ďalekého sveta, aby sme vyhlásili „Deň svetového kontaktu“. Skladba sa pomaly odvíja v opakujúcej sa ústrednej melódii, ktorá je hraná s rôznymi nástrojovými obmenami až do záverečného fade outu s posledným textom “We are your friends“. Text piesne je inšpirovaný knihou Jaya DavidaThe Flying Saucer Reader, (1967), v ktorej majú obyvatelia Zeme na „Deň svetového kontaktu“ vyslať telepatický odkaz do Vesmíru a privolať Návštevníkov.

2. California Jam
Druhá pieseň je popová pesnička, začínajúca akustickými cinkajúcimi gitarami, aby o 25 sekúnd prešla do rockovej glamovej skladby à la T. Rex, o niekoľko sekúnd sprievodný vokál naznačí, že tomu nie je tak a kapela hrá úplne niečo iné. To sa vlastne opakuje nespočetnekrát, rýchle zmeny sú evidentne poznávacím znamením tejto odrhovačky. Vokály spieva celá skupina, Woloschuk, Long, Draper, vypomáha aj hosť, zvukár Terry Brown. Je to všehochuť; pop, rock, mainstream. Raz Kinks, raz Beatles, Beach Boys. Má to pestrosť a slnečný život s Coca Colou v ruke. Skladba bola predtým vydaná na singli a stala sa menším hitom v Kanade, ale nebol to zázrak na počkanie.

3. Anus Of Uranus
Prvá skladba, ktorá má rockový základ. Predtým sa na singli volala Hanus of Uranus. Písmeno H bolo odstránené na albumovej verzii piesne. Basová linka je dominantná, sólová gitara na začiatku riffom kontruje, ale je to o base a speve. Na začiatku ako Allman Brothers Band, iba pár sekúnd. Potom tá skvelá basová gitara. Spev s náznakom tajomna. Skupina používa zvukové efekty, ktoré sa občas výrazne prejavia. V tej dobe sa kapely snažili pridať do skladieb rôzne efekty, ktoré mohli vyrobiť na analógových strojoch. Raz efekt použitý na spev, potom na gitaru a stále dokola. Skladba je v miernom tempe, v strede, kde preberá žezlo gitara je rytmus rýchlejší, po sóle sa pieseň spomalí, ale drive kapely sa stupňuje. Veľmi dobrá, živá vec. Jeden z vrcholov albumu. Kozmický zvuk a koniec.

4. Sub-Rosa Subway
Pomalá skladba prichádza s pekným zoskupením nástrojom, aby táto náladová vec prešla do ľúbivého refrénu. Klávesové dychové nástroje so zvukovou stenou v pozadí urobia z pesničky zaujímavo znejúci orchester. Tlieskanie, basová linka produkovaná akustickou „Höfner violin bass“ kreslí hlboké tóny a sláčiky túto peknú skladbu končia refrénom. Na záver efekt idúceho vlaku v metre. Totálna chytľavá, veselá hitová vec s dobrou náladou a excelujúcimi Klaatu v hlavnej úlohe. Množstvo prechodov, zvukov, nálad a pocitov. Zdvíham do rúk tamburínu a pridávam sa, hrám s Klaatu ako anonymný štvrtý člen. (To kvôli tým Beatles) Úžasné, dostali ma do kolien. Na to sub-way si kúpim lístok, veď počkajte! Kde mám tie prašivé doláre? Zmizli? Nepožičiate mi? Aha Sci-fi, škoda. Skladba je inšpirovaná tajomnou stavbou metra v New Yorku v 19 storočí.

5. True Life Hero
A teraz konečne nastupuje stará známa rocková kapela. Trojka muzikantov, to stačí. Spev je skreslený efektom. Niekde som tento vokalizovaný hlas už počul, ale momentálne neviem kde. Rytmika dupe naplno, nikto sa neulieva, bicie a basa sú jednovaječné jednojčatá. Pripomína mi to Brownsville Station, kde chlapci hrali pre zábavu a nerobili si z ničoho problém. Je tam nálada a živý hrdina môže byť hocikto z nás, lebo to je zvuk bežných rockových kapiel, ktorých je plné vrece, len ich vytriasť na podlahu. V tomto prípade medzi ne patrí aj Klaatu. 

6. Doctor Marvello
A znovu tajomný Klaatu, trošku ako Beatles? Zaujímavá skladba s nezvyčajným použitím nástrojov a mellotronu. Medzihra ako zo stredoveku a potom spev v beatlesovskej podobe. Efekt pásu hraného naspäť a skupina sa dostáva do melodickej časti skladby. Dr. Marvelo použije stroj času a vylieči lásku dvoch tápajúcich. Používanie spätného chodu pásky skupina často používala, počas hystérie poslucháči v spätných chodoch objavovali skryté významy a nachádzali tajomné slová a odkazy. Nič z toho však nebola pravda, podľa vyjadrenia kapely to boli len zvukové efekty. Klaatu sa v Marvelovi premenili na pop skupinu, je to detská pesnička alebo náznak Sgt. Peppera? Hlavné je, že je to odľahčená vec s dobrou náladou, hoci odlišná od predošlých. Ale končí dobrou zvesťou, tak načo sa trápiť. Doktor Marvelo je dobrý lekár a vie liečiť, takých je stále málo.

7. Sir Bodsworth Rubblesby III
Žartovná a hlúpa pieseň, spev v podobe jediného „narcisa“. Vyslovene hudba, ktorá s rockovou skupinou nemá nič spoločné. Pokračujeme v ľahkom, ležérnom tóne. Text piesne:“I’m the only man who’ll ever get to hell and come back alive /Ja som jediný muž, ktorý bol v pekle a vrátil sa odťiaľ živý/“. Ja jediný, Sir Bodsworth Rubblesby III. Takže tak. Všetci vokalisti, muži a ženy mu pritakávajú a velebia ho. Sound skupiny je z 50. rokov, spev Johna Woloschuka je nahrávaný zrýchlenou rýchlosťou na magnetofóne, následne je spomalený a je hlbší, celá skladba vychádza ako divadelné číslo, ktoré nebolo myslené vážne. Považujem ho ako výplň hracej doby a na album mohli zaradiť niečo iné a lepšie. Ale keď to dali na 3:47, asi mali dôvod, nebudem o tom polemizovať. Na albume počujeme hrubý mix zvukára Terryho Browna. Mixoval to tak, že nastavil na mixážnom stole fadery, pustil pás a odišiel zo zvukovej réžie. Predzvesť „digitálnej automatiky“? Keď potom chceli skladbu o pár dní mixovať, nemali pôvodný záznam, lebo ho „niekto“ zmazal. Tak preto je táto pracovná verzia mixu konečná. Nemali inú možnosť.

 8. Little Neutrino
Tajomná vec progresívneho, psychedelického rocku, nástup otváracej melódie, ktorá sa bude opakovať, prichádza z vesmírneho šumu. Znovu klasické nástroje, spev v kozmickom efekte, text skladby nevnímam, momentálne nie je dôležitý. Spev Dee Longa je skreslený pomocou Leslie reproduktora a hlasového strojčeka, ktorým hovoria ľudia, ktorí nemôžu inak hovoriť. Strojček vydával bzučanie, ktoré sa snažili odstrániť, aby ho nebolo počuť. Pochodový rytmus sa viac prejavuje a kozmický spev otvára novú dimenziu. Skladba je akcentovaná, aby melódia prešla do sóla bez kozmickej atmosféry. Príchod mimozemšťanov? Znovu crescendo v klasickom prevedení. Emotívna lyrická pasáž s prechodom do spomínanej melódie. Zase kozmický spev. Blížiace sa vesmírne teleso znázornené hudobne. Pridávané rôzne zvukové efekty a nástroje, stále ústredná melódia končiaca prechodom do inej vesmírnej atmosféry. Veľké finále a v ďialke možno ešte tušíme malé Neutrino, ale jeho cesta končí/začína(?) výbuchom v neznáme. Čo presne znamená text piesne, je otázne. Neutríny sú maličké, skoro nehmotné častice, ktoré sa pohybujú rýchlosťou svetla a vznikajú pri explóziách hviezd a gama žiareniach. V texte sa spomína, že neutríno sleduje dianie cez myšlienky človeka v pohybe a čase. Je vlastne prevtelené do mysle, ale nemôže byť objavené, pretože ako keby neexistovalo. Zanecháva však nádej, že bude dobre. Nie je to doslovný preklad textu, ale v takomto význame som túto záverečnú kozmickú skladbu pochopil.

Album 3:47 E.S.T. v žiadnom prípade nie sú Beatles a novinára Smitha, keď túto LP počul ako “utajený album Ringa, Johna, Paula a Georga“, môžeme označiť ako hluchého a neznalého hudby, ktorý vypustil do sveta dnes módny hoax. Snáď každá jedna skupina čerpala zo svojich vzorov a prispôsobovala tvorbu tomu, čo aj bežne počúvali, takže podobnosť s Beatles asi nie je náhodná. Texty Klaatu sú inšpirované sci-fi, kapela sa o tieto veci zaujímala.

Kanaďania Klaatu boli ovplyvnení hudbou 60. rokov a sci-fi tématikou. Dvojica muzikantov Woloschuk a Long prizvala Terryho Drapera, aby v nezmenenej zostave vydali ešte ďalšie 4 LP platne. Prvá a zlatá platňa 3:47 E.S.T. obsahuje zmes piesní, ktoré boli predtým vydané v Kanade na singloch a pôvodných skladieb napísaných pre album. Preto ich prvotina pôsobí nejednotne, chaoticky a skladby sú len poskladané. Napriek tomu považujem prvú a poslednú skladbu za výnimočnú a album za výborný. Veľmi pekné vokálne harmónie, pestrosť v nástrojoch, zložité rytmy skĺbené do zaujímavého progresívneho, symfonického diela s veľmi dobrým zvukom Terryho Browna si rád vypočujem. Steve Smith dostal zlatú platňu za predaj LP Klaatu 3:47 E.S.T.. Je ten život spravodlivý?

ZOSTAVA:
John Woloschuk – spev, basová gitara, klávesy
Dee Long – spev, gitara
Terry Draper – spev, bicie, perkusie

NOTES:
Nahrávalo sa v štúdiu 
Thorncliffe Park, Toronto 1973-1976.
Zvuk: Terry Brown a technik Doug Riley.
Produced by Klaatu.

 

HODNOTENIE:
album ako celok – 4 hviezdičky z 5;
zvuk nahrávky – 4 hviezdičky z 5;
album v mojej duši – 5 hviezdičiek z 5. 

3:47 E.S.T. Book Cover 3:47 E.S.T.
Klaatu
Psychedelic Rock, Pop Rock, Prog Rock
Daffodil Records
1976
LP
8
LP Capitol 5C062-85134

11 názorov na “Neznámi známi – Klaatu”

  1. K recenzii mal byť priložený aj preklad článku od S. Smitha. Nemám červený diplom z angličtiny, ale viem, čo je preklad. A každý preklad by mal mať určitú fazónu, aby sa dal publikovať. Tento ju nemal, preto som ho z konečnej podoby článku „odstránil“.

    Nakoľko som bol pri zrode ROCKOVICE, ktorá dala možnosť písať každému, mám záujem aj na tom, aby tu publikované práce mali určitú úroveň. A ruku na srdce – nebyť mojich zásahov, mnohé články niektorých prispievateľov by sa nedali publikovať. Prosím Vás, venujme sa hudbe a neurážajme sa pri každom takom a podobnom nedorozumení, nevynášajme konečné verdikty, neodchádzajme, pretože potom sa vraciame okľukou…
    Ďakujem!

  2. KLAATU a jejich The BEATLES fame je vcelku notorieta. Do sbírky patří z jiného důvodu, a tím je kvalita muziky, zejména na dvojce. Mysticismus byl vždycky přitažlivý, a této kapele se s ním podařilo zapůsobit, i když to částečně bylo kouzlo nechtěného.

  3. Lyaend: Děkuju za čtivý zpracování!

    Příběh Klaatu se nedal odignorovat, zájem mnohých z nás vyvolal už Vlčkův text v Rocku2000, kde je uváděl slovy: “Anonymní rocková kapela, pravděpodobně z Kanady nebo USA. Vydání jejich prvního alba v roce 1976 bylo americkou kritikou přijato jako ‘návrat Beatles’ anebo alespoň pokračování v jejich tradicích…”
    Člověk nemusel považovat Beatles za středobod hudebního vesmíru, aby začal po takový formaci, resp. muzice pátrat. Taky mi to nedalo… Začalo to titulama 3:47 EST a Hope na vinylech (1. press od Daffodil Rec.), po letech posun především s pomocí skvělých stránek kapely se spoustou dobových materiálů (vč. článku z Providence Journal – poctivý zmínit, že autor závěrem “nabízí” hned čtyři verze příběhu, vč. varianty, že se jedná o zcela neznámou, ale velmi talentovanou skupinu), první rozhovor s kapelou vedený hudebním novinářem a redaktorem Capitol Records Stephenem K. Peeplesem (5/80), interview se Smithem na daný téma, kde se mj. ohradil proti zažitý manipulaci s titulkem jeho článku (taky sis ho v textu upravil :-)…

    Pravda, jak kauza prvnímu albu pomohla, tak kapele uškodila, těžko s tím polemizovat, ale… každopádně Steve Smith zaslouží zastání, bo těch jeho patnáct minut slávy zdaleka nešlo jen za ním.

    K muzice. Debut jasně naznačil potenciál, ale je trochu rozháranej. Není divu, když se skládal jak vláda po volbách. Určitě při něm častějš vzpomenu na ELO než Beatles, ale co už… Hope je majstrštyk, nepochybně i proto, že kvůli tomu humbuku a zvýšeným prodejům první desky (nakonec #32 v Billboard Top 200) bylo jeho vydání pozastaveno, což kapele dalo pět týdnů navíc na doladění. Zmínit nutno, že co se sestavy a kreditů týká, je Hope informačně úplně stejně (ne)vybavený jako 3:47 EST (!)…
    Znám i ostatní alba po “ztotožnění”, paradoxně mi přijdou mnohem víc Beatles než cokoli z prvních dvou desek. Poslouchaj se dobře.

    Vynechat nemožno ani Teda Jonese, autora 4/5 nádherných přebalů Klaatu (na Sir Army Suit, jež je dílem Hugha Symeho, se Jones ocitnul aspoň na obálce :-).

    “KLAATU BARADA NIKTO”

    1. Borek a Snake, vidím, že Borek má o Klaatu veľké vedomosti a som rád, že táto hudba ešte žije. Vždy keď píšem niečo o hudbe snažím sa dať niečo nové, čo môže aj znalých obohatiť a odnesú si z recenzie nové poznatky- Je to komplikovaná vec s vydaním prvého LP a aj „Prípad Beatles“. Sami konatelia v tomto prípade si niekedy odporujú a hovoria si „svoje pravdy“. Robiť rozhodcu sa dnes už nedá a ani netreba. Každý mal svoj podiel na veci, ale hudba zostala. To je hlavné. Ak sa rozhodnem niečo napísať dlho hľadám na internete a pridávam k tomu moje vlastné vedomosti za tie roky, čo sa hudbe venujem. Dnes mám na to čas a sám sa veľakrát dozviem čo som nevedel.
      Hope je samozrejme vrchol Klaatu a ako píšeš, oddialené vydanie im pomohlo LP vylepšiť a opraviť veci, ktoré sa im nepáčili. Možno ešte napíšem aj o ňom pár riadkov.
      Taktiež viem, že Klaatu sa nemusia páčiť každému, to ani nie je účelom pripomenutia v recenzii. Ďakujem za všetky komentáre, ktoré ste napísali a ktorých som nemenoval.
      P.S K článku mal byť preložený text Steva Smitha, tam je presne napísané čo píšeš aj Ty, že dával 4 možnosti.

      1. @lyaend: Souhlas, hlavní je, že hudba zůstala. A pravda, každý měl svůj díl zodpovědnosti, včetně naivů, kteří uvěřili. Přitom v Kanadě Klaatu od r. 74 vystupovali i v TV, spousta lidí je tam znala, zato Amíci dali vzpomenout na Válku světů… Snad jen pro ně mi chybí větší míra pochopení. Zato členům kapely se rozumět dá.

        Long: “Mám za to, že pověst o Beatles nám způsobila stejně tolik škody jako dobrého. Dostalo nás to do povědomí, což bylo skvělé, ale taky to vedlo k situaci, že jsme vlastně nemohli splnit očekávání.”
        Draper: “Rozhlížím se kolem sebe a vidím na zdi zlaté desky a ceny, které jsme obdrželi. Vím, čeho jsme dosáhli. Nebyl to mega úspěch, ale splnili jsme to hlavní, co jsme si předsevzali – chtěli jsme tvořit dobrou hudbu.”
        Woloschuk: “Když mi bylo 17, koupil jsem si Sgt. Pepper’s a to album mě dostalo. A do deseti let se psalo, že kapela, ve který hraju, jsou Beatles. Na to se nedá dívat jinak než jako na úspěch… Navíc nebyl žádný přijatelný způsob, jak se z toho dostat. Buď oznámit jména a říct ‘Ano, tady jsme!’ a dokola poslouchat, proč jsme s tím nepřišli dřív nebo mlčet a doufat, že na to snad všichni zapomenou.”

        Jinak, žádný den z uplynulýho týdne se nestalo, abych si nepustil některou z desek Klaatu, tvůj článek byl silným impulzem. Těším se na text o Hope i další povídání.

  4. Lyaend, to jsou informace, jako kdybys tam s nimi tenkrát byl. O těch konspiracích ohledně “tajné nahrávky” The Beatles už jsem četl, ale bez konkrétních podrobností, takže díky za vysvětlení.

    Album mám (spolu s následujícím Hope na jednom CD od BGO), o to se mi ten tvůj rozbor četl líp. Mám rád úvodní Calling Occupants of Interplanetary Craft a závěrečnou Little Neutrino, ovšem minimálně zajímavá je i tak trochu “praštěná” Sir Bodsworth Rubblesby III. Dal bych trojku (protože Hope se mi líbí o dost víc), ovšem zvuk to má luxusní. A to aj z CD. Zrovna si ho po delší době pouštím (obě alba najednou) a nestačím se divit…

    Díky za zajímavé čtení.

Pridaj komentár