Marián Varga & Collegium Musicum, 1975

V minulosti sa šírila fáma, že známe trio Emerson, Lake & Palmer pôvodne zamýšľalo založiť skupinu aj s gitaristom. Mal ním byť Jimi Hendrix. Namiesto ELP by zrejme vzniklo HELP. Bohužiaľ, jeho náhla smrť tejto spolupráci zabránila a oni sa rozhodli hrať bez gitaristu. 

Či je na tomto príbehu naozaj niečo pravdivé, neviem, ale odkedy som počul tento album od Collegium Musicum, jedno viem – ELP, obľúbená kapela mojej mladosti, by mala zdatnú konkurenciu. Lepšie povedané, pri jej „zostupe“ v polovici 70. rokov ju Collegium Musicum mohli bez problémov nahradiť. Žiaľ, títo slovenskí hudobníci žili za železnou oponou. Chalani hrali presne tú hudbu, na ktorú sme vtedy boli mnohí „naladení“ – progresívny rock strihnutý klasikou, hraný v dlhých skladbách, naživo s mnohými improvizáciami, dominujúcimi klávesami, so skvelým sólujúcim basgitaristom, ktorý sa tu bohato prejavil, a rovnako tak bubeníkom, zvádzajúcim parádne súboje s basou.

Áno, správne, hrá tu ešte jeden nástroj – gitara! Práve tu sa začína odlíšenie od ELP, ktorí hrali prevažne bez nej. OK, niekedy použili akustickú. U Collegium Musicum dostáva tento nástroj priestor na sóla i riffy a funguje to. Že to takto mohlo klapať aj v ELP, mi bolo jasné už pred pár rokmi, na koncerte skupiny Carla Palmera. Tam hrala gitara všetky klávesové party. Bolo to naozaj dobré, aj keď klávesy trocha chýbali. Tu dostávame to najlepšie z oboch svetov. Mohutný klávesový sound, častokrát neutralizovaný gitarou. Je to vzrušujúce a možnosti tvorby zvuku sú jednoducho väčšie. Hudbu to robí rockovejšou a vzdiaľuje ju od klasiky, pretože klávesy nám pripomínajú klasickú, cirkevnú hudbu a gitary rock and roll. Klávesové nástroje sú stále dominantné, ale keď zaznie gitara, okamžite to vnímam. Znie to naozaj úchvatne.

Občas však znejú aj ako ELP. Varga „trápi“ svoj arzenál v strednej i záverečnej časti skladby Nech žije človek, podobne ako nám to predviedol Emerson na Pictures At An Exhibition. Častejšie používa kostolný organ. To, že diela známych klasických skladateľov interpretujú veľmi osobito a svojrázne, ich stavia do blízkosti neskorších bombastických rockerov.

Politika, bohužiaľ, zabránila, aby sme túto skvelú skupinu mohli spoznať v západnej Európe. Pre nás fanúšikov by to bol určite skvelý zážitok a pre Collegium Musicum celkom reálna šanca na výrazný úspech. Kapela znie komplexne, elektronicky, rockovo, klasicky, niekedy dokonca jazzovo, atď. Vo Vargovi mala dobrého skladateľa i hráčskeho virtuóza. Hudba má, bez najmenších pochýb, vysoký štandard. Rovnako ako prvých päť albumov ELP.

(Recenzia pôvodne publikovaná na nemeckej stránke Babyblaue. So súhlasom autora preložená do slovenského jazyka.)

SKLADBY:
1. Mikrokozmos (Béla Bartók) 7:23
2. Nech žije človek (Varga, Farkaš, Belák, Hájek) 16:29
3. Prelúdium C dur /2 miniatúry/ a časť z baletu Rómeo a Júlia (Sergej Prokofiev) 8:40
4. Hudba k vodometu č. 1 (Marián Varga) 10:38
5. Nesmierny smútok hotelovej izby (Marián Varga) 2:37

NOTES:
Nahrané v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave, 1975.

ZOSTAVA:
Marián Varga – organ, klavír
Jozef Farkaš – gitara
Ivan Belák – basová gitara
Dušan Hájek – bicie nástroje

Marián Varga & Collegium Musicum Book Cover Marián Varga & Collegium Musicum
Marián Varga & Collegium Musicum
progressive rock, classical rock
Opus
1975
LP
5
CD

Názor na “Marián Varga & Collegium Musicum, 1975”

Pridaj komentár