Dnes sa budem venovať dvojalbumu, ktorý považujem za jeden z najlepších v roku 2022 a vydala ho anglická skupina Kula Shaker. Je to koncepčný album vnorený do náboženského formátu s celkom úsmevným kazateľom, ktorý vnáša do hudby slávnostné chvíle, ktorá má „milióny“ odtieňov, farieb a odkazov na doby dávno minulé, prednedávne a terajšie. Presne ako vizuálny obraz obalu dvoj LP, kde sa prepletajú množstvá podobizní a obraz sa nedá zvládnuť prvým pohľadom.

Viem, že meno Kula Shaker mnohým nič nepovie, a tak ako aj pri mojich dávnejších recenziách sa zmienim o vzniku kapely, ich tvorbe a význame pre môj hudobný svet.

Crispian Mills

Crispian Mills (narodený 18. januára 1973 ako Crispian John David Boulting) je synom herečky Hayley Mills a režiséra Roya Boultinga. Hayley Mills bola o 33 rokov mladšia od Roya a ich manželstvo dlho nevydržalo (1970 láska -1975 rozchod -1977 rozvod). Crispian žil po rozchode dvojice so svojou matkou, ktorá začala žiť s hercom Leighom Lawsonom. Striedavo žil v Londýne a Coventry, podľa toho aj chodil do rôznych škôl. Sám v rozhovore spomenul, že nechcel pokračovať v rodinnej tradícii, bol v mladosti rebelský typ a viac ho zaujímala hudba ako film. Nakoniec sa ale k filmu dostal a tiež pracuje ako filmový režisér a muzikant. Od mladosti ho zaujímala indická kultúra a hinduizmus. Svojho priateľa Alonza Bevana spoznal na londýnskej škole „Richmond upon Thames College“.

Kula Shaker

Kula Shaker vznikli v roku 1993, ale prvý impulz bol v roku 1988 keď Crispian Mills (sólová gitara) a Alonza Bevan (basgitara) hrali spolu v päťčlennej skupine Object of Desire. V roku 1991 sa k nim pridal Paul Winter-Hart, ktorý začal hrať na bicie v Objects of Desire. Zimné klzisko v Richmonde malo nočný klub Mantra Shack a Mills a Alonza boli jeho prevádzkovateľmi. Z toho dôvodu aj kapela Objects of Desire tam často koncertovala.

Zlom nastal začiatkom roku 1993, kedy sa kapela rozpadla a Crispian Mills sa vydal na cestu do Indie, kde ho indická kultúra ovplyvnila hudobne a duševne, stal sa vyznávačom hinduizmu. Po návrate do Anglicka založil skupinu The Kays v ktorej hrali jeho kamaráti z Objektov túžby Bevan a Winter-Hart a pridal sa Saul Dismont, ktorý bol Millsov bratranec. Prvé vystúpenie mali na známom rockovom festivale Glastonbury v lete 1993. Saul Dismont sa v kapele dlho neohrial a nahradil ho klávesista Jay Darlington.

Skupina The Kays dva roky skúšala a koncertovala. V máji 1995 sa Mills rozhodol, že sa kapela musí premenovať. Ako vyznávač idickej kultúry pomenoval skupinu podľa svätého muža z 12-tich Alvarov (svätí Indie). Bol ním cisár z 9.storočia Kulashakehar. Tento svätý muž bol považovaný za šťastného vládcu a kapela si jeho odkaz privlastnila. Názov kapely z indického prostredia mal byť predzvesťou hudobného smerovania , ich piesne mali byť viac zamerané na mystickosť, duševnosť, hinduizmus a hudba mala vychádzať z psychedélie 60-tych rokov.

Kula Shaker v roku 1995 vyhrali miestnu hudobnú súťaž v Londýne. V tej dobe boli Oasis na vrchole svojej slávy a presadzovala sa gitarová hudba. Na súťaži bola aj kapela Briana Molka Placebo (tento rok mali koncert v Bratislave). Obe skupiny zaujali producentov a Columbia Records rýchlo podpísala zmluvu s Kula Shaker. Skupina vydala singel Tattva v januári 1996, ale ten skončil na 86. mieste Brit Top 100.

Skladba Tattva je zaujímavá svojím zvukom a v mnohom pripomína sláčikové pozadie niektorých skladieb Beatles vytvorených Philom Spectorom. Návrat k starému zvuku je evidentný a taktiež použitie indických nástrojov dodáva piesni farebnú zvláštnodť.

Až tretí singel Hey Dude zaujal poslucháčov a kritikov hudobnej anglickej scény a následne prerábka skladby Hush, ktorú poznáme v podaní Deep Purple, znamenal definitívny prienik do hudobného sveta.

Znovu nahraná pieseň Tattva sa objavila na ich výbornom debutovom albume s názvom K (1996). Skladba Hey Dude je zároveň otváracou piesňou albumu K. Zvuk skupiny je poplatný vtedajšiemu soundu Oasis z roku 1996. Celkovo sa album nesie v tomto duchu a dnes skôr zaujme dravosťou kapely a sršiacim nábojom, ktorý sa v piesňach skrýva. Hey Dude má zaujímavú basovú linku a naozaj je to pieseň vhodná na singel. Nástroje však znejú málo detailne a sú akoby zastreté závojom.

Zastavím sa pri piesni Hush, ktorú napísal americký skladateľ a hudobník Joe South pre speváka Billy Joe Royala . Dostala sa v americkom Bilboarde v auguste-septembri 1967 na 52. miesto. Pieseň bola neskôr nahraná austrálskymi Somebody’s Image v roku 1967. Dostala sa na 15. miesto. Cover verzia  Deep Purple  v roku 1968 bola prvým malým hitom hardrockerov a singlom z ich debutového LP Shades of Deep Purple. Tam spieval ešte Rod Evans.  Skladbu Deep Purple znovu nahrali v roku 1968 so spevom Iana Gillana. Kula Shaker sa k piesni Hush dostali prostredníctvom Alonza Bevana.

Psychedelický Kula Shaker v roku 1997 pridali do piesne svoj mystický zvuk. Obe Kapely DP aj KS sa dostali do Top 5 v britskej hitparáde. Kula Shaker boli na 2. mieste za Spice Girls.

Kula Shaker – debutový album K

V dobe, keď som sa úspešne zbavil mojej zbierky LP platní, ktoré som o hlade a smäde zbieral od roku 1972 a mal som tam kúsky, ktoré si asi už dnes v pôvodnom vydaní nikdy nekúpim, ma CD skupiny Kula Shaker K v septembri 1996 zaujalo a mám ho dodnes. K-áčkové gitarové oasisácke album Kula Shaker som nepočul dlhé roky a hoci si kapelu pamätám ako výborne zohranú skupinu, nemal som záujem počúvať ich debutové CD. Páčila sa mi rôznofarebnosť ich piesní na albume a hoci som o kapele vedel málo podrobností, ich nástrojové obsadenie s použitím indických nástrojov mi imponovalo. Aj dnes, ak počujem ich Tattvu, alebo naozajstnú indickú skladbu Govinda, obdivujem Millsov nápad urobiť pieseň na indický spôsob. V skladbe hrá na indický nástroj tabla bangladéšsky spevák a hudobník Himangsu Goswami, Práve tabla vnáša Kula Shaker do indického obdobia Beatles a najmä Georga Harrisona.

Kula Shaker boli veľmi ambiciózni a svoju mladícku odhodlanosť pretavili do piesní, ktoré na albume K majú svoju životnú silu. Celý album nahrávali po rôznych londýnskych štúdiách a majstrom zvuku John Leckie a Stephen Harris. Producentami boli John Leckie, ktorý začínal ako operátor v štúdiu Abbey Road, Alonza Bevan a Crispian Mills.

Govinda je skvostná vec na prvom albume Kula Shaker, ale kapela ukázala, že má naviac ako na pesničkový album. Posledná 19-násť minútová epická skladba Hollow Man 1&2 part je ukážkou hudobného cítenia a postupnej gradácie piesne. Akustické plochy sa striedajú s mohutnými a part 2 je vyslovené ticho v dĺžke 13 minút. Zrejme žart kapely. Album je platinový. Pieseň Govinda nahral aj George Harrison. Piesne nie sú totožné a spája ich iba názov. George v celom texte používa indický jazyk a Indovia ju považujú za veľmi dobrú. Na vysvetlenie napíšem, že Govinda je meno malého Krišnu (niečo ako Ježiško v kresťanskej viere), ale môže to byť aj malý pastier kráv.

Kula Shaker – Peasants, Pigs & Astronauts

Na druhý album si fanúšikovia kapely museli počkať dva roky. CD Peasants, Pigs & Astronauts bolo čiastočne nahrávané na palube hausbótového štúdia Astoria, ktoré patrí gitaristovi Davidovi Gilmourovi. Je to stará loď z roku 1911, ktorá je zakotvená na rieke Temža a Gilmour hausbót kúpil v roku 1986. Loď bola pôvodne postavená tak, aby tam mohol hrať symfonický orchester (90 muzikantov). Z hausbótu Astoria počúvate niektoré skladby Pink Floyd z albumov Mometary Lapse of Reason, The Division Bell a posledného The Endless River.

Ku kapele Kula Shaker sa pred nahrávaním dvojky pripojil Brett Findlay ako perkusionista a zostal so skupinou až do jej rozpadu na konci roku 1999. Vydanie Peasants, Pigs & Astronauts predchádzal singel Mystical Machine Gun, ktorému sa nepodarilo urobiť taký silný vplyv na hitparády ako ich predchádzajúce singly, vyvrcholil na 14. mieste a zostal iba dva týždne v top 40. Album je iný ako debut.

Produkciu si zobral na starosť Bob Ezrin a zvuk kapely je v mnohých smeroch lepší, vyzretejší, rozumnejší, s väčšou hĺbkou a pestrosťou. Nástroje znejú dokonalejšie a detailnejšie. Kanadský producent a majster zvuku Bob Ezrin (1949) pracoval s množstvom umelcov svetovej prvej ligy počnúc Alice Cooperom, Kiss, Deep Purple, Pink Floyd… Produkciu s Bobom Ezrinom mal aj Crispian Mills.

Veľmi veľké éterické vokálové echo Crispiana Millsa z albumu K sa stratilo a mne sa dvojka páči viac ako úspešná jednička po zvukovej stránke. Na albume tiež spieva Indka Gouri Choudhury a znovu počujeme indické rytmy a virtuozitu Gosswamiho. Na druhej platni je znovu množstvo hudobných nápadov, variácií a farieb. Z celkového dojmu však vyplýva skutočnosť, že Kula Shaker sa dostali do miesta, kde práve táto rozmanitosť rozbíja celý zvuk kapely do množstva slepých uličiek. Napriek tomu, že album bol vo Veľkej Británii zlatý, Mills a Bevan cítili únavu a vyhorenie a rozhodli sa skupinu rozpustiť.

Za zmienku stojí veľmi pekná a dobre urobená pieseň Sound of drums, nahrávaná v Los Angeles. Rick Rubin dokázal dať piesni vzdušnosť a éterický náboj. Kula Shaker v nej znejú skvele. Niekedy sa mi zdá, že počujem The Doors a v organovom démonickom zvuku Raya Manzareka.

Rozpad nastal v auguste 1999 po koncertoch na rôznych rockových festivaloch. Všetci traja protagonisti hudobne ostali činní počas ich rozpadu. Tejto časti ich kariéry sa nebudem venovať, lebo pre nás nie je podstatná. Celé obdobie trvalo zhruba 5 rokov a iba Mills mal v pláne vydať sólovú dosku, ktorú pripravoval. Nič však nevyšlo, lebo nenašiel vydavateľa na svoj projekt. V decembri roku 2002 vyšiel album Kollected – The Best of Kula Shaker, ktorý pripravil Mills pre Sony Records.

Kula Shaker – Strangefolk

Tretí album Strangefolk vznikol zhodou náhod a bol skôr vynúteným spojením hudobníkov v neskoršom období. Hudobníci sa zúčastnili v Kalifornii v roku 2004 charitatívnej nahrávky súkromnej školy s indickými témami o Hare Krišna a Mills robil na albume mastering. Hral vtedy v skupine Jeevas, ale na kalifornskom albume Braj Mandala hral aj Winter-Hart na bicie a Alonza Bevan na basgitaru.

Trojica sa rozhodla, že Kula Shaker obnovia a v januári 2006 oznámili návrat na scénu. Klávesák Jay Darlington odmietol a bol nahradený novým hráčom na klávesy Harrym Broadbentom. Skupina vydala malú EP so štyrmi piesňami, ale oficiálny tretí album vyšiel až v roku 2007. Nesie názov Strangefolk. Názov albumu je trošku zvláštny z pohľadu skupiny. Tak sa mal volať ich druhý album, ktorý nakoniec niesol meno Peasants, Pigs & Astronauts. Pieseň Strangefolk nebola zaradená na druhý album skupiny a objavila sa až neskoršie. Producent bol nám málo známy Američan Tchad Blake (nar. 1955), hoci je držiteľom viacerých cien Grammy (Sheryl Crow, Suzanne Wega). Reunion v podobe nového albumu sa nedočkal významnejšieho ohlasu a kritické recenzie neveštili nič dobrého, lebo kapela sa „nikam neposunula“ a 10 rokov od prvotiny bol hudobný smer Oasis už dávno preč. Pred vydaním Strangefolk_u vyšiel disk s albumami K a Peasant… ako Best of… bez súhlasu kapely a samotní hudobníci vyzývali fanúšikov, aby si dvojalbum nekupovali. Ja sám považujem album Strangefolk za najslabší z ich tvorby. Kapela nemá svoj priamočiary zvuk, piesne sú veľmi melancholické a pomalé. Nie je tam cítiť, že to chcú niekam dotiahnuť a celý počin vyzerá ako výstrel do tmy.

Kula Shaker – Pilgrims Progress

Skupina Kula Shaker začala pracovať na štvrtom albume už v roku 2008, ale vydania sa dočkal až v júni 2010. Volá sa Pilgrims Progress. Vydaniu predchádzali právne spory s vydavateľstvom a koncerty po Veľkej Británii, Rusku, Európe a Afrike. Zrejme najlepšou skladbou z albumu je úvodná pieseň Peter Pan RIP, ktorá zaujme krásne zahraným partom na violončelo a podmanivou atmosférou. Na „pútnickom progrese“ je veľa dobrých skladieb, kapela sa stále drží svojho zvuku a ponúka kvalitnú hudbu aj na tomto albume. Sú tam znovu odkazy na hudbu Beatles a kapiel zo 60-tych.

Na Pilgrims progress sa znovu vrátili k indickým nástrojom tabla a sitar v piesni All Dressed Up. Nahrávanie bolo robené v belgickom Lomprete a skupina si ho nahrávala sama. Hlavným zvukárom bol Alonza Bevan. Mixovanie albumu bolo v Londýne v One Louder Productions a mastering v štúdiu Loud Mastering. Album je celkom dobrý a skupina hrá omnoho lepšie ako na Strangefolk_u. Piesne sú lepšie vystavané, majú iskru a dobre sa p očúvajú. Nie je to už mladícky rock, ale rozvážny a premyslený album.

Kula Shaker – K2.0

Piaty štúdiový album K2.0 vyšiel až o 6 rokov neskoršie, bol nahrávaný v roku 2015 v Londýne a Belgicku. V Belgicku preto, lebo Alonza Bevan tam má svoje vlastné štúdio v starej „stodole“ a Alonza ho používa na nahrávanie. Otváracia pieseň Infinate Sun je dobrá vec a má neskutočnú podmanivú atmosféru. Táto pieseň patrí medzi prvé sklaby, ktoré Kula Shaker v mladosti hrávali na koncertoch.

Hoci názov K2.0 napovedá, že je to dvojka prvého albumu K, nie je tomu tak. Dvadsať rokov je dlhá doba a napriek evidentnému podobenstvu autora hudby Millsa a Bevana z roku 1995 je kapela v tejto dobe vyzretejšia, muzikálne a hudobne na oveľa vyššej úrovni. Svoj hudobný smer si zachováva, stále je cítiť atmosféru a inšpiráciu indickej kultúry a veľký vplyv hudby zo 60-tych rokov. Crispian Mills hovorí o nahrávke K2.0 ako o zatvorení kruhu hudobne, ale aj spoločensky, lebo sa oženil a má dve deti. Z toho pohľadu na veľa vecí sa pozerá inak a pochopil, že kapela v mladosti nebola pripravená na úspech debutového albumu. Nahrávka K2.0 však hudobníkov znovu spojila a cítili pri nahrávaní, že majú chuť pokračovať spoločne. Ich systém nahrávania sa nezmenil, nahrajú spoločne podklady gitara, basa, bicie a potom dohrávajú ostatné nástroje. Ak by som mal dať tip na zoznámenie sa s Kula Shaker, tak by to bol album K2.0. Chlapci dozreli ako víno, vedia čo chcú a hrajú tak, ako by to bola ich posledná vec. Našťastie však nie je.

Nahrávali v londýnskom štúdiu v Richmonde v State of the Ark, ktoré je naozaj aj v terajšej dobe veľmi dobre vybavené.

Skrýva v sebe poklady analógového nahrávania: mix stôl EMI TG 12345, 24 stopý magnetofón Studer A 800, s digitálnymi vecičkami prítomnosti. Radosť pozrieť na návrat analógového nahrávania do súčasných piesní.

Nahrávacie štúdio je veľmi moderné a domácko/profesionálne prostredie pôsobí veľmi dobrým dojmom.Množstvo nástrojov a vybavenie poskytuje muzikantom veľmi veľa možností pri realizácii nahrávok.

————————————————————————————

Nakoniec sa dostávame k môjmu recenzovanému albumu, ktorý Kula Shaker vydali v tomto roku. Presne 10. 6. 2022, hoci práce na nahrávaní začali už v septembri 2020. Dlhý čas príprav a realizácia albumu s čudesným názvom 1st Congregational Church of Eternal Love (and Free Hugs), čo v preklade znamená Prvý zborový kostol (cirkev) večnej lásky a objatí zadarmo je dielom Alonza Bevana a Crispiana Millsa. Šiesty štúdiový album je z môjho pohľadu pekvapením tohto roka a kto má rád hudbu, ktorá má veľa hudobných motívov, si príde na svoje. Ani neviem koľko odkazov na starú anglickú a americkú rockovú hudbu sa dá nájsť v koncepčnom albume. Len priebežne mi prichádzajú na myseľ pojmy ako Beatles, Pink Floyd, Who, Kinks, Small Faces, 10cc, Byrds, Bob Dylan, americký country rock a množstvo iných hudobných smerov. Niektoré indické hudobné prvky nenápadne sedia v pozadí, pretože 1. zborová cirkev večnej lásky a objatia, ktorý je koncepčným dvoj albumom, svedčí o plodnom hudobnom vývoji. Našťastie pre fanúšikov Kula Shakera, kvarteto úplne neopustilo svoj základný rockový zvuk šesťdesiatych rokov v prospech popu z konca osemdesiatych rokov. Navyše, duchovný a jeho sprievodná zborová milenka, ktorú bravúrne hrá Jane Allison Stanness, ponúkajú veselé scénky.

1st Congregational Church Of Eternal Love (And Free Hugs)

Predslov: Na úvod mojej recenzie priblížim miesto konania hudobnej kázne, ktorá je vymyslená, ale miesto konania je reálne. Vymyslený malý kostol s pretekajúcou strechou sa nachádza v existujúcej dedinke Little Sodbury, blízko anglického mesta Bristol a pár kilometrov od kúpeľného mestečka Bath, kde žil frontman skupiny Crispian Mills. Millsova kázeň sa nahrávala priamo v kostole v dedine a zvuk je excelentný so všetkým, čo k takej nahrávke patrí. Kazateľom na LP je Crispian Mills, ktorý v kázni o Svätom Michaelovi rozpráva o tom, ako bojoval proti zlu, Luciferovi na nebi, ale dej sa odohráva na zemi. Nie je to pravdivá kázeň z reálneho prostredia, ale skôr vtipné koloritné stvárnenie zábavy, hoci zanietenosť kazateľa a presvedčenie o svojej pravde tryská z čiernych drážok vinylu. Svätý Archanjel Michael je patrónom v boji proti zlu a Millsove otázky pre veriacich či sklonia hlavu a podrobia sa zlému Luciferovi, alebo budú bojovať a povedia, že sa nepodvolia, vychádzajú z biblických podkladov. Vtesnanie piesní do náboženského prostredia bolo úmyselné. Vydanie albumu neskôr vytvorilo žiadosť poslucháčov o dokončenie príbehu kazateľa a jeho milenky.

Zatiaľ vyšli tri pokačovania, skôr divadelno/rozhlasové minyhry z prostredia farnosti v Little Sodbury. Koloritné vidiecke prostredie za pomoci herečky, speváčkyJane Allison Stanness a v Millsovom podaní reverenda Smallwooda dotvára celý album v tejto podobe.

Dvadsať titulov koncepčného albumu skrýva v sebe 15 piesní, jedno intro, 3 kázne a jedno pozvanie do kina. Prvé úvodné intro s prvou kázňou nás dostane do prostredia kostola s názvom IntroDearly beloved. Text kázne je približne taký, ako som napísal v predslove albumu.

Prvá z 15 skladieb albumu, Whatever It Is (I’m Against It), je rytmická pieseň Kula Shaker, ktorá je svojím zvukom s priebojnou gitarou Crispiana Millsa a dunivou rytmikou Bevan/Winter-Hart vydanou ako singel , je trošku návratom k Grateful When You’re Dead z prvého albumu K, hoci zvuk skladieb je ako „nebe a dudy“ alebo inak povedané na míle vzdialený. Krátky rytmický riff, ktorý je veľmi jednoduchý sa prebíja celou skladbou a nabudené elektrické gitary na hranici skreslenia sú ako ohnivé šípy. Skladba v texte sa najviac venuje sloganu: Čokoľvek to je – som proti tomu. Jednoduchá zásada jednoduchého človeka, ktorý vidí iba dve farby, čiernu a bielu, ale najradšej má tú čiernu. Je to v podstate posmešná skladba na terajšiu svetovú situáciu.

 Nasleduje Hometown s jagavým rockovým gitarovým úvodom, ktorý sa rozvíja s nádherným organom a výbornými harmóniami o vojne a povojnovom duchu. Nahrávku piesne robil basgitarista kapely Alonza Bevan a v tomto prípade asi mohol znížiť signál na nahrávaných gitarách, lebo zvuk už naozaj hraničí s prebudením a skreslením. Kapela nahráva pomocou analógových magnetofónov Studer A807 na dvojpalcový pás a zvukový strih robí v Pro Toolse. V niektorých ohľadoch ide o reinterpretáciu B-strany singla Kula Shaker s cover verziou Hurry on Sundown od Hawkwind (Hari Om Sundown) bez harmoniky a v pomalšom rytme. Inak pôvodný cover Brockových Hawkwind je výborný kúsok. Text skladby Hometown je pochmúrny a trpký. Rodné mesto už nie je tým, čím bývalo. Spomienky chlapca v čiernom odeve nie sú veselé a vidí tragédie a tyraniu, hoci všetci, ktorí ostali v hometown snívajú o lepšom živote. Veria, ale spia. Mills v piesni spieva, že každý deň myslí na svoje rodné mesto.

Skladba Burning Down je prvou akustickou skladbou albumu a je tu výrazne cítiť, že piesne boli mixované v americkom štáte Tennesse a meste Nashville. Trošičku mi spočiatku pripomína Boba Dylana, ale pieseň stále naberá na intenzite a pridaním gitary sa stáva ľahkým popovým sústom stredného prúdu. V tejto piesni sa šablónovite opakuje ten istý motív s krátkym akustickým predelom, ale je to vyslovene rytmická skladba s možnosťou tancovania, ak sa to takto dá definovať. Text je strašidelný a znervózňujúci, no objavujú sa aj náznaky zlepšenia, ktoré sú však v nedohľadne. Burning Down je smutná pieseň s naozaj pochmúrnym textom typu: raz som sa prebudil a všetky polia naokolo horeli, mal som prácu, ale už ju nemám a nemám z čoho žiť. Videl som mužov, ženy a deti v reťaziach ako horia v palmeńoch. Bolo mi povedané, že nájdem spásu, ale bojím sa. Nevidím vodu, ale sa topím, nevidím oheň, ale horím…

Piata pieseň je milostná Love and Separation inšpirovaná šesťdesiatymi rokmi. Pomalá skladba s pekne znejúcimi nástrojmi a celkom zaujímavým refrénom. Millsova otázka “Why, why, why, baby goodbay“ je jasná každému a láska nie je vždy ľahká. Pekná, ľahká a atmosférická pesnička. Text piesne znovu ponúka množstvo otázok na ktoré je ťažko odpovedať, lebo spevák nevie čo má urobiť a všetky reálie ho unavujú a ohrozujú. Mesiac je ako jedovatá dýka, slnko ako horiaci plameň, plazím sa v tieni a cítim ukrutnú bolesť. Vzdal sa svojej duše, vzdal sa otázky prečo, ale vzápätí spieva, že každý vták musí lietať, čo je synonymom nádeje.

Po tejto piesni nastupuje znovu kazateľ, ktorý prednáša svoju kázeň tak, ako si to pripravil a chce prečítať veriacim jeho obľúbené listy, ktoré napísal apoštol Pavol solúnčanom. Vyrušia ho však mobilné telefóny a deti, ktoré sedia chrbtom k nemu a zrejme sa bavia. Napomína ich a všetko zaklincuje vetou: „Čokoľvek robíte tamtomu chlapcovi vzadu, prestaňte!”

Mysticizmus 60tych rokov je počuť pri Gingerbread Man. Má perfektnú úvodnú zvukovú kulisu, ako keby ste boli svedkom pádu Alice do králičej nory. Gingerbread Man sa potom vyvinie do chytľavej gitarovej a organovej piesne s nákazlivými harmóniami a pozadím s indickou tematikou. Gingerbread Man, ktorý Crispian opísal ako náročný na živé hranie, je ľahké si ho zamilovať a hrať ho opakovane. Slová refrénu „Run, Run, Run“ mi pripomínajú kapelu Byrds, alebo vokálové súznenie kalifornských Beach Boys. Text je v podstate stále o utekaní a spomínajú sa rôzne postavy, ľudské aj zvieracie, ktoré som vo význame k piesni nemal chuť identifikovať. To, že uteká upečený chlieb, ktorý je v podstate muž a všetci ho chcú dostať je pre mňa textovou záhadou, to bez mučenia priznávam. A Alicu v krajine zázrakov som nikdy nečítal, ale tento významový prvok som použil z jednej anglickej stránky pri pátraní po albume a kapele Kula Shaker.

Folklórny obraz sa zjaví na skladbe Farewell Beautiful Dreamer s flau tami a píšťalami, bubnami pochodovej kapely a gitarovými sólami inšpirovanými anglickým folklórom“ a zborovým spevom. Pieseň má peknú melódiu a v mnohom pripomína tvorbu anglických Kinks a spev Raya Daviesa. Text piesne nás však z mne neznámych dôvodov prenáša na Divoký západ v Amerike. Neviem prečo kapela používa zrazu muža Yankee doodle dandy a indiánsky kmeň Irokézov. Pieseň vyjadruje sen a prebudenie znamená lepší začiatok života a odhodlanie zmeniť svet.

Konské erdžanie prebudí k životu Where Have All the Brave Knights Gone, epochálnu rytiersku pieseň s klávesami v popredí a epickým textom, ktorý nás posúva v Prvej cirkvi do iných hudobných sfér. Spev Crispiana Millsa zvoláva všetkých statočných rytierov a všetkých odvážlivcov, aby sa vrátili domov a bojovali proti zlu. Všetci statoční rytieri spia v jaskyniach spolu s drakmi? Pýta sa.

Kňaz v Raining Buckets zase dohovára svojim „Vrúcne milovaným“. Typický roztrieštený gitarový zvuk Kula Shaker sa prejaví na 108 Ways To Leave Your Narcissist. Hoci text refrénu je jednoduchý a pochopí ho každý – „láska je slepá“, slohy nie sú textovo jednoduché a napríklad slová: nikto iný by ma nemohol milovať lepšie ako ona, pokiaľ som sa jej nepostavil do cesty, alebo: teraz je všetko pokazené, lebo som pil z otráveného pohára, ale ja nie som pripravený vzdať sa… majú omnoho väčší význam, ako by sa zdalo. Chlapci z Kula Shaker majú v obľube číslo 108, lebo podobný názov piesne zvolili aj na albume Peasants, Pigs & Astronauts z roku 1999 – 108 Battles (In the Mind). 108 Ways to Leave Your Narcissist je samozrejme iná skladba, ale taktiež veľmi rezká a gitarové akordy pília uši v dobrom slova význame.

 Prvá časť skladby o Luciferovom vyhnaní je v akustickej forme „After the fall part 1“ je len krátkou predzvesťou svojho druhého pokračovania . Páčia sa mi slová: prisahám na najhlbší oceán a najsladšie emócie . Množstevné epochálne veci v podobe zeme, ktorá sa bude triasť, búrky, ktoré sa zlomia a oslobodenie otrokov po páde Lucifera.

 Rockovka Don’t Forsake Me je výborná od začiatku do konca a Kula Shaker v nej ukazujú svoju pravú tvár a opodstatnenosť účinkovania na anglickej rockovej scéne. Skladba má všetky elementy, ktoré kapela ponúka poslucháčom, priamočiary drive, priebojný zvuk s dominantnými odkazmi na známe kapely zo začiatku rockovej hudby. Ako som už spomínal je tu cítiť psychedéliu Beatles, údernosť The Who a mnohých prímesí anglorocku. Slová piesne sú vlastne modlitbou : „Pane, neopúšťaj ma.“ Všetko sa nesie v tomto duchu aj keď sa striedajú významy ako žiť/zomrieť. Zrejme meno, ktoré znie v piesni Gaura Sacinanada je odkazom na indickú kultúru.

Pieseň je skvelá, ale ešte lepšia nasleduje po nej a je to znovu názov s číslicou 303 Revisited. Úžasná atmosféra, krásny zvuk a sršiaca energia by sa dala z piesne rozdávať na kilá a stále by bolo z čoho dávať. Jednoducho sa mi to páči dokonale. Znovu je cítiť inšpiráciu z hudby starej, ale dobrej a vzdušná dylanovka je na svete v podaní Kula Shaker. Jedna z najlepších skladieb albumu. Aj slová piesne sú asi najlepšie z celého albumu a významovo znamenajú asi toto: “ Prial by som si, aby sme boli znovu mladí a tam, kde nás nič netrápilo a mysleli sme si, že cesta po ktorej ideme sa nikdy nezmení a bude rovná. Ale nebolo tomu tak a všetko bolo inak, ale boli sme mladí a prechádzali všetkými búrkami so smiechom a spevom. Asi sa nestretneme, ale nič nezakryje to, čo cítim vo svojom srdci.“

Pomalá skladba The Once And Future King, je najlepšie vystavaná skladba tohto albumu a skupina na nej dlho pracovala. V texte ľudia nasledujú vodcu a idú s ním do boja, aby porazili a zvíťazili nad tyraniou. Úvod tejto piesne pripomína Mystical Machine Gun z Astronautov, ako skladba pred nedávnom. Neviem, či to bol zámer kapely, alebo iba podobenstvo pri nahrávaní koncepčného albumu. Napriek tomu je The Once And Future King jednou z najinovatívnejších skladieb na albume . Zvuk piesne v mnohom pripomína Pink Floyd a niekedy zafarbenie efektov priamo nás posúva do Gilmourovho štúdia na hausbóte. Slová piesne sú akousi prísahou vernosti kráľovi: „Budem ťa nasledovať a budem stáť pri Tvojom boku nech si kdekoľvek.“

Z akustickej skladby s nashvillským zvukom s textom o spojení s vodcom v boji proti zlu vnáša svetlo do albumu Shattered Bones, pieseň o „ mužovi na Divokom Západe, v pevnosti Alamo“. Alonza Bevan zrejme použil tento výraz ako všeobecne známu vec v americkej histórii a muž, ktorý sa vracia domov hoci má zlomené kosti po boji. Fort Alamo bola americká pevnosť v Texase a asi 100 vojakov 13 dní v roku 1836 hrdinsky odolávalo mexickým povstalcom, ktorí sa chceli odtrhnúť od Texasu. Pieseň Shattered Bones je jednou z mála skladieb, ktoré pripomínajú ich album K2.0. Ale je to len malá spomienka, lebo teraz je všetko úplne inak.

Dlhá skladba After the Fall (Part 2 &3) je totálka a skvelé vyvrcholenie celej príbehovej línie albumu. Použijem slová Crispiana Millsa a citujem: “Chceli sme mať akési vrcholné finále, kde sa vybojuje a vyhrá posledná bitka. Splieta veľa lyrických prvkov albumu dohromady a rieši príbeh, zatiaľ čo Bumblebee nás vezme späť do kostola: Búrka sa prehnala, strecha sa úplne nezrútila, vyšlo slnko a všetci spievajú pieseň a idú dole, do krčmy.”

Na záver sa dočkáme Closing Words aj posledného slova kňaza v kostole v Little Sondbury, kde „vrúcne milovaná žienka Pinny z prisediaceho zboru nevydrží a kňaza hravo preruši a dopovie nedopovedané“.

Posledná vec je Bumblebee, zábavná hopsačka ako vystrihnutá z amerického saloonu. Zanechá dobrý dojem, ale neprekvapí ničím, čo by stálo za zmienku. Na záver milenka reverenda Smallwooda pozve všetkých do „Cinema klubu“. Všetci ľudia odídu a v kostole je počuť iba kvapkajúcu vodu z porušenej strechy do kýbla.

Po dohratí posledného tónu z celého albumu a dopadnutí poslednej kvapky zo strechy kostola je asi treba povedať, že neskončil svoju púť hocijaký bezvýznamný album rockovej skupiny. Nepamätám si z posledného obdobia nič, čo by v sebe skrývalo toľko výziev po hudobnej, ale aj textovej stránke. V textoch je znázornený boj za pravdu a za slobodu. Veľké témy striedajú malé: láska a strach, búrky, vetry, zemetrasenia versus pokoj, odpustenie viera, diabol versus anjel, sloboda a tyrania, povstania ľudu proti zotročovateľom. Je toho veľmi veľa, presne ako spústa hudobných motívov, nálad, improvizácií a rôznych efektov.

Celý album je živý, farebný a pestrý. Presne ako obal, na ktorom je množstvo známych postáv (bratia Marxovci) alegória na Beatles a všetko možné od zvierat až po astronauta. Minulosť sa strieda s prítomnosťou a je stále čo objavovať. Preto považujem 1st Congregational Church Of Eternal Love (And Free Hugs) za výnimočný album roku 2022 a myslím si, že by si ho mal vypočuť každý, kto má rád hudbu 60-tych rokov v novej podobe o polstoročie neskôr. Viem, že album je vydaný iba krátku dobu a nepatrí sa robiť siahodlhé recenzie, ale chcel som na Kula Skaker upozorniť. Nevenoval som sa hlbšie textom skupiny na tomto albume, ale hudobníci citovali niektoré slová a vety zo známych filmov (napr. Gaucha Marxa z filmu Horse Feathers (1932), lebo to pre nás nie je podstatné a nepátral som po menách a významoch, ktoré sú spomenuté v textoch piesní. Taktiež som vynechal „aféru“ Crispiana Millsa s problémom so svastikou a vyjadrením sa o Anglicku vo svojom mladšom období, ktorú aj tak stále dementuje a tvrdí, že boli použité iba vytrhnuté slová a napísané vety, ktoré nikdy nepovedal.

Koncepčný album vznikal dlho a znovu vlastne Bevan a Mills pracovali samostatne. Bevan v Belgicku práve v dobe skladania piesní učil svoje deti hrať na ukulele a niektoré veci sú naozaj zložené na tomto jednoduchom strunovom nástroji. Na začiatku projektu hovorili o niečom podobnom, ale myšlienka vytvoriť scénu v schátralom malom kostole, kde si ľudia rozprávajú príbehy a vonku zúri búrka, ktorá sa prenáša až do nebies ich napadla až neskoršie v čase pandémie.

Na oficiálnej stránke kapely sa rozširuje príbeh dedinky Little Sodbury, reverenda farnosti Johna Smallwooda (Crispian Mills) a vrúcne milovanej kňazovej milenky Pinny Witteringovej (Jane Stanness) v troch častiach príbehu (cca 40 minút) v divadelno-rozhlasovej hre.

Pri príprave článku a zbieraní informácií o Prvej kongregačnej cirkvi som sa pomaly nestretol s kritickým pohľadom, alebo názorom pisateľov, amatérov, ale aj profi recenzentov. Ja tiež patrím k tým amatérom, ktorých najnovší album Kula Shaker oslovil a radostne som ho počúval. Nestačil som sa diviť, koľko krásnych chvíľ mi dokázalo dať počúvanie pre mňa zabudnutej skupiny. Pri písaní článku o albume som pochopil množstvo súvislostí a odkazov. Niekedy mi to pripomínalo tvorbu skupiny 10cc, ktorá mala tiež v piesňach množstvo hudobných motívov. Kula Shaker sú však v mnohom iní, posúvajú latku starej anglickej rockovej hudby svojím vlastným spôsobom, ktorý zdokonalili úspešne dopredu. To ma veľmi teší a som rád, že som sa k nim mohol vrátiť.

O kapele Kula Shaker sa dá ešte veľa popísať a hodne je toho aj na internete. Pôvodne som chcel použiť aj Millsove rozhovory, ktoré poskytol médiám. Ale to by asi presahovalo čas, ktorý je ochotný čitateľ venovať jednej anglickej kapele, ktorá nie je prvou ligou anglickej scény. Radšej záverom odporučím vypočutie albumu, ktorý v mojom rebríčku s pokojom získa 4 hviezdičky z 5.

SKLADBY / KÁZNE:
Strana LP A
01. Intro / Dearly Beloved 1:17
02. Whaver is It (I’m Against It) 3:02
03. Hometown 3:32
04. Burning Down 4:36
05. Love in Separation 3:33
Strana LP B
06. Segue/Let Us Pray 1:29
07. Gingerbread Man 3:51
08. Farewell Beautiful Dreamer 3:21
09. Where Have All the Brave Knights Gone 2:55
10. Segue/Raining Buckets 1:03
11. 108 Ways To Leave Your Narcissist 4:11
Strana LP C
12. After the fall (part 1.) 1:43
13. Don’t Forsake Me 3:23
14. 303 Revisited 3:38
15. The Once and Future King 4:06
Strana LP D
16. Shattered Bones 3:09
17. After the Fall, Part 2 & 3 6:16
18. Closing Words /(Windows Of Our Hearts) 0:55
19. Bumblebee 2:34
20. Coda 1:09

KULA SHAKER:
Crispian Mills –  Lead Vocals, Guitar, Ukulele
Alonza Bevan – Bass, Piano, Backing Vocals
Henry Broadbent – Organ, Synth, Piano, Backing Vocals
Paul Winter Hart – drums

Hostia:
Ben Castle – Fife, Piccolo Flute, Baritone Saxophone
Stephanie Gilly – Flute, Saxophone, Trumpet, French Horn, Bugle
Olivier Leclercqz – sitar
Tao Sauveniere – violin
Audrey Evans – vocals

NOTES:
Nahrávalo sa september 2020 – september 2021.
Zvony sú nahraté v belgickom kostole v Lomprete, L’Eglise Saint Nicolas.
Album sa nahrával v Little Sodbury (Crispian Mills), The Tea Romms (Alonza Bevan) Belgicko.
Mix albumu: Sean Goneckey
Mastering: Amy Brown, Nashville, Tennessee
Zvukár: Alonza Bevan

Album: 1st Congregational Church Of Eternal Love
Autor: Kula Shaker
Žáner: Psychedelic Rock
Vydavateľstvo: Strange F.O.L.K. Records
Rok: 2022
Formát: 2xLP
Počet skladieb: 20
Zdroj: vinyl 2 LP, SKFS020CLP