V januári 2024 prešlo 55 rokov od vydania prvej LP Led Zeppelin  (12.01.1969 v USA) a priznám sa, že som túto skutočnosť ako 12 ročný chlapec neprežil žiadnym spôsobom. Jednoducho som nevedel o tejto partii muzikantov a pri počúvaní československej Houpačky sa vtedy táto udalosť nespomenula.Ak načriem do hitparádových archívov tej doby, v rozmedzí január-marec 1969, viem s istotou povedať, že piesne Lily The Pink od skupiny Scalfold /spev Graham Nash (Hollies), Elton John (vtedy Reg Dwight), Tim Rice (spolupráca s Andrew Lloyd Weberom), na basgitaru hral Jack Bruce (Cream)/, Ob-La-Di Ob-La-Da vo verzii skupiny Marmelade a Where Do You Go To My Lovely /Peter Sarstedt (V. Neckář – Kdo vchází do tvých snů má lásko)/ sa hrali v našom rádiu. Niet sa čomu diviť, lebo Led Zeppelin pri svojom debute neboli v Anglicku príliš obľúbenou skupinou a ani kritici neboli nadšení z ich eponymného albumu. Ich úspešný príbeh začal v USA a na Slovensku v mojej rodnej malej dedinke nik o Led Zeppelin v tej dobe nemal ani tušenia. Tak sa teda vrátim do doby, kedy som bol malý chlapec a začal som počúvať hudbu, ktorej sa vraví rock…

The Yardbirds, 1963

O tom, že londýnska hudobná scéna je popreplietaná všetkými možnými hudobnými smermi a hudobníci sa navzájom poznali dokazujem svojimi článkami o kapelách, ktoré majú spoločný menovateľ svojho vzniku na počiatku rockovej hudby začiatkom 60-tych rokov. Vždy sa väčšinou jedná o ročníky narodené medzi rokmi 1940-1950. Tentokrát sa zameriam na skupinu The Yardbirds, ktorá vznikla v Londýne 1963 a významnou mierou sa zapísala do histórie. Patrila medzi najlepšie skupiny v tom období v Anglicku. Ich prvým manažérom bol švajčiarsky emigrant narodený v Sovietskom zväze Giorgio Gomelsky. Gomelsky viedol klub v Richmonde s názvom Crawdadddy. Klub bol odrazovým mostíkom pre Rolling Stones a prefíkaný manažér Andrew Loog Oldham mu mladú perspektívnu skupinu skvelých muzikantov vyfúkol spred nosa. The Yardbirds už Gomelsky nechcel niekomu prenechať a tak sa stal ich prvým manažérom. Skupina nikdy nedosiahla slávu najlepších kapiel na britských ostrovoch, ale aj tak bola zapísaná do Rockovej siene slávy v roku 1992. Pôvodná zostava na začiatku roka 1963 bola Keith Relf (spev a harmonika), Top Topham (sólová gitara), Chris Dreja (rytmická gitara), Paul Samwell-Smith (basová gitara) a Jim McCarty (bicie). The Yardbirs boli doprovodná skupina bluesového hráča na harmoniku Cyrila Daviesa (23.01.1932 – zomrel počas zásnub 7.01.1964). Prvá zostava však nevydržala dlho, lebo už v októbri 1963 gitaristu Topa Tophama strieda mladučký Eric Clapton. Následne sú ako doprovodná skupina Sony Boy Williamsona. O dva roky neskôr vychádza živá LP Sony Boy Williamson & the Yardbirds. Po skončení spolupráce so Sony Boyom The Yardbirds podpisujú zmluvu s Emi Columbia a o pár týždňov nahrávajú v marci 1964 v klube Marquee Five Live Yardbirds.

LP vychádza koncom roka 1964 a je dnes považované za jednu z najlepších živých nahrávok tej doby a má dnes dokumentárnu hodnotu. Následne kapela nahráva bluesové single, ktoré nemajú úspech a idú do štúdia nahrať pieseň Grahama Gouldmana (budúceho basgitaristu vynikajúcich 10cc – vznikli v roku 1972), ktorý vtedy pracoval na voľnej nohe a skladal hitové piesne pre Hollies, Herman’s Hermits, Hotlegs a mnohých iných. Tentokrát Yardbirds nahrávajú Gouldmanovu For your Love v marci 1965, skladba sa umiestni na 5. mieste UK Charts a je najväčším úspechom skupiny. Úspech piesne je dôvodom na odchod Erica Claptona, ktorý nesúhlasí s novým smerom hudobného zamerania na pop a odchádza do John Mayall Bluesbreakers. Okamžite prichádza ďaľší významný gitarista Jeff Beck a s jeho príchodom sa aj mení hudobný štýl Yardbirds. Kapela vydáva LP Roger, the Engineer, psychedelický ošiaľ, ktorý po prvýkrát je čistým autorským činom kapely, ktorá dovtedy hrá prevažne prebraté piesne. Basgitarista skupina Paul Samwell-Smith odchádza v máji 1966, chce sa venovať štúdiovej práci a stáva sa významným producentom (napr. Cat Stevens, Renaissance, Carly Simon, Jethro Tull).

Po odchode basgitaristu kapela potrebuje nového člena, a tak Jeff Beck zavolá svojho kamaráta, s ktorým už hral od svojich 13 rokov. Nie je to nik iný ako Jimmy Page. Zanedlho sa z nového basgitaristu stane gitarista, lebo Chris Dreja si s Jimmym vymenia gitary. V kapele Yardbirds sú zrazu dvaja najlepší gitaristi v Londýne: Jimmy Page a Jeff Beck, čo nemohlo mať dlhé trvanie kvôli Beckovej náture. Obaja dávni priatelia sa predbiehajú v hre na gitaru a vzájomne medzi sebou súperia. Kapelu Yardbirds Jeff Beck v roku 1967 opustí (vyhodia ho) a zakladá Jeff Beck Group so spevákom Rodom Stewartom a Ronnie Woodom, (bez stáleho basgitaristu a bubeníka). Manažér Peter Grant (postava fyzicky podobná s Bud Spencerovi) im zabezpečí koncertnú šnúru po USA, kapela po návrate domov nahráva zaujímavú LP Truth, produkovanú Mickie Mostom, ktorý ale svoju prácu prenechal Kenovi Scottovi. Album nesie názov autora bez „group“, iba Jeff Beck. Sú to v podstate štúdiové nahrávky piesní z ich koncertov v Amerike. Časom ale chémia medzi Beckom a Stewartom nefunguje a skoro sa ani nerozprávajú.

Medzitým sa Jimmy Page sa stáva významnou osobnosťou Yardbirds, ale navonok kapelu vedie Keith Relf, čo vzbudzuje zlú krv medzi hudobníkmi a vznikajú aj spory ohľadne používania alkoholu v kapele.Yardbirds sa chcú vrátiť znovu na svoje miesto v popularite a tak prizývajú producenta Mickieho Mosta, ktorý má za sebou viaceré hity tej doby. Ten kapelu tlačí do vydávania singlov, ale obyčajne nie sú úspešné a Jimmymu sa stále viac nepáči smer, ktorým sa kapela uberá. Nahrajú LP Little Games, ktorú zvládli za 4 dni práce v štúdiu. Producent Mickie Most v prípade, že Keith Relf (z ktorého sa stal alkoholik a používateľ LSD), basgitarista Chris Dreja, alebo bubeník Jim McCarty nie sú k dispozícii zavolá štúdiového hráča, ktorý má voľno a môže prísť nahrať potrebný nástroj. Preto sa na albume objaví budúci člen Led Zeppelin John Paul Jones. Napriek tomu, že kapela hrá na koncertoch bluesové skladby obyčajne dlhšie ako tri minúty, Mickie Most ich núti nahrať skrátené verzie, tzv. singlovky, alebo použiť skladby iných autorov odlišné od koncertných a s úplne iným štýlom hudby. Album vychádza 24.07.1967 v USA a Kanade a nemá úspech, v Anglicku vychádza 24.04.1967 iba singel Little Games/Puzzles, ale ten zapadne bez povšimnutia a nové LP v UK vydavateľstvo Epic ani nevydáva. Platňa vychádza v Európe v roku 1967 iba v Nemecku, dnes je zberateľskou raritou. Hoci som napísal o albume Little Games samé negatívne veci, odporúčam si ho vypočuť. Na nahrávke sa podieľali skvelí muzikanti, ktorí napriek rýchlosti nahrávania podali veľmi dobré výkony a hra Jimmyho Pagea je brilantná. Mnohé skladby sú dobré a pekné.  Pre Jimmyho roky spojené s Yardbirds mali veľmi veľkú cenu. Zo štúdiového hráča sa stal vodcom skupiny, naučil sa koncertovať a poznal čomu sa treba vyvarovať v rámci fungovania skupiny a v producentskej práci v štúdiu. The Yardbirds idú začiatkom roku 1968 na turné do USA, aby podporili vydanie platne, ale existencia skupiny sa už nedá zachrániť. Producent Mickie Most kapelu doviedol k zániku.

Rozpad The Yardbirds, júl 1968

V tejto chvíli sa dostávame k Petrovi Grantovi, manažérovi Yardbirds, ktorý vždy zabezpečoval ich pobyt v Amerike. Plánuje turné od marca do júna 1968, ale už všetci vedia, že bude posledné, lebo Keith Relf a Jim McCarty oznámili, že po návrate sa Yardbirds rozpadnú a oni dvaja založia novú skupinu. Zdá sa, že americké koncerty dopadli dobre a skupina je celkom spokojná napriek tomu, že Keith Relf už si fľaše alkoholu bežne berie na pódium a počas koncertu pije. Jimmy Page, ktorý si zachováva s úsilím chladnú hlavu podpíše s Relfom dohodu, že môže po obnovení skupiny používať meno Yardbirds. Napriek chystajúcemu rozpadu skupina nahrá v USA štyri single, ktoré však nie sú vydané, nahrávajú sa v známych štúdiách a je to skôr za odmenu ako pre následný úspech. Po návrate v júni 1968 z USA, Jimmi Page a Chris Dreja chcú získať nových spoluhráčov s tým, že budú pokračovať s kapelou Yardbirds. Keith Relf a Jim McCarty už nechcú mať so skupinou Yardbirds nič spoločné. Jimmy Page, ktorý s Grantom vychádza veľmi dobre sa s nim dohodne na menežovaní jeho ďaľšej činnosti v Yardbirds. Kapela má ešte jednu zmluvu na koncert 07.08.1968 v Lutone a je to posledné vystúpenie s Relfom a McCartym.

//- Keith Relf a Jim McCartney zakladajú duo Together (vydajú jeden neúspešný singel) a následne skupinu Renaissance.
– Keith Relf odchádza z Renaissance v roku 1970 a stáva sa producentom (Steamhammer, Medicine Head, Saturnalia, Armageddon). Zomrel 12.05.1976 po zásahu elektrickým prúdom pri hraní na gitaru. Mal 31 rokov.
– Jim McCarty – bubeník Renaissance, Illusion.
– Chris Deja – fotograf, neskôr gitarista Box of Frogs (Paul Samwell – Smith, Jim McCarty, spev John Fiddler).//

Vznik Led Zeppelin

Jimmy Page a Chris Dreja s pomocou Petra Granta hľadajú v lete 1968 novú zostavu skupiny The Yardbirds. Spočiatku majú veľké oči a hľadajú známeho speváka, ale nikoho nezískajú do Yardbirds. Jimmy oslovuje speváka Terryho Reida, ten odmietne, ale dá typ na speváka z Birminghamu Roberta Planta, ktorý spieva v miestnych skupinách. Medzitým sa im ozve štúdiový hráč na basovú gitaru a klávesy John Paul Jones. Jimmy ho pozná, niekoľko krát s ním už spolupracoval v štúdiových nahrávkach. John Paul Jones pochádzal z muzikantskej rodiny, ovláda hru na basgitaru a klávesy, je výborným štúdiovým hráčom a Page ho zoberie do skupiny The Yardbirds. Na druhý deň po telefonáte vyrazili Page a Grant do Birminghamu pozrieť si Roberta Planta. Obom sa páčil a tak Page sa dohodne s Plantom návštevu do jeho domu, aby si vyskúšali spoločne niekoľko piesní. Page a Plant zistia, že sa im páči ten istý druh hudby, majú obľúbených tých istých interpretov, ale čo je najdôležitejším faktorom je zistenie, že im to spolu muzikantsky funguje. Jimmy Page má do nových Yardbird nového speváka a basgitaristu. Črtá sa zostava: Jimmy Page, Chris Deja, Robert Plant, John Paul Jones.

Nastáva však problém s bubeníkom, lebo nová vznikajúca kapela nikoho nevie získať. Jimmy Page chce získať bubeníka Procol Harum, ale nemal úspech. Na Plantove doporučenie (predtým Plant bol s Bonhamom v skupine Band of Joy) idú pozrieť na birminghamského bubeníka Johna Bonhama. Ten je už ženatý a má deti, práve dostal ponuku od Joe Cockera (má ponuku aj od Andy Fairweather-Lowa) a nechá si čas na rozmyslenie. John Bonham „Bonzo“ ich ohúri svojím mohutným bubnovaním a dostáva pozvanie do Jimmyho domu pri Temži v Pangbourne, aby sa zoznámil so zvyškom kapely.  John Bonham sa rozhodne pre The Yardbirds a 19. augusta 1968 kapela v novej zostave začína skúšať. Mnoho zdrojov tvrdí, že spoločne si zahrali bluesovú pieseň z roku 1951 (hrali ju aj Yardbirds)Train Kept a Rollin’ a zistili, že im to spolu perfektne ladí a bolo všetko jasné. Vtedy sa udeje zásadná vec pre budúcu novú skupinu: odchádza 01.09.1968 Chris Dreja, ktorý sa chce venovať fotografovaniu. Jimmy Page narýchlo zostavuje skladby, ktoré kapela bude hrať na turné po Škandinávii. Chcel ponechať meno Yardbirds. Prvý verejný koncert sa konal v dánskej Kodani 07.09.1968 a 14 koncertov bolo v Dánsku, Nórsku a Švédsku. Na plagátoch v Dánsku, Švédsku a Nórsku sa objavuje meno The Yardbirds, neskôr New Yardbirds a na plagátoch v Londýne meno Led Zeppelin.

Peter Grant, ktorý bol so skupinou na koncertnej šnúre pochopil, že ju čaká skvelá budúcnosť, odletel do New Yorku podpísať zmluvu s Atlantic Records, s podmienkou, že najprv vyjdú nahrávky v USA a Kanade. Tu je dôležité poznamenať, že Jimmy Page si vyhradil právo na produkciu a výsledný zvuk pri mixe skladieb. Má to dôležitý význam pre celkový zvuk Led Zeppelin po celú dobu existencie.  Peter Grant dohodne nahrávanie prvého albumu v Olympic Studios v Londýne pre skupinu The New Yardbirds. Chris Dreja však namieta, že kapela nemôže mať také meno. Jimmy Page chce nové meno ako Američania Iron Butterfly. Niečo ťažké a ľahké. Vzniká spojenie Lead Zeppelin. (Olovená vzducholoď) Pre dvojaký význam slova „lead“ Page a Grant ho upravujú na Led Zeppelin. A tak cesta olovenej vzducholode môže začať.

Dostávame sa k termínu nahrávky v Olympic Studios v Barnes. Štúdio na novej adrese po presťahovaní pracuje iba od roku 1966. Je najmodernejšie v Londýne a môže mu konkurovať iba Emi štúdio na Abbey Road. Technický riaditeľ Richard Dick Swettenham a technici v Olympicu skonštruovali a postavili novú tranzistorovú mixážnu konzolu (neskôr vyrábaná ako Helios – dodnes uznávaná pre svoju kvalitu). Staré televízne štúdio prerobili na Studio One, ktoré mohlo nahrávať až 70 členný orchester. V štúdiu Two, postavenom v roku 1968 určenom pre nahrávku rockovej hudby na steny zavesili drevený obklad, ktorý sa dal otáčať, čím sa vytvoril priestor pre zmenu akustiky. Neskôr odstránili presluch zo štúdia One do Two (alebo naopak) určenom pre klasickú hudbu použitím gumového odpruženia. Výpočet mien konštruktérov, zvukárov, producentov a umelcov je nesporným dôkazom významu oboch štúdií Olympic Studios na starom mieste v synagóge Carlton Hall vo West Ende (1957-1964) a prerobením schátranej budovy bývalého televízneho štúdia Byfeld Hall v Barnes. V roku 1969 zvukár Glyn Johns presvedčil Dicka Swettenhamera aby odišiel z Olympic Studios, založil si vlastnú spoločnosť na výrobu mixážnych stolov a spolupracoval nezávislým vydavateľstvom Island Records.

Nahrávanie albumu Led Zeppelin I

Led Zeppelin nahrávajú svoj prvý album za 30 hodín a 6 hodín mixu. Nahrávku financuje Jimmy Page a zaplatí za faktúru 1872 libier, Vyberie si zvukového inžiniera Glyna Johnsa, ktorý má za sebou už množstvo nahrávok rockových skupín v Olympic Studios a Jimmy Page ho pozná z predošlej štúdiovej spolupráce. Johns má však obmedzené možnosti kvôli štvorstopému magnetofónu a kapela v podstate nahráva naživo piesne, ktoré má nacvičené z koncertov v Škandinávii a Londýne. Nahrávajú zvyčajne v nočných termínoch, vtedy, keď štúdio je voľné. Všetky piesne nahrajú na zopár behov a sú to v podstate koncertné verzie. Prvá nahrávka sa uskutoční po dva dni trvajúcom skúšaní v Jimmyho dome v Pagbourne 25.09.1968 o 23.00 v štúdiu One. Rozpis termínov je nižšie na fotografii.

Jimmy Page a celá kapela má nacvičených omnoho viac piesní ako je hracia doba LP platne. Je to jeho poistka a zároveň možnosť vybrať tie najlepšie nahrávky. Atmosféra v štúdiu je výborná a všetci cítia, že robia niečo výnimočné. Ako sa neskôr ukáže mnohé piesne sú prerábkou starých piesní, ktoré Jimmy Page niekedy predtým počul, alebo už hral v Yardbirds. Výsledný štúdiový zvuk skupiny Led Zeppelin je vcelku originálny, dravý a neskutočne impulzívny. V konečnom dôsledku to však nie je nahrávka technickej výnimočnej kvality. Je to dôsledkom toho, že Jimmy Page ako štúdiový hudobník má skúsenosti s nahrávaním v štúdiu a jeho cieľom je dosiahnuť prirodzený pocit z počúvania rockovej hudby ako na koncerte. Preto rozostaví mikrofóny blízko zdroja zvuku, ale i ďaleko od neho. Z tohoto rozostavenie mikrofónov vzniká na albume charakteristický zvuk. Svoju gitaru Gibson Les Paul, ktorú mu daroval Jeff Beck nahráva cez elektrónkové americké kombo Supro Thunderbolt a dynamický mikrofón dá blízko reproduktora. John Bonham používal svoju vlastnú zostavu bicích, (podobnú ako je na foto nižšie) ktoré neskôr firma Ludwig vyrábala podľa jeho vzoru. Rytmický bubon ladil vyššie, aby viac vyzneli basové kmitočty kopáku a dvoch veľkých tomov. Boli to bubny väčšinou značky Ludwig a činely Paiste.

Glyn Johns zvolil na nahrávanie jednoduchých bicích Johna Bonhama veľmi účinnú metódu použitím iba troch mikrofónov. Rozmiestnením kondenzátorového mono mikrofónu nad Bonhamov rytmický bubon a zľava od ride činely a basového toma umiestnil druhý kondenzátorový mikrofón získal ľavý a pravý kanál stereo zvuku. Tretí dynamický mikrofón dal pred mohutný kopák spredu. V tomto prípade je dôležitá rovnaká vzdialenosť horných mikrofónov od rytmičáku, aby výsledný signál nebol v protifáze. Jimmy Page, ktorý mal všetko pod kontrolou, trval na tom, že Bonhamove bicie sa musia nahrávať zdiaľky, aby sa dosiahol dobrý, prirodzený zvuk bicích. Dnes už sa nahráva každý bubon a činela samostatne do stopy, dokonca kopák sa niekedy nahráva dvomi mikrofónmi. Jednotlivé dynamické mikrofóny sú umiestnené blízko rezonančných blán bubnov, do otvoru na kopáku sa často vkladá mikrofón. Na získanie zvuku z činel sa používa dvojica mikrofónov vzájomne spárovaných. Sú postavené zboku nad činelmi (overhead), aby sa dosiahol stereo efekt bicej zostavy. Bežne sa dnes použije minimálne 8 mikrofónov na jednoduchú biciu súpravu. To znamená 7 stôp v zázname plus stereo stopa dvojice mikrofónov (overhead) nad zostavou. Samozrejme čím viac mikrofónov sa použije (rôzne druhy mikrofónov), tým je viac problémov s fázovaním a nastavovaním bicej súpravy a následne komplikácie vznikajú pri mixe nahrávky. Ak však všetko zapadne tak ako má, počujeme v dnešných nahrávkach každý jednotlivý prvok bicej zostavy detailne a lepšie ako kedysi.

Výsledný zvuk bicích síce nie je detailný a neposkytuje veľký ľavo/pravý priestor, ale v Bonhamovom siláckom podaní sa stal nosným faktorom rytmickej sekcie bicie/basa na prvom albume Led Zeppelin. Pri mixovaní Johns a Page nemuseli riešiť problematiku sfázovania viacerých mikrofónov (ak by ich boli použili) a rôzne iné problémy, ktoré vznikajú pri detailnom snímaní každého bubna zvlášť. Nemyslím si, že urobili veľa úprav na nahrávke bicích Johna Bonhama. On to v podstate spravil miesto nich, lebo jeho dynamika úderov na biciu súpravu v jednotlivých skladbách je skvelá. Zvukár prvej nahrávky Glyn Johns v Olympic Studios mal na nahrávanie bicích Johna Bonhama a celej kapely iba štyri stopy, evidentne nemohol dosiahnuť výsledok aký dnes je možné počuť z terajších nahrávok rockových skupín. Samozrejme ešte bojoval so skreslením signálu, lebo Bonham bubnoval s veľkou silou a intenzitou. V prvej skladbe je to evidentne cítiť a skreslenie sa občas prejaví.

Led Zeppelin I

1. Good Times, Bad Times
Už prvé sekundy ukážu ako ďaleko je Jimmy Page od pôvodných Yardbirds. Presne vie čo chce a zvuk jeho gitary Gibson je mohutný. Riff piesne priniesol John Paul Jones, podľa neho je ťažký na zahratie a preto skladbu koncertne skupina málokedy hrala. V štúdiu Jimmy Page použil malé gitarové kombo nahrávané cez mikrofón a použil Leslie efekt. John Bonham a Jimmy Page nakopnú celú skladbu na pnú rýchlosť hneď v úvode. Robert Plant spieva veľmi ľahko a niekedy sa mi zdá, že aj veľmi ležérne. Jeho hlas je zdvojený, vtedy sa táto technika bežne používala na zosílenie spevu. Spieva o dievčati, ktoré ho opustilo pre iného muža, ale aj spevák má svoj podiel viny a tak názov piesne Dobré časy, zlé časy vystihuje bežný text rockovej skladby. Dominantou skladby je súhra Plantovho spevu a Pageovej gitary. Obaja sa vzájomne s melódiou a rytmom piesne hrajú, Page ponecháva Plantovi voľnosť a niekedy ho prestane podporovať svojou gitarou. Stop timy sú spestrením celej piesne a John Paul Jonesova basová gitara, ktorý vynikne v prechodoch, je dobrou zmenou výbušnej piesne. John Paul Jones na basovej gitare kopíruje Pageovu sólovú gitaru. Veľakrát sa hovorí o jedinečnom bubnovaní Johna Bonhama. Skladbu začína veľmi jednoducho dvomi taktami, aby použil kravský zvonec, ktorý pridá do piesne zaujímavý element. Onedlho použije na kopáku triplet (trojitý úder), ktorý aj dnes rieši mnoho bubeníkov, hoci ho málokto používa. Bonham tvrdil, že sa túto techniku naučil od Carmina Appiceho (Vanilla Fudge) s ktorým bol na turné v USA. Carmine Appice však robil trojúder kopákom a rukou na tom-tom. Bonham ho praktizoval na kopáku a táto technika dodala zvuku Led Zeppelin hĺbku na basových frekvenčných kmitočtoch. John Bonham používal veľký 26“ basový bubon (kopák) bez otvoru pre mikrofón vpredu.

2. Babe I’m Gonna Leave You
Druhá pieseň na albume je od folkovej speváčky Joan Baezovej hoci pôvod piesne bol nakoniec pripísaný inej osobe. Na pôvodnom vydaní LP je uvedený Jimmy Page ako úpravca tradicionálu. Joan Baezová sa naučila pieseň od folkovej speváčky Janet Smith a vydala pieseň v roku 1962 na svojom LP bez udania autora. Môžeme sa domnievať, že Plant nemohol vedieť, že skladba nie je tradicionál, ale je od skladateľky Anne Bredonovej, ktorá ju napísala asi v roku 1959. Po vydaní piesne na prvom albume Led Zeppelin o niekoľko rokov kontaktovala Smithová autorku piesne. Bredonová riešila aurtorské práva s Led Zeppelin a s Jimmym Plantom sa dohodla na finančnom vyrovnaní so spätnou platnosťou a odvtedy sa píše aj Bredonová ako autor piesne a bol pripísaný aj Robert Plant. V tomto prípade dodám, že som našiel na internete vetu približne v tomto znení : Bredonová neriešila autorské práva, ale po jej smrti sa ohlásil jej syn a požadoval vyplatenie tantiém. Bredonová (07.09.1930-09.11.2019) zomrela iba pred niekoľkými rokmi a dohovor o autorstve bol okolo roku 1980. Jasne vyplýva, že všetko čo čítame na internete nemusí byť pravda a v prípade Led Zeppelin sa vyskytuje množstvo kníh od rôznych autorov. Vzájomne si niekedy odporujú v konkrétnych informáciách, ale dnes je to v podstate jedno. Hudba je dôležitá. Je jasné, že rocková kapela hrá aranžérsky odlišne pieseň Babe I’m Gonna Leave You od folkovej verzie. Rozdielny je aj čas, Led Zeppelin natiahli pieseň na viac ako 6 minút. Akustickú gitaru Gibson J200 si Page požičal v štúdiu a nahral svoj úžasný gitarový part. Robert Plant predvádza taktiež výborný spevácky výkon, hoci množstvo použitých slovíčok „babe“ neskôr ľutuje v rozhovore o albume. Zaujímavé je aj bubnovanie Bonhama, ktorý v krátkych pasážach dodá plačlivej piesni drive. John Bonham bol samouk a svoj štýl bubnovania si vytvoril sám.  Text piesne, ktorý upravil Plant znovu rieši lásku medzi mužom a ženou. Plant tvrdí, že musí odísť domov, hoci všetko bolo krásne.

3. You Shook Me
Bluesová skladba You Shook Me Willieho Dixona  (1. júl 1915 – 29. január 1992), skladateľa, speváka, aranžéra a producenta, hral na basgitaru u Muddyho Watersa. Ten pieseň naspieval ako prvý a je dnes klasikou, ktorá má nespočetne mnoho verzií. V rámci tejto piesne sa dostali do konfliktu aj dvaja kamaráti z pubetálnych čias Page a Jeff Beck. Jeff Beck Group vydali Dixonovu skladbu na albume (nahrávali v máji 1968) Truth iba pár mesiacov pred vydaním Led Zeppelin a Beck tvrdil, že jeho pieseň odkopírovali. Pre zaujímavosť, John Paul Jones hral v dvoch piesňach Beckovho Truth na basgitaru, ale v You Shook Me nehral. V skladbe prvýkrát používa John Paul Jones klávesové nástroje: elektrický klavír a Hammond organ, doslova sa hrá v medzihrách na klávesoch. Pomalý rytmus skladby voči originálu dáva možnosť všetkým muzikantom predviesť svoju zdatnosť, Jimmy Page hrá bluesový rytmus s rôznymi farbami svojej gitary, ale dôležitú úlohu dostala aj dvojica Jones/Bonham. Dodržať pomalé tempo dlhé minúty je veľmi náročné, Bonham si pomáhal akcentom na činelu. Dobrá je aj ústna harmonika Roberta Planta a o vynikajúcom speve sa ani nemusíme baviť. Vzájomný a veľmi súčinný štýl hry Jimmyho na gitaru a Robertov spev neskôr využívali v hojnej miere na koncertoch. Taktiež si treba všimnúť viacstopé nahrávanie celej kapely (samostatný nástroj do stopy po nahratí základu piesne) a použitie spätnej väzby na konci skladby (asi od 6:00), kedy zvuk efektu predbieha gitaru. Zvukár Glyn Johns nechcel efekt použiť, ale Jimmy Page už poznal a použil podobný efekt v skladbe Yardbirds a trval na jeho využití.

4. Dazed And Confused
Skladbu Jimmy Page už hrával v rozpadnutých Yardbirds. Zložil ju americký spevák Jake Holmes v roku 1967 a vydal ju na svojom debutovom albume. V auguste 1967 Jake Holmes predskakoval Yardbirds na americkom turné a tam Jimimu McCartymu sa jeho pieseň páčila. Kúpil si Holmesovu LP The Above Ground Sound. Skladbu prehral všetkým členom kapely a ešte v USA začal Page pracovať na skladbe Dazed And Confused. Niektoré časti z Holmesovej skladby nechal bez úpravy, ale mnohé upravil a dorobil do výslednej verzie. Zanedlho pieseň s upraveným textom a melódiou hrali Yardbirds na koncertoch. Jimmy Page skladbu pre prvý album Led Zeppelin znovu prepracoval. zmenil aranžmány a text piesne. Na prvom LP bol uvedený ako autor Jimmy Page, čo samozrejme nemohlo veštiť nič dobré. Jake Holmes sa pokúsil okolo roku 1980 kontaktovať ohľadne autorstva piesne Jimmyho, ale bezúspešne. V roku 2010 podal žalobu na Jimmyho Pagea a mimosúdne sa vyrovnali. Odvtedy je skladba písaná nasledovne: Jimmy Page inšpirovaný Jake Holmesom. Ešte predtým, ako sa budem venovať piesni po hudobnej stránke, pripomeniem, že Dazed And Confused Yardbirds hrali na amerických koncertoch 1967-1968. Ich koncert v New Yorku v Anderson Theatre bol nahrávaný naživo ich americkým vydavateľstvom Epic napriek neľúbosti členov kapely. Pieseň Dazed And Confused zahrali ako tretiu v poradí, ale po následnom vypočutí nahrávky z koncertu nesúhlasili s vydaním albumu. Zmena nastala po enormnom úspechu Led Zeppelin a firma Epic vydala spomínanú nahrávku v roku 1971 pod názvom Live Yardbirds: Featuring Jimmy Page. LP má 9 skladieb. Skladba Dazed And Confused bola na LP premenovaná na I’m Confused. Jimmy Page podal okamžite návrh na súdnu žalobu a album bol stiahnutý z predaja. Dnes je album považovaný za zberateľskú raritu a jeho cena sa pohybuje v stovkách dolárov. V roku 2017 Jimmy Page remixoval nahrávku z Anderson Theatre a LP sa volá Yardbirds ’68. Dazed And Confused bol vďačný kúsok na koncertoch a Led Zeppelin ho dokázali hrať v rôznych dĺžkach. V štúdiovej podobe má viac ako 6 minút a uzatvára prvú stranu LP. Skladbu otvára John Paul Jones na basovej gitare a je počuť rezonanciu bicích v nahrávke, čo je dôkaz, že nástroje sa vzájomne ovplyvňovali. Page sa pridáva veľmi decentne a nechá Planta zaspievať prvý verš piesne až do konca, kedy sa ozve mohutným tónom svojej gitary sprevádzaný overdubovým (nahrávka do stopy) vysokým tónom, podobajúcim sa ľudskému výkriku, ktorý zvyšuje dramatickosť. Počas sóla používa Page husľový sláčik, ale v časti, kde sú dominantné bicie a Pageova gitara (použil sólo z piesne Yardbirds – Think About It) sa ukazuje úderná sila rytmickej hry Bonhama, ktorý ale preukáže tiež cit pre dynamiku. V skladbe je počuť povestné Bonhamove trojičky. Tentokrát bicie Bonhama sú nahraté dobre a nechýba im priestor zľava doprava. Na koncertoch Jimmy Page nemohol hrať duálne vysoký tón na gitare, ale jeho zručnosť pri hre na gitaru si zaslúži absolutórium. Text piesne je znovu Plantovou spoveďou utrápeneho, zmäteného muža, ktorý znovu rieši vzťah so ženou.

5. Your Time Is Gonna Come
Druhá strana LP začína skladbou dvojice Page/Jones. Je postavená na Jonesových klávesoch, basy vytvára pomocou pedálov a Pageovi, ktorý hrá na akustickej 10-strunnej steel gitare. Jimmy Page použil steel gitaru, ktorá bola v štúdiu a priznal, že nevedel veľmi dobre na ňu hrať a ešte bola aj špatne naladená. Skladba sa veľmi líši od tvrdého zvuku predošlých piesní. Vokálový refrén, ktorí spievajú všetci štyria muzikanti mi pripomína posledné nahrávky Yardbirds. Tentokrát Page rieši v texte sklamanie v láske pre neverné dievča.

6. Black Mountain Side
Toto je inštrumentálka Jimmyho Pagea, ktorú uviedol ako autorskú pieseň, ale nakoniec sa ukáže, že znovu čerpal z iných zdrojov. Príbeh vzniku piesne je zložitejší. Jimmy Page zrejme čerpal z nahrávky Berta Janscha (rok 1966). Ten pieseň počul od folkovej speváčky Ann Briggsovej, ktorá sa však za autorku nepovažuje, lebo ju počula od Berta Loyda, zberateľa ľudových piesní. Ako je vidieť, je ťažké sa dopátrať k autorstvu. Je nám však jasné, že Jimmy Page dodal aj do tejto skladby svoj nesporný vklad a muzikantský um. Pridal indické prvky, použitím 12-strunnej gitary vytvoril krajší a jemnejší zvuk. Prizvaním hráča na tabla (indický bubon) Virama Jasaniho dodal piesni exotický podtón. Určite je lepšia jeho inštrumentálna skladba z poslednej LP Yardbirds Little Games s názvom White Summer. Ak by sa to dalo vymeniť dal by som desať prstov hore. Pieseň Black Mountain Side je veľmi dobre zvládnutá a Jimmy Page ju bravúrne hrá. Na koncertoch spájal obe inštrumentálne piesne do svojho akustického vystúpenia.

7. Communication Breakdown
Tu sa dostávame k pravým Led Zeppelin a dokonca prvýkrát sa v zozname autorov objavuje John Bonham, ktorý doplní dvojicu Page/Jones. Rychlá pieseň postavená na troch akordoch s rytmickým prerušením. Vcelku jednoduchý riff ponúka Plantovi priestor na spevácku exibíciu. Štúdiová nahrávka pridaním gitár a kláves je pestrá a zaujímavá s dôrazom na rytmus a Plantov spev. Po dvoch nemastno neslaných piesňach druhej strany obrovské oživenie a vďačný poslucháčsky ohlas. Dodnes je mojou najobľúbenejšou skladbou z prvého LP a rád si ju vypočujem.

8. I Can’t Quit You Baby
Tentokrát autor piesne bol uvedený správne a Jimmy Page vzdal hold bluesmanovi Williemu Dixonovi. Robert Plant určite počul verziu prvého interpreta Otisa Rusha a v podstate vychádza z neho. Samozrejme jeho výkon je absolútne iný a dodá starej piesní nový náboj. V bluesovej skladbe rieši Plant znovu vzťah medzi mužom a ženou a názov piesne hovorí sám za seba: „Nemôžem ťa opustiť“. Kto nemá rád blues určite je to jedna z piesní albumu, ktorá sa nepočúva ľahko a je vcelku monotónne zdĺhavá. Kapela je v pohode aj keď podľa Jimmyho je tam niekoľko rytmických chýb, ktoré ale zámerne nechali pri mixe bez opravy. Je isté, že Bonham nikdy nebubnoval ako automat a veľakrát pridával ľudský faktor do svojej hry na bicie. Všetci sa mu však dokázali prispôsobiť a práve preto má ich zvuk naturálny živočíšny charakter.

9. How Many More Times
Posledná pieseň je bluesovou kolážou starých piesní, ale najviac sa spomína skladba Alberta Kinga The Hunter (pozri môj článok o skupine Orang-Utan) a skladba Howlin’ Wolfa How Many More Years. Autorstvo si tentokrát pripísali Page/Jones/Bonham, Robert Plan síce pridal niektoré maličkosti do piesne, ale nebol pripísaný ako autor. Bolo to preto, lebo mal ešte platnú zmluvu s iným vydavateľstvom. Jimmy Page už v Yardbirds hral zmes bluesových skladieb ako koncertné číslo a tento nápad použil v poslednej skladbe albumu. Pieseň sa nesie v rôznych rytmických sekciách, je evidentne zložená z viac piesní a znovu v skladbe používa husľový sláčik, ktorým vytvára zaujímavý zvuk. Text tentokrát je rozšírený a po prvýkrát obsahuje aj konkrétnejšie údaje. Robert Plant spieva o svojej mladosti a prvej láske, ktorej nemohol odolať. V texte tvrdí, že má 10 detí a jedenáste sa onedlho narodí. Spomína meno Rosie a Robert Anthony. V texte je jasný odkaz na Kingovu skladbu The Hunter: „Volajú ma lovec, to je moje meno“. Jimmy Page neskôr povedal, že zmes bluesových piesní z čias Yardbirds (ktoré nikdy kapela nenahrala) použil ako základ na poslednú pieseň albumu a nám je jasné, že urobil dobre, lebo pieseň v dlĺžke viac ako 8 minút je skvelá. Už len pre zaujímavosť napíšem, že na LP Led Zeppelin bola dĺžka zámerne napísaná menšia (3:30) z dôvodu, že rádiá odmietali hrať skladby presahujúce veľkou mierou 3 minúty a Page týmto klamstvom chcel dosiahnuť, aby ju redaktori zaradili do vysielania. Na koncertoch skladbu modifikovali a hrali ju viac ako 10 minút. Neskoršie vydania už majú na etikete správny čas trvania piesne, je to 8:26. V závere piesne zvukár Glyn Johns použil v tej dobe moderný efekt stereováhy a zvuk sa presúva zľava doprava  (odkazujem na bubenícke sólo na LP Sweet Smoke – Just A Poke).

Vydanie „Jedničky“ v januári 1969 v USA a Kanade sa stretlo s úspechom, lebo „Vianočné“ americké turné na propagáciu novej kapely dopadlo vynikajúco. Niekedy mali väčší ohlas ako Vanilla Fudge, alebo Iron Butterfly, ktorým robili predskokana. V Anglicku ale kritici nepovažovali debutový album Led Zeppelin za dobrý a v novinách sa objavovali neprajné články o skupine. Peter Grant mal problém dohodnúť v Anglicku koncerty. Predaj albumu sa však rýchlo zvyšoval (nakoniec bol obrat 3,5 milióna libier) a karta sa začínala obracať.

Dnes…

V roku 2024, celých 55 rokov od vydania albumu, je prvá vinylová platňa Led Zeppelin stále žiadaná a kupovaná poslucháčmi. Mnohí, ktorí vlastnia ich prvé americké, alebo anglické pôvodné vydania vinylových platní z roku 1969 (Atlantic – 588171) sú dnes ich hrdými majiteľmi a cena LP vo vynikajúcom stave (NMint) má hodnotu minimálne 500€. Prvé vydanie, limitka s tyrkysovým nápisom Led Zeppelin sa pohybuje v cene ojazdeného auta. V roku 2014 Jimmy Page remastroval albumy Led Zeppelin, sú dostupné a je možnosť ich získať za bežnú cenu. Uvádzam to preto, lebo je to dôkaz, že štvorica muzikantov a Peter Grant vytvorili hard rockovú skupinu Led Zeppelin, ktorá ovplyvnila značnú časť ľudskej populácie v Európe a Amerike a možno aj na celom svete. Led Zeppelin posunuli svoju prvú LP platňu na referenčnú úroveň „debutu“ rockovej kapely. Dnes je to klasika. Ovplyvnili množstvo skupín, mnoho známych hudobníkov ich má a malo za vzor. Led Zeppelin sa predstavili na úvodnom albume v tom najlepšom svetle a mnoho prvkov v ich hudbe je originálnych. Môžeme polemizovať, že problém je v autorstve piesní, ktoré kapela nahrala. Američan Willie Dixon bol uvedený ako autor skladieb You Shook Me a I Can’t Quit You Baby, ale štyri zo siedmich ďalších skladieb majú korene v skladbách iných umelcov. Nebolo to správne konanie a riešenie sa časom našlo pomocou finančného dohovoru  Jimmy Page, hlavný iniciátor vzniku Led Zeppelin, dokázal behom krátkej doby v lete 1968 (august-september) sformovať nezabudnuteľnú kapelu a za 30 hodín nahrať v októbri 1968 album, ktorý patrí medzi najzásadnejšie v rockovej histórii.

Kedysi tu (doma)…

Vtedy, keď vznikali Led Zeppelin… je zvláštne, že my sme doma prežívali vpád ruských okupantov. A čo je ešte zaujímavejšie: Houpačka Jiřího Černého skončila vysielanie 30. marca 1969 (kvôli víťaznej piesni Běž domů, Ivane a Krylovej piesni Bratříčku zavírej vrátka na 5. mieste), deň pred vydaním LP Led Zeppelin v Anglicku, 31. marca 1969. V dobe, keď sa toto všetko stalo (v tom šesťdesiatomôsmom) a videl som ruské tanky v našej dedine, o niekoľko mesiacov vyhodili môjho otca z práce a v Československu nastala doba normalizácie, západná hudba sa prestala hrať v našich rádiách. Zmizla Houpačka, nastal enormný prísun hudby zo socialistických štátov a ruská skupina Červené gitary boli vzorom hudby, ktorá sa má hrať a počúvať. Občasný závan západných rádiových hitov hudby bol nahradený verziami československých spevákov/čiek. Nemusím ani písať, čo tento trend spôsobil v duši a myslení mladého človeka, ktorým som bol a práve objavoval svoju najväčšiu životnú záľubu. Okradli ma o hudbu, ktorú som začínal milovať. Niektorí šťastlivci sa napriek tomu dostali k západnej rockovej hudbe, ja pomocou rádia Ö3 a po roku 1970 vlastnením magnetofónu. Niekto z nás zohnal aj západné LP platne a tie sme nahrávali na magnetofónové pásky. Mnohí ani nechyrovali o stereofónnom zázname, nahrávky boli monofónne, kvôli tesláckym magnetofónom, ktoré vlastnili. Napriek obmedzeniam sa platne Led Zeppelin, Black Sabbath, Deep Purple… šírili kamarátskym spôsobom. O kvalite nahrávok pomlčím, vtedy bola taká doba a každý bol rád, že vôbec sa dostal k takej muzike. V mojom okolí boli najobľúbenejší Deep Purple, potom Black Sabbath a tretí boli Led Zeppelin. Dnes si myslím, že to bolo spôsobené jednoduchšou a priamočiarejšou hudbou Deep Purple, zaujímavým zvukom Black Sabbath a hitmi typu Paranoid a Iron Man. Led Zeppelin nevydávali single, ich LP obsahovali bluesové skladby, ktoré v Československu nemali veľa poslucháčov, lebo predsa len bola mladá generácia v 60-tych odchovaná na piesňach Beatles, Beach Boys apod. Viem, že blues som v tej dobe neznášal. Karta v prospech Led Zeppelin sa začala obracať až po ich treťom albume (Immigrant Song), ale to už v mojom okolí sme boli vyškolení počúvaním rakúskeho Ö3 a sledovaním západných televíznych programov.  Vtedy počúvanie hudby malo jeden zásadný rozdiel ako teraz. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak som si nahral v tej dobe 8-10 platní za rok bol som šťastný. Každú z nich som tým pádom počul mnohokrát a poznal som piesne dokonale.

Dnes
Po polstoročí je situácia iná, prístup k hocijakému albumu je otázkou kliknutia na PC, alebo iným rýchlym spôsobom. Celá diskografia skupiny napr. Led Zeppelin sa dá vypočuť za jeden deň, ale podľa môjho názoru je to nesprávny postup. Preto ani neviem posúdiť, či mladý poslucháč dnes pozná piesne Led Zeppelin. Skoro každá skladba je niečím zaujímavá a treba ju počúvať dôkladne. V dnešnej uponáhľanej dobe je problém sadnúť si a okrem dôsledného počúvania hudby nič pri tom nerobiť. Preto mám obavy, či si mládež vôbec nájde k Led Zeppelin vzťah. Mám dojem, že iba málo tých násťročných dnes vie, kto boli a sú Led Zeppelin. Zmenila sa aj technická úroveň zvukovej aparatúry (nikde sa už nenájde mono zvukový systém v domácnosti) a skoro všetko drahšie ako 100€ hrá lepšie ako moja Tesla B4 z mladosti s malým repráčikom v bakelitovej skrinke. Verím, že starší poslucháči si dnes vychutnajú všetkých 9 albumov Led Zeppelin dokonale. Všetky piesne z LP sú aj po 55 rokoch studnicou kumštu a živelnej nátury Led Zeppelin. Vždy sa dá nájsť v nahrávke nový zvuk, nový tón, nové inštrumentálne prevedenie, alebo počuť v speve Planta to, čo sme si predtým nevšimli. Mohol by som sa albumu venovať ešte podrobnejšie, ale myslím si, že dnes to stačí. Pokúsil som sa v skratke priblížiť album z iného pohľadu ako poznáte, poukázať na skutočnosti, ktoré vzniku kapely predchádzali a upozorniť na technickú realizáciu nahrávky.

SKLADBY:
1. Good Times Bad Times (Page/Jones/Bonham/Plant) 2:46
2. Babe I’m Gonna Leave You (Page/Plant/Bredon) 6:41
3. You Shook Me (Willie Dixon, J. B. Lenoir) 6:28
4. Dazed and Confused (Jimmy Page, inspired by Jake Holmes) 6:26
5. Your Time Is Gonna Come (Page/Jones/Plant) 4:14
6. Black Mountain Side (Jimmy Page) 2:05
7. Communication Breakdown (Page/Jones/Bonham/Plant) 2:27
8. I Can’t Quit You Baby (Willie Dixon) 4:42
9. How Many More Times (Page/Jones/Bonham/Plant) 8:28

ZOSTAVA:
Jimmy Page – electric guitar, acoustic guitar, pedal steel guitar, backing vocal
Robert Plant – vocal, harmonica
John Paul Jones – bass, organ, backing vocal
John Bonham – drums, tympani, backing vocal
+
Viram Jasani – tabla drums on Black Mountain Side
+
Glyn Johns: Engineer
Peter Grant: Executive-Producer
Chris Dreja: Photography By [Rear Sleeve]

Album: Led Zeppelin
Autor: Led Zeppelin
Žáner: Hard Rock, Blues Rock
Vydavateľstvo: Atlantic
Rok: 1969
Formát: LP
Počet skladieb: 9
Zdroj: LP, Atlantic ATL-SD 8216